Hlohovec 21. septembra (TASR) – Mesto Hlohovec a ďalších deväť miest a obcí v jeho okolí sa spoločne bránia voči nárokom dedičov posledného majiteľa Erdödyovského panstva Viliama Erdödyho o navrátenie majetku. Zaslali im spoločné stanovisko, kde uviedli, že vzhľadom na existujúci právny stav Slovenskej republiky nevidia žiadny dôvod ani priestor na spoločné rokovanie o mimosúdnom vyrovnaní.

Informoval o tom dnes primátor Hlohovca Miroslav Kollár. Uviedol, že právni zástupcovia Christiana Neumanna a Sylvie List, ktorí sú dedičmi Viliama Erdödyho v Rakúsku, kontaktovali mesto Hlohovec ešte pred letom a samosprávy Piešťan, obcí Banka, Bojničky, Červeník, Dvorníky, Jalšové, Kľačany, Madunice a Pastuchov v auguste s tým, že uplatňujú nárok na nimi zdedené majetky.

V Hlohovci sa dediči ohlásili v apríli a informovali primátora o vznesení požiadavky na vrátenie zámku a priľahlých pozemkov. Neskôr podali na Okresný súd v Trnave návrh, aby predbežným opatrením zabránil mestu Hlohovec akékoľvek nakladanie so zámkom, vrátane jeho opravy. V auguste toto súd zamietol, začiatkom septembra nasledovalo odvolanie zo strany právnych zástupcov dedičov. „Stretneme sa teraz na súde, kde budeme mať aspoň priestor všetko zdôvodniť,“ dodal dnes Kollár. Podľa neho iba v Hlohovci rod vlastnil okrem zámku mnohé nehnuteľnosti, ktoré prešli do majetku mesta a aj do súkromných rúk a napríklad na pozemkoch stoja sídliská.

Kollár informoval, že rakúska strana spochybňuje aj rekonštrukciu zámku, do ktorej sa mesto pustilo. "To však spochybňujú prácu pamiatkarov, ktorí na všetko dohliadajú i komisie na ministerstve kultúry, ktorá nám na aktuálnu etapu opravy odklepla vyše 800.000 eur," dodal primátor Hlohovca.

"My akceptujeme rod Erdödyovcov ako súčasť histórie regiónu a vnímame jeho prínos preň, sme takisto pripravení spolupracovať na obnove kultúrneho dedičstva, ktoré súvisí s ich rodom. Ale právny nárok na vrátenie majetku nemajú," dodal Kollár. Mesto Hlohovec už na zámku vymenilo strechu, práve sa pripravuje na štart opravy tretieho podlažia. Podľa primátora do roka by sa už pamiatka mohla otvoriť verejnosti pre kultúrne a spoločenské akcie a poskytne aj priestor tamojšiemu Vlastivednému múzeu.

Zámok prestal plniť funkciu šľachtického sídla po roku 1945. Jednotlivé miestnosti boli vyrabované, časť vybavenia si nechal ešte pred koncom vojny odviezť gróf Viliam (1887-1959) do zahraničia, po prechode frontu pokračovalo nekontrolovateľné ničenie inventáru a rabovanie miestnymi obyvateľmi. Podľa Benešových dekrétov bol Erdödyovcom zámok za kolaboráciu s Nemcami skonfiškovaný v prospech československého štátu.