Naháč 5. februára (TASR) – Keď v roku 1780 kňaz Juraj Fándly otvoril prvýkrát bránu fary v Naháči pri Trnave, iste netušil, že sa začínajú najťažšie roky jeho života. Chudobnú farnosť mal dostať za trest, za to, že napísal a uverejnil Dúvernú zmlúvu medzi mňíchom a diáblom, ktorá bola síce najmä medzi mladými vzdelancami populárna, ale cirkevnej vrchnosti po vôli nebola. Pobyt v Naháči mu však, paradoxne, pomohol byť ešte bližšie k ľuďom a k prírode.

Naháč pod Malými Karpatmi bola malá a chudobná dedina, farnosť rovnako a podľa toho vyzerala aj fara. Obec síce nie je ďaleko od Trnavy, jedného z centier vtedajšieho kultúrneho a obrodeneckého života, ale na prekonanie 23 kilometrov medzi nimi potreboval Fándly viac ako súčasných 27 minút, ktoré ukazujú dopravné aplikácie pre vodičov áut. Preto z obce neodchádzal asi až tak často a trávil iste dlhé chvíle pri príprave kázní i pri svojej literárnej tvorbe. No zostalo mu dosť času aj na pozorovanie bežného života dediny a zákonitostí prírody.

Pridala sa k tomu aj jeho záľuba vo včelárení a ovocinárstve. Neutešená situácia ho nútila venovať sa popri duševnej práci hospodárstvu, aby si život na fare zlepšil. Zbieral znalosti z mnohých zdrojov v snahe pomôcť a vzdelať pospolitý ľud. Venoval sa aj liečiteľstvu a bylinkárstvu a jeho vedomosti a zručnosti ľudia rešpektovali. Postupne svoje poznania spísal do viacerých kníh, z ktorých mnohé rady sú uplatniteľné aj pre dnešných hospodárov.

V knihe Piľní domajší a poľní hospodár (jednotlivé zväzky vyšli v rozmedzí rokov 1750 až 1811) sú rady o obrábaní pôdy, o pestovaní obilnín i nových plodín i o chove dobytka, kedy a ako vykonávať práce na poli, v záhrade, v štepnici, v hore či v dome. V diele O úhoroch ai včelách rozmlúváňí mezi úradskíma a richtárom (1801) sa venoval Fándly problému striedavého systému, ktorý mal nahradiť zastaraný úhorový systém.

Vysvetlil, prečo sa úhorné polia nemajú nechávať neosiate a kedy, ako a čím by sa mali osiať. V spise Zelinkár (1793) zhrnul praktické rady, ako si môžu ľudia pomáhať pri rôznych ochoreniach prostredníctvom liečivých rastlín. Pozornosť venoval ich liečivému účinku, zberu, sušeniu i uskladňovaniu. Vo svojich radách sa odvolával aj na starých lekárov.

"Po Pilném hospodárovi mala bi biť tato kňižka vzácná: čím časťejšéj kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo nemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe," napísal Fándly.

V spise Slovenskí včelár (1802) zase spísal hlavné včelárske zásady, radil ako prezimovať včely, aké úle im robiť, aké plodiny by mali včelári vysievať do blízkosti úľov, i rady o tom, aké kvety sú pre včely užitočné a naopak. "Fándly mal včelárenie rád, v záhrade fary, ktorá je múzeom, je včelín s figurálnymi slamenými úľmi, ktoré opísal v diele," povedal pre TASR súčasný starosta Naháča David Ivanovič.

Je to nateraz podľa neho najsilnejší praktický Fándlyho odkaz súčasníkom, tradícia včelárstva pretrváva v obci do dnešných dní. Venujú sa mu viacerí Naháčania, dokonca aj ženy, medzi nimi už dlhé roky bývalá starostka Emerencia Nádaská. "Napríklad v Rodinnom včelárstve Blaško funguje otec so svojimi dvoma synmi," dodal Ivanovič. S ovocinárstvom je to podľa starostu v Naháči horšie. Ako povedal, starí ovocinári už vymreli a mladí sa mu nevenujú. "Vo farskej záhrade zostali Fándlyho ovocné stromy, ale nie sú v dobrom stave, sú prestarnuté, potrebujú odborný zásah," dodal Ivanovič. Pred miestnou školou sa ale možno zoznámiť s raritou, nekvitnúcou Fándlyho jabloňou, ktorá však rodí normálne jablká.

Fara ako múzeum je vo vlastníctve obce a tá sa stará, kým má finančné prostriedky. Získali pred časom aj grant z ministerstva kultúry, opravila sa strecha a realizovalo statické zabezpečenie. Ale to nestačí. "Oslovili sme o podporu Trnavský samosprávny kraj, mali by prebehnúť rokovania," dodal starosta Naháča. Vďaka zanietencovi, bývalému učiteľovi Alojzovi Kaššákovi, sústredili do múzea všetko, čo po Fándlym zostalo a aj ďalšie predmety dennej spotreby z obce a okolia, dokresľujúce jeho dobu.

Muzeálna expozícia ponúka dokumenty o živote a diele tohto významného člena Bernolákovskej družiny a tajomníka Slovenského učeného tovarišstva. Prezentuje aj dobový interiér, v ktorom Fándly tvoril. V obci sa tiež traduje, že Fándly bol viac teoretik ako praktik a jeho domácnosť vraj nikdy nevykazovala znaky poriadku, na ktorý dedinčanov vyzýval. Fándly z Naháča odišiel v roku 1807 s podlomeným zdravím, pod čo sa podpísali mimoriadne ťažké podmienky, za akých na fare žil. Zomrel o štyri roky v rodnom Ompitáli (Doľany). V Trnave, meste kde študoval na univerzite, je po Jurajovi Fándlym pomenovaná knižnica s krajskou pôsobnosťou.