Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kniha sa začína kapitolou prvého osídlenia územia dnešného Hlohovca, končí sa rokom 1981 a dodatkom z roku 1993 pri vzniku Slovenskej republiky.
Autor TASR
Hlohovec 4. marca (TASR) – Dejiny Hlohovca očami kronikára Ferdinanda Spála sú najnovším prírastkom edičnej rady hlohovského združenia Ex libris ad personam (Od kníh k osobnostiam). Kniha zahŕňa Spálove záznamy v kronikách i jeho súkromné zápisky, ktoré sú výsledkom jeho celoživotného zanietenia pre históriu mesta. Publikáciu so 780 stranami zostavil predseda združenia, knihovník Vlastivedného múzea v Hlohovci Marián Kamenčík.
"Ferdinand Spál bol kronikárom mesta Hlohovec od roku 1959. Popri zapisovaní aktuálneho diania vznikali aj jeho privátne zápisky, kde mapoval dávnejšiu históriu od prvopočiatkov mesta. Robil to na základe štúdia historických prameňov alebo aj rozprávania pamätníkov," povedal Kamenčík. Po Spálovej smrti v roku 2000 zostali v pozostalosti stovky strán záznamov, ktoré sa Kamenčík podujal spracovať na knižné vydanie.
Kniha sa začína kapitolou prvého osídlenia územia dnešného Hlohovca, končí sa rokom 1981 a dodatkom z roku 1993 pri vzniku Slovenskej republiky. "Samozrejme, najkvalitnejšie spracované sú kapitoly, ktoré Spál zažil a autenticky ich zaznamenal," doplnil Kamenčík. Zapisoval bežné i výnimočné okamihy v živote Hlohovčanov, nevynechal ani konflikty, živelné pohromy, politické udalosti, významné návštevy. "Jeho zápisky sú v niektorých prípadoch jediným záznamom o udalostiach, preto to je pre nás také cenné," dodal.
Hlohovčania fragmenty Spálových zápiskov poznali už pred vydaním knihy. V dvojtýždenníku Fraštacké noviny state zo svojej paralelnej kroniky uverejňoval od roku 2015 do roku 2018 pod názvom Nepublikované dejiny. "Kultúrna stopa kronikára, historika-samouka, propagátora rodného regiónu, záchrancu historických pamiatok či artefaktov i výborného pozorovateľa skutočnosti Ferdinanda Spála v jeho rodnom Hlohovci je badateľná," konštatoval Kamenčík. Publikácia je doplnená bohatou obrazovou prílohou, sú v nej zoznamy historických názvov ulíc, chotárov, menoslov hlohovských farárov, vedúcich predstaviteľov mesta, slovník a iné časti, ktoré umožnia čitateľovi orientáciu v texte. Fotografie sú z rodinného archívu Spálovcov i archívu múzea. Vyšla vďaka podpore participatívneho rozpočtu mesta Hlohovec a Trnavského samosprávneho kraja.
Ako doplnil Kamenčík, združenie vydalo doteraz viac ako dve desiatky knižných titulov a ďalšie pripravuje. Publikačná činnosť je zameraná na propagáciu osobností Hlohovca. Menšie príležitostné tlače vydáva aj k odhaľovania pamätných tabúľ na území mesta.
"Ferdinand Spál bol kronikárom mesta Hlohovec od roku 1959. Popri zapisovaní aktuálneho diania vznikali aj jeho privátne zápisky, kde mapoval dávnejšiu históriu od prvopočiatkov mesta. Robil to na základe štúdia historických prameňov alebo aj rozprávania pamätníkov," povedal Kamenčík. Po Spálovej smrti v roku 2000 zostali v pozostalosti stovky strán záznamov, ktoré sa Kamenčík podujal spracovať na knižné vydanie.
Kniha sa začína kapitolou prvého osídlenia územia dnešného Hlohovca, končí sa rokom 1981 a dodatkom z roku 1993 pri vzniku Slovenskej republiky. "Samozrejme, najkvalitnejšie spracované sú kapitoly, ktoré Spál zažil a autenticky ich zaznamenal," doplnil Kamenčík. Zapisoval bežné i výnimočné okamihy v živote Hlohovčanov, nevynechal ani konflikty, živelné pohromy, politické udalosti, významné návštevy. "Jeho zápisky sú v niektorých prípadoch jediným záznamom o udalostiach, preto to je pre nás také cenné," dodal.
Hlohovčania fragmenty Spálových zápiskov poznali už pred vydaním knihy. V dvojtýždenníku Fraštacké noviny state zo svojej paralelnej kroniky uverejňoval od roku 2015 do roku 2018 pod názvom Nepublikované dejiny. "Kultúrna stopa kronikára, historika-samouka, propagátora rodného regiónu, záchrancu historických pamiatok či artefaktov i výborného pozorovateľa skutočnosti Ferdinanda Spála v jeho rodnom Hlohovci je badateľná," konštatoval Kamenčík. Publikácia je doplnená bohatou obrazovou prílohou, sú v nej zoznamy historických názvov ulíc, chotárov, menoslov hlohovských farárov, vedúcich predstaviteľov mesta, slovník a iné časti, ktoré umožnia čitateľovi orientáciu v texte. Fotografie sú z rodinného archívu Spálovcov i archívu múzea. Vyšla vďaka podpore participatívneho rozpočtu mesta Hlohovec a Trnavského samosprávneho kraja.
Ako doplnil Kamenčík, združenie vydalo doteraz viac ako dve desiatky knižných titulov a ďalšie pripravuje. Publikačná činnosť je zameraná na propagáciu osobností Hlohovca. Menšie príležitostné tlače vydáva aj k odhaľovania pamätných tabúľ na území mesta.
