Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o biologickú ochranu plodín – jediná myšiarka ušatá dokáže totiž napríklad zachrániť až 1,5 tony obilia ročne.
Autor TASR
Trnava/Hlohovec 17. mája (TASR) - Pri Trnave a Hlohovci sa miestni farmári spolu s Regionálnou poľnohospodárskou komorou Trnava od roku 2015 rozhodli nasadiť na ochranu úrody pred hlodavcami dravcov. Ide o biologickú ochranu plodín – jediná myšiarka ušatá dokáže totiž napríklad zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Búdky pre vtáky inštalujú zástupcovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci s Katedrou ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa (UKF)v Nitre.
"Vplyv dravcov na zníženie početnosti hraboša preukázali viaceré štúdie zo zahraničia. Čím je počet búdok vyšší, tým je väčšia aj ich obsadenosť dravcami a teda sa analogicky zvyšuje aj miera predačného tlaku na populáciu škodcov. Tak sa minimalizujú škody na poľnohospodárskych plodinách," uviedol Filip Tulis z Katedry ekológie a environmentalistiky UKF.
Aby mali dravce ešte lepšie podmienky na lov, umiestňujú im priamo medzi plodiny takzvané barličky – drevené bidlo v tvare písmena T. Z neho majú dravce dobrý výhľad a striehnu na korisť. Túto aktivitu realizujú aj vďaka Západoslovenskej energetike, a. s., ktorá dlhodobo podporuje zlepšovanie podmienok pre dravce vo voľnej krajine programom 3DodZSE. "Biologická ochrana pestovaných plodín bola ešte donedávna samozrejmosťou, s čoraz intenzívnejším využívaním pôdy sa však vytratila, na jej miesto prišli rodenticídy. V poslednom období sa však mnoho subjektov k starým osvedčeným praktikám vracia. V spolupráci s poľnohospodárskymi subjektmi v oblasti Hlohovca a Trnavy sa nám podarilo začať pilotný projekt. Skúmame vplyv inštalácie búdok a barličiek na poľnohospodárske kultúry, najmä lucernu. Tá je totiž pre monitoring ideálnou plodinou, keďže sa neorie a jediným zásahom je kosba (dva až trikrát ročne)," vysvetlil Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.
Od začiatku roka pribudlo v dvoch lokalitách Trnavského kraja desať búdok a 20 barličiek. "Búdky inštalujeme do vetrolamov, ako aj na stĺpy elektrických vedení so súhlasom spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., blízko porastu lucerny. V podstate je to podobné, ako keby ste mali spálňu v komore. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje v priemere až 750 hrabošov za rok. Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až 2 kg obilia ročne, čiže myšiarka vie za rok zachrániť až 1,5 tony obilia. Búdky na stĺpoch sú zároveň bezpečnejšie na hniezdenie, pretože riziko ohrozenia predátormi je prakticky nulové," doplnil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Tulis dodal, že veria, že noví nájomníci sa do búdok nasťahujú čo najskôr. Skúsenosti z iných území na Slovensku dokazujú, že druhy ako sokol myšiar či myšiarka ušatá obsadzujú búdky takmer okamžite. "Barličky na kultúrach už plnia svoju funkciu, čo potvrdzuje monitoring pomocou fotopascí. Momentálne sme len na začiatku, aby sa efekt prejavil na väčšom území, bude treba inštalovať niekoľkonásobne viac búdok a barličiek. Ak sa potvrdí, že dravce a sovy dokážu redukovať početnosť hraboša natoľko, že nebude potrebná chémia, respektíve len v obmedzenej miere, budú víťazmi všetci -poľnohospodárom sa znížia náklady, dravcom sa zlepšia podmienky, ľudia budú mať kvalitnejšie potraviny, prostredie bude čistejšie a rozmanitosť druhov vyššia," uviedol.
"Vplyv dravcov na zníženie početnosti hraboša preukázali viaceré štúdie zo zahraničia. Čím je počet búdok vyšší, tým je väčšia aj ich obsadenosť dravcami a teda sa analogicky zvyšuje aj miera predačného tlaku na populáciu škodcov. Tak sa minimalizujú škody na poľnohospodárskych plodinách," uviedol Filip Tulis z Katedry ekológie a environmentalistiky UKF.
Aby mali dravce ešte lepšie podmienky na lov, umiestňujú im priamo medzi plodiny takzvané barličky – drevené bidlo v tvare písmena T. Z neho majú dravce dobrý výhľad a striehnu na korisť. Túto aktivitu realizujú aj vďaka Západoslovenskej energetike, a. s., ktorá dlhodobo podporuje zlepšovanie podmienok pre dravce vo voľnej krajine programom 3DodZSE. "Biologická ochrana pestovaných plodín bola ešte donedávna samozrejmosťou, s čoraz intenzívnejším využívaním pôdy sa však vytratila, na jej miesto prišli rodenticídy. V poslednom období sa však mnoho subjektov k starým osvedčeným praktikám vracia. V spolupráci s poľnohospodárskymi subjektmi v oblasti Hlohovca a Trnavy sa nám podarilo začať pilotný projekt. Skúmame vplyv inštalácie búdok a barličiek na poľnohospodárske kultúry, najmä lucernu. Tá je totiž pre monitoring ideálnou plodinou, keďže sa neorie a jediným zásahom je kosba (dva až trikrát ročne)," vysvetlil Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.
Od začiatku roka pribudlo v dvoch lokalitách Trnavského kraja desať búdok a 20 barličiek. "Búdky inštalujeme do vetrolamov, ako aj na stĺpy elektrických vedení so súhlasom spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., blízko porastu lucerny. V podstate je to podobné, ako keby ste mali spálňu v komore. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje v priemere až 750 hrabošov za rok. Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až 2 kg obilia ročne, čiže myšiarka vie za rok zachrániť až 1,5 tony obilia. Búdky na stĺpoch sú zároveň bezpečnejšie na hniezdenie, pretože riziko ohrozenia predátormi je prakticky nulové," doplnil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Tulis dodal, že veria, že noví nájomníci sa do búdok nasťahujú čo najskôr. Skúsenosti z iných území na Slovensku dokazujú, že druhy ako sokol myšiar či myšiarka ušatá obsadzujú búdky takmer okamžite. "Barličky na kultúrach už plnia svoju funkciu, čo potvrdzuje monitoring pomocou fotopascí. Momentálne sme len na začiatku, aby sa efekt prejavil na väčšom území, bude treba inštalovať niekoľkonásobne viac búdok a barličiek. Ak sa potvrdí, že dravce a sovy dokážu redukovať početnosť hraboša natoľko, že nebude potrebná chémia, respektíve len v obmedzenej miere, budú víťazmi všetci -poľnohospodárom sa znížia náklady, dravcom sa zlepšia podmienky, ľudia budú mať kvalitnejšie potraviny, prostredie bude čistejšie a rozmanitosť druhov vyššia," uviedol.
