Bratislava/Trnava 7. decembra (TASR) - Na fotografiách Kristíny Mayerovej z hospicu Červený kríž ľudia umierajú potichu, bez okázalosti. „Ľudia v ňom sú v ústraní, nikto o nich nevie a len ticho umierajú. Ich trápenie predstavuje pre mňa symbol kríža,“ uviedla pre TASR mladá autorka, ktorá v utorok 11. decembra predstaví fotografie na výstave v Divadle Jána Palárika v Trnave.
Výstavu nazvala symbolicky Tichý kríž. „Výber témy nám čosi hovorí o hlboko osobnej skúsenosti blízko smrti v kruhu rodiny alebo o jej celkovej potrebe porozumieť, síce prirodzenej súčasti života, no predsa len akejsi boľavej,“ komentuje výstavu kurátorka Petra Cepková.
„Kristínine zábery sú poetické, na druhej strane, až brutalisticky naratívne, ale nakoniec, nie je taký aj život sám? Z atmosféry izieb na jej fotografiách ide zvláštny pokoj, akoby už nič nemalo byť, akoby prítomní ľudia len čakali na vykúpenie z tohto pozemského tela,“ opisuje kurátorka.
Z výstavy Tichý krížFoto: Kristína Mayerová
Z výstavy Tichý krížFoto: Kristína Mayerová
„Také sú aj tmavé chodby, ktoré nám Kristína ponúka okúsiť. Jej zábery nie sú príjemným prechádzaním sa v tomto ‚domove na konci', ale žiadne konce nie sú príjemné, pretože sú ako vysypané zvyšky piškót na jej fotografiách. Deštrukcia stien je synonymom deštrukcie ľudského tela, keď už nevládze. Na druhej strane, toľko schodov na schodiskách. Kam vedú, do ošetrovne po lieky alebo do ošetrovne nekonečna?“ pýta sa.
Fotografia je podľa Cepkovej veľmi špecifické médium, ktoré má moc zmrazovať plynúci čas. „Vďaka fotografiám Kristíny Mayerovej máme možnosť nahliadnuť do tých najcitlivejších medzier spoločnosti, tam, kde sme navždy sami. Kristína je mladou fotografkou, ktorá vie, čo je dôležité a čo má zmysel, preto ju jej sociálne cítenie definuje ako autorku ľudskosti. A o tom má byť podľa mňa umenie, navracať nám stratené spolucítenie na našej jedinej a spoločnej ceste,“ uzatvára kurátorka.
