Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kostol v lokalite Trstín-Hájiček je známy už od 13. storočia.
Autor TASR
Trnava/Trstín 10. septembra (TASR) – Podľa tradície je najstarším patrocíniom Sedembolestnej Panny Márie v strednej Európe kostol v lokalite Trstín-Hájiček pri Trnave. Je známy už od 13. storočia a dodnes sa pri ňom stretávajú na sviatok Nanebovzatia na púti veriaci, aby sa modlili k Bohorodičke. Aj v tomto roku sa púť konala na víkend pred 15. augustom, omšu celebroval trnavský arcibiskup Ján Orosch a bola vysielaná aj v priamom televíznom prenose.
„Je to vždy pre našu farnosť a obec veľký sviatok,“ povedal pre TASR duchovný farnosti Peter Sabol. Tradične do Hájička podľa jeho slov prichádza pri tejto príležitosti okolo tisícky ľudí z obce, okolia Trnavy i vzdialenejších regiónov. Všetko sa koná na otvorenom priestranstve. „Keď prší, tak zmokneme všetci, ani oltár nie je prekrytý,“ povedal Sabol.
Upozornil, že hoci je kostol nad obcou pri cintoríne zasvätený Sedembolestnej Panny Márii, púte sa nekonajú v termíne jej sviatku, ale mesiac pred ním. „Pretože v Šaštíne býva vtedy národná púť k patrónke Slovenska, a tak bol zvolený iný dátum, na Nanebovzatie,“ povedal Sabol. Avšak v čase púte v Šaštíne je zvykom pútnikov už od 18. storočia zastaviť sa aj v Hájičku.
Na prípravách púte sa zúčastňujú podľa duchovného mnohí veriaci. Samospráva vypomôže s technikou, ak je potrebné, dobrovoľníci upravujú priestor, zapája sa Jednota dôchodcov Slovenska i Slovenský Červený kríž. Kostol z roku 1245 slúžil do 18. storočia ako farský, teraz sa však chodí na omše do kostola v obci. „V Hájičku je kostol počas leta otvorený pre záujemcov vždy v nedeľu popoludní alebo podľa telefonického dohovoru,“ dodal Sabol.
V rovnakom termíne ako v Trstíne sa púť v trnavskom regióne koná každoročne aj v miestnej časti Serede – Strednom Čepeni. Je počiatky spadajú do 30. rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera a zomrelo mnoho ľudí. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili dnešnú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov.
Druhá májová nedeľa v roku zase patrí púti, ktorá ku kostolu Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka smeruje z Trnavy. Pútnici začali na toto miesto vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii a vtedy podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila vojakov.
Výnimočné postavenie má deväťdňová púť veriacich k Trnavskej Panne Márii. Kým pútnické miesta na Slovensku sú tradične oddelené od sídiel, trnavský deviatnik sa koná priamo v centre Trnavy – Bazilike sv. Mikuláša, od roku 1710 vždy v rovnakom termíne od 13. do 21. novembra. Je pripomienkou zázraku, keď Panna Mária na obraze ronila krvavé slzy a tak zachránila mesto od tureckého vpádu a moru. Deviatnik neporušil svoju tradíciu ani počas socializmu, stal sa platformou pre verejné proklamovanie vtedy neželaných názorov a navštevovali ho tisícky ľudí z celého Slovenska. Tŕňom v oku predstaviteľom vtedajšej moci boli hlavne nočné omše.
Neoficiálnym pútnickým miestom je obec Dechtice, kde sa začala vizionárom zjavovať Panna Mária – Kráľovná pomoci. Od roku 1998 každú prvú nedeľu v mesiaci i v ďalšie termíny ide procesia veriacich na Boričky nad obcou, kde spoločne očakávajú jej príchod.
„Je to vždy pre našu farnosť a obec veľký sviatok,“ povedal pre TASR duchovný farnosti Peter Sabol. Tradične do Hájička podľa jeho slov prichádza pri tejto príležitosti okolo tisícky ľudí z obce, okolia Trnavy i vzdialenejších regiónov. Všetko sa koná na otvorenom priestranstve. „Keď prší, tak zmokneme všetci, ani oltár nie je prekrytý,“ povedal Sabol.
Upozornil, že hoci je kostol nad obcou pri cintoríne zasvätený Sedembolestnej Panny Márii, púte sa nekonajú v termíne jej sviatku, ale mesiac pred ním. „Pretože v Šaštíne býva vtedy národná púť k patrónke Slovenska, a tak bol zvolený iný dátum, na Nanebovzatie,“ povedal Sabol. Avšak v čase púte v Šaštíne je zvykom pútnikov už od 18. storočia zastaviť sa aj v Hájičku.
Na prípravách púte sa zúčastňujú podľa duchovného mnohí veriaci. Samospráva vypomôže s technikou, ak je potrebné, dobrovoľníci upravujú priestor, zapája sa Jednota dôchodcov Slovenska i Slovenský Červený kríž. Kostol z roku 1245 slúžil do 18. storočia ako farský, teraz sa však chodí na omše do kostola v obci. „V Hájičku je kostol počas leta otvorený pre záujemcov vždy v nedeľu popoludní alebo podľa telefonického dohovoru,“ dodal Sabol.
V rovnakom termíne ako v Trstíne sa púť v trnavskom regióne koná každoročne aj v miestnej časti Serede – Strednom Čepeni. Je počiatky spadajú do 30. rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera a zomrelo mnoho ľudí. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili dnešnú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov.
Druhá májová nedeľa v roku zase patrí púti, ktorá ku kostolu Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka smeruje z Trnavy. Pútnici začali na toto miesto vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii a vtedy podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila vojakov.
Výnimočné postavenie má deväťdňová púť veriacich k Trnavskej Panne Márii. Kým pútnické miesta na Slovensku sú tradične oddelené od sídiel, trnavský deviatnik sa koná priamo v centre Trnavy – Bazilike sv. Mikuláša, od roku 1710 vždy v rovnakom termíne od 13. do 21. novembra. Je pripomienkou zázraku, keď Panna Mária na obraze ronila krvavé slzy a tak zachránila mesto od tureckého vpádu a moru. Deviatnik neporušil svoju tradíciu ani počas socializmu, stal sa platformou pre verejné proklamovanie vtedy neželaných názorov a navštevovali ho tisícky ľudí z celého Slovenska. Tŕňom v oku predstaviteľom vtedajšej moci boli hlavne nočné omše.
Neoficiálnym pútnickým miestom je obec Dechtice, kde sa začala vizionárom zjavovať Panna Mária – Kráľovná pomoci. Od roku 1998 každú prvú nedeľu v mesiaci i v ďalšie termíny ide procesia veriacich na Boričky nad obcou, kde spoločne očakávajú jej príchod.
