Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je nemysliteľné, aby vypracovanie znaleckého posudku trvalo dva roky, kritizovala situáciu Dubovcová. Upozornila, že je povinnosťou štátu, aby konanie v takýchto prípadoch prebiehalo bez prieťahov.
Autor TASR
Bratislava/Dunajská Streda 16. septembra (TASR) – Viac ako rok a pol čakal Okresný súd v Dunajskej Strede na posudok znalca z oblasti geodézie a kartografie. Napriek opakovaným urgenciám sa ho nedočkal a musel ustanoviť ďalšieho.
Na takýto konkrétny prípad upozornila tento týždeň verejná ochrankyňa práv (VOP) Jana Dubovcová. Nejde však o výnimku. Problémy so zabezpečením súdnoznaleckých posudkov sú podľa jej zistení jednou z príčin, prečo na súdoch vznikajú prieťahy v konaní.
Znalecké dokazovanie bolo na dunajskostredskom súde v spomenutom prípade nariadené 7. augusta 2014. Ďalšieho znalca súd ustanovil 4. marca 2016. Znalecký posudok vypracoval 13. júla tohto roku. Pôvodný znalec pritom avizoval, že posudok nemôže vyhotoviť z dôvodu pracovnej zaťaženosti.
Jeho nečinnosťou sa zaoberalo aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré potvrdilo preťaženosť znalca. Ten nebol uznaný za vinného zo správneho deliktu. „Je nemysliteľné, aby vypracovanie znaleckého posudku trvalo dva roky,“ kritizovala situáciu na súdoch Dubovcová. Upozornila, že je povinnosťou štátu, aby konanie v takýchto prípadoch prebiehalo bez prieťahov.
Ombudsmanka v roku 2012 vykonala prieskum prieťahov v súdnictve, na jeho základe požiadala ministerstvo spravodlivosti o zvýšenie počtu súdnych znalcov. K tomu dodnes nedošlo. Na problém poukazuje každý rok vo svojej výročnej správe. Podľa Tomáša Čitbaja z Kancelárie VOP tak neustále dochádza k porušovaniu základných práv účastníkov konania, ako to bolo aj v Dunajskej Strede.
„To, čo my identifikujeme ako problém, je hlavne nedostatok znalcov v oblasti kartografie katastra a stavebných konaní, teda pri posudzovaní práv k nehnuteľnostiam,“ špecifikoval Čitbaj s tým, že z pohľadu ombudsmanky nie je možné presne povedať, koľko znalcov v systéme chýba. Ministerstvo však ich nedostatok potvrdilo.
„Evidujeme odbory, resp. odvetvia, kde je menší počet znalcov. Ministerstvo spravodlivosti sa touto témou zaoberá a má snahu ju riešiť,“ uviedol jeho hovorca Peter Bubla. Podľa neho sa v poslednom období drží počet znalcov v rovnováhe, dokonca mierne stúpa. Vlani tak bolo zapísaných 105 nových znalcov a 74 vyčiarknutých. „Dôvody pre vyčiarknutie sú rôzne, najčastejšie z dôvodu vysokého veku znalca,“ vysvetlil Bubla.
Rezort v tejto oblasti podnikol niektoré opatrenia. Zaviedol napríklad elektronický denník znalca, prostredníctvom ktorého dokáže zistiť, či znalec vykonáva znalecké úkony a pre koho ich vykonáva. „To umožňuje lepšie rozdelenie úloh medzi jednotlivých znalcov,“ ozrejmil Bubla.
Posledná novela príslušného zákona tiež zaviedla povinnosť pre znalca zapisovať znalecký úkon do elektronického denníka už v priebehu vypracovávania znaleckého úkonu a nie až po jeho ukončení. „Ministerstvo má vďaka tomu lepší prehľad o vyťaženosti znalcov a počte rozpracovaných úkonov znaleckej činnosti,“ doplnil hovorca MS.
Na takýto konkrétny prípad upozornila tento týždeň verejná ochrankyňa práv (VOP) Jana Dubovcová. Nejde však o výnimku. Problémy so zabezpečením súdnoznaleckých posudkov sú podľa jej zistení jednou z príčin, prečo na súdoch vznikajú prieťahy v konaní.
Znalecké dokazovanie bolo na dunajskostredskom súde v spomenutom prípade nariadené 7. augusta 2014. Ďalšieho znalca súd ustanovil 4. marca 2016. Znalecký posudok vypracoval 13. júla tohto roku. Pôvodný znalec pritom avizoval, že posudok nemôže vyhotoviť z dôvodu pracovnej zaťaženosti.
Jeho nečinnosťou sa zaoberalo aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré potvrdilo preťaženosť znalca. Ten nebol uznaný za vinného zo správneho deliktu. „Je nemysliteľné, aby vypracovanie znaleckého posudku trvalo dva roky,“ kritizovala situáciu na súdoch Dubovcová. Upozornila, že je povinnosťou štátu, aby konanie v takýchto prípadoch prebiehalo bez prieťahov.
Ombudsmanka v roku 2012 vykonala prieskum prieťahov v súdnictve, na jeho základe požiadala ministerstvo spravodlivosti o zvýšenie počtu súdnych znalcov. K tomu dodnes nedošlo. Na problém poukazuje každý rok vo svojej výročnej správe. Podľa Tomáša Čitbaja z Kancelárie VOP tak neustále dochádza k porušovaniu základných práv účastníkov konania, ako to bolo aj v Dunajskej Strede.
„To, čo my identifikujeme ako problém, je hlavne nedostatok znalcov v oblasti kartografie katastra a stavebných konaní, teda pri posudzovaní práv k nehnuteľnostiam,“ špecifikoval Čitbaj s tým, že z pohľadu ombudsmanky nie je možné presne povedať, koľko znalcov v systéme chýba. Ministerstvo však ich nedostatok potvrdilo.
„Evidujeme odbory, resp. odvetvia, kde je menší počet znalcov. Ministerstvo spravodlivosti sa touto témou zaoberá a má snahu ju riešiť,“ uviedol jeho hovorca Peter Bubla. Podľa neho sa v poslednom období drží počet znalcov v rovnováhe, dokonca mierne stúpa. Vlani tak bolo zapísaných 105 nových znalcov a 74 vyčiarknutých. „Dôvody pre vyčiarknutie sú rôzne, najčastejšie z dôvodu vysokého veku znalca,“ vysvetlil Bubla.
Rezort v tejto oblasti podnikol niektoré opatrenia. Zaviedol napríklad elektronický denník znalca, prostredníctvom ktorého dokáže zistiť, či znalec vykonáva znalecké úkony a pre koho ich vykonáva. „To umožňuje lepšie rozdelenie úloh medzi jednotlivých znalcov,“ ozrejmil Bubla.
Posledná novela príslušného zákona tiež zaviedla povinnosť pre znalca zapisovať znalecký úkon do elektronického denníka už v priebehu vypracovávania znaleckého úkonu a nie až po jeho ukončení. „Ministerstvo má vďaka tomu lepší prehľad o vyťaženosti znalcov a počte rozpracovaných úkonov znaleckej činnosti,“ doplnil hovorca MS.
