Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autorka v knihe mapuje fotoateliéry prostredníctvom troch období.
Autor TASR
Trnava 23. novembra (TASR) – Do ateliérov fotografov mesta Trnava z obdobia rokov 1860 až 1950 dáva nahliadnuť nová kniha Simony Jurčovej Trnavské fotoateliéry s podtitulom Medzi remeslom a umením. Ako uviedla autorka, je výsledkom internej výskumnej úlohy Západoslovenského múzea (ZsM) v Trnave z rokov 2014 až 2018, hlavným partnerom projektu bol Fond na podporu umenia.
Jurčová je od roku 2013 kurátorkou zbierky historických pohľadníc, fotografií a albumov ZsM, ktorá do toho času nebola odborne spracovaná a uložená. Do knihy zaradila 300 dobových fotografií, fotoateliéry mapuje prostredníctvom troch období, prvé od roku 1860 do konca 19. storočia, druhé do vzniku Československej republiky a tretie v období medzi rokmi 1918 až 1950.
"Výskum odhalil mená fotografov a názvy fotoateliérov, pri väčšine aj konkrétne adresy. Zistila som napríklad, že viaceré fotoateliéry boli dlhodobo na jednej adrese, len fotografi sa v nich menili. Vieme, aj koľko fotografov bolo v Trnave naraz, a teda akú mali konkurenciu," uviedla Jurčová.
Prvé trnavské fotoateliéry prevádzkovali rodina Dohnányovcov, po Istvánovi aj jeho vdova Leopoldina, prvá známa fotografka v Trnave, ďalej to bol Franz Jeanot, Viliam Weitz, Viliam Rautek či Henrich Doležal a ďalší. Od roku 1900 sa Trnavčania chodili dať zvečniť do ateliérov Vincenta Kabátha, Karola Krammera či Sándora Nagya, neskôr potom Viktora Kabátha, Fridricha Macha, Viliama Petroviča, Rudolfa Režuchu a jeho vdovy Kataríny, Vojtecha Strnáta, Ernesta Turanského či Viktora Michalca. Posledných v rade si pamätajú ešte terajšie staršie generácie Trnavčanov, kým tieto prevádzky neprevzal komunál. Z produkcie všetkých uvedených fotoateliérov sú do knihy zaradené také snímky, ktoré boli najviac zákazníkmi žiadané - hlavne portréty, svadobné či rodinné, birmovné alebo detské snímky, dokladujúce meniacu sa módu, vkus i požiadavky na fotografiu.
Medzi troma kapitolami sú vsuvky o vtedajších fotovýstavách, najstarších fotografiách Trnavy vo fonde ZsM, o trnavských pohľadniciach s fotografickou predlohou či o fotografii ako reklamnom artikli a zberateľskom materiáli. Na záver zaradila autorka chronológiu fungovania fotoateliérov v Trnave. To by mohlo ľuďom, ktorí doma majú staršie fotografie, podľa Jurčovej pomôcť v ich datovaní, ak by mali takúto potrebu. Knihu o trnavských fotoateliéroch si možno zadovážiť iba v ZsM.
Jurčová je od roku 2013 kurátorkou zbierky historických pohľadníc, fotografií a albumov ZsM, ktorá do toho času nebola odborne spracovaná a uložená. Do knihy zaradila 300 dobových fotografií, fotoateliéry mapuje prostredníctvom troch období, prvé od roku 1860 do konca 19. storočia, druhé do vzniku Československej republiky a tretie v období medzi rokmi 1918 až 1950.
"Výskum odhalil mená fotografov a názvy fotoateliérov, pri väčšine aj konkrétne adresy. Zistila som napríklad, že viaceré fotoateliéry boli dlhodobo na jednej adrese, len fotografi sa v nich menili. Vieme, aj koľko fotografov bolo v Trnave naraz, a teda akú mali konkurenciu," uviedla Jurčová.
Prvé trnavské fotoateliéry prevádzkovali rodina Dohnányovcov, po Istvánovi aj jeho vdova Leopoldina, prvá známa fotografka v Trnave, ďalej to bol Franz Jeanot, Viliam Weitz, Viliam Rautek či Henrich Doležal a ďalší. Od roku 1900 sa Trnavčania chodili dať zvečniť do ateliérov Vincenta Kabátha, Karola Krammera či Sándora Nagya, neskôr potom Viktora Kabátha, Fridricha Macha, Viliama Petroviča, Rudolfa Režuchu a jeho vdovy Kataríny, Vojtecha Strnáta, Ernesta Turanského či Viktora Michalca. Posledných v rade si pamätajú ešte terajšie staršie generácie Trnavčanov, kým tieto prevádzky neprevzal komunál. Z produkcie všetkých uvedených fotoateliérov sú do knihy zaradené také snímky, ktoré boli najviac zákazníkmi žiadané - hlavne portréty, svadobné či rodinné, birmovné alebo detské snímky, dokladujúce meniacu sa módu, vkus i požiadavky na fotografiu.
Medzi troma kapitolami sú vsuvky o vtedajších fotovýstavách, najstarších fotografiách Trnavy vo fonde ZsM, o trnavských pohľadniciach s fotografickou predlohou či o fotografii ako reklamnom artikli a zberateľskom materiáli. Na záver zaradila autorka chronológiu fungovania fotoateliérov v Trnave. To by mohlo ľuďom, ktorí doma majú staršie fotografie, podľa Jurčovej pomôcť v ich datovaní, ak by mali takúto potrebu. Knihu o trnavských fotoateliéroch si možno zadovážiť iba v ZsM.
