Opoj 31. augusta (TASR) – Obec Opoj pri Trnave má v súčasnosti 1200 obyvateľov, 400 z nich pritom pribudlo v posledných piatich rokoch. Podľa starostu Petra Bartoviča ide zväčša o ľudí, ktorí sa v obci usadili pre jej výhodnú polohu medzi Trnavou a Bratislavou. Tam chodia za prácou a zväčša vozia aj svoje deti do škôlok a škôl.



Sťahovali sa do dvoch lokalít. "V jednej súkromný investor postavil rodinné domy, v druhej vyrástli štyri bytovky, spolu ich je teraz sedem," povedal pre TASR. Pôvodný plán hovoril až o deviatich bytových domoch, ale súčasné obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že touto cestou sa obec nateraz rozrastať nebude. Počtu obyvateľov totiž nezodpovedá infraštruktúra obce. Nemá vlastnú školu, deti chodia do susedného Majcichova, Vlčkoviec i Križovian nad Dudváhom. Rovnako do zdravotného strediska treba cestovať, hoci len asi tri kilometre, obchodná sieť je v súčasnosti zastúpená jedným malým súkromným obchodom. Starosta vie, že by potrebovali aj nákupné stredisko s kaviarňou či cukrárňou, aj nejaké ďalšie prevádzky. Akékoľvek plány však brzdí skutočnosť, že obec nevlastní žiadne pozemky, kde by sa takýto zámer dal realizovať. A tak môžu iba čakať, kým to za nich vyrieši súkromný záujemca na súkromnom pozemku.

"Momentálne to nie je u nás v tomto ohľade veľmi ružové," konštatoval starosta. Ale ako dodal, v štádiu pred vydaním územného rozhodnutia je zámer výstavby polyfunkcie, kde investor počíta aj so samoobslužnou obchodnou prevádzkou. "Záleží na ňom, kedy to postaví, hovorí sa o tom už štyri roky," dodal starosta. Zatiaľ obyvatelia, ktorí prichádzajú z práce vo večerných hodinách, si musia nakupovať niekde po ceste.

Deficit obecných pozemkov vznikol podľa Bartoviča v predchádzajúcich rokoch, keď vtedajšia samospráva rozhodla o predaji priestoru za školou pre zámer výstavby domu seniorov, ktorý dodnes nestojí, a tiež o predaji areálu družstva. "Tam je ubytovňa pre zahraničných zamestnancov závodu v priemyselnej zóne Voderady," povedal starosta. "Našťastie, zloženie ubytovaných je také, že s nimi obec nemá žiadne problémy. My ich v podstate ani nevidíme," konštatoval.

Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Na stole v starostovskej kancelárii má Bartovič zámer investora rozšíriť areál bývalého družstva o ďalšiu, tretiu ubytovňu. K tomu ponúka vybudovanie moderného fitparku pre obec. Starosta Bartovič je myšlienke naklonený, menej však, ako uviedol, sa zatiaľ pozdáva opojským poslancom. "Pozemok na to investor má, športoviská pre obec by sme radi uvítali. Nakoniec, obecnej kase iba prospeje, ak by bolo viac ubytovaných. My máme daň z ubytovania sadzbu jedno euro na osobu a noc," doplnil starosta. Vlastník areálu zároveň prezentoval, že v prípade odchodu pracovníkov má v pláne prerobiť ubytovne na byty.

Investíciou z posledného obdobia v Opoji je obnova priestranstva pred miestnym cintorínom a výstavba jeho plota, dobudovanie verejného osvetlenia. „Prikývli sme pred dvoma rokmi na ponuku dodávateľa, že nám bezplatne osvetlí hlavnú ulicu a bude ju používať ako reklamu na svoj produkt. Bola to obojstranne výhodná dohoda. Teraz sme osvetlenie dobudovali v celej obci, je to spolu 100 vymenených LED bodov. Stálo nás to 18.800 eur," informoval Bartovič. V blízke dobe by v obci chceli dobudovať na hlavnom cestnom ťahu novú autobusovú zastávku.

Starosta chce v bývalej škole obecný úrad i ambulanciu lekára

Pred siedmimi rokmi sa skončilo v základnej škole v Opoji pri Trnave vyučovanie a jej žiaci sa rozpŕchli do škôl v susediacich obciach. Budova s piatimi triedami však zostala a dlho bola nevyužitá. Teraz jej chce dať obec novú náplň.

"Telocvičňa sa v opustenej škole ujala ako prvá. Vznikla v nej posilňovňa, ktorá je obľúbená a hojne využívaná," povedal pre TASR starosta Opoja Peter Bartovič. V ďalších priestoroch by chceli zriadiť ambulanciu obvodného lekára. Delia sa oňho s blízkymi Križovanmi nad Váhom i Majcichovom, kam aj Opojčania za vyšetreniami cestujú. "Ale veľmi by nám pomohlo, keby jeden deň v týždni bol lekár priamo u nás v obci. Kvôli prestarnutým obyvateľom, ktorým je zaťažko ísť na autobus, hoci aj má v Majcichove zastávku rovno pred zdravotným strediskom. S lekárom rokujeme, neviem, ako sa rozhodne. My sme pripravení ambulanciu vybaviť potrebným," povedal.



Starosta prednedávnom predostrel poslaneckému zboru návrh, aby do zostávajúcich miestností presťahovali obecný úrad. Má na to pádny dôvod – nedostatok priestoru na administratívny aparát. Ale predovšetkým sa úrad nachádza na poschodí kultúrneho domu a starší a chorí ľudia majú problém vyjsť hore schodmi, keď niečo potrebujú vybaviť. "To by malo byť pre nás prvoradé v rozhodovaní o sťahovaní, dostupnosť pre našich obyvateľov," povedal Bartovič. Náklady na sťahovanie podľa jeho slov nevyjdú obec draho, prízemné priestory v bývalej škole sú v relatívne dobrom stave. A má už aj nápad, ako využiť tri kancelárie, ktoré by obecný úrad opustil. "V zasadačke sa stretávajú naši folkloristi a seniori. Každý tam má svoj kút a svoju skriňu a musia sa tolerovať. Takto by dostali každý svoju menšiu miestnosť a mohli by rozvíjať činnosť," povedal. Starosta verí, že obecné zastupiteľstvo odsúhlasí sťahovanie a veci sa čoskoro vyriešia v prospech občanov.

Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Prízemie kultúrneho domu slúži v Opoji ako miesto stretávaní sa pri kultúrnych a spoločenských akciách. "Robíme tradičné podujatia pre seniorov, pochovávanie basy, mikulášske posedenie, tiež pripravujeme deň obce s krojovaným sprievodom, vystúpeniami folklórnych speváckych skupín, miniturnajom vo futbale pre deti. Kultúrna komisia sa snaží, žiaľ, u nás to je so záujmom obyvateľov akési slabé," konštatoval nerád starosta. Tešilo by ho, keby Opojčania žili komunitnejším životom, stretali sa na podujatiach v hojnejšom počte. "Mali sme tu napríklad založený Klub matiek, aj ten zanikol pre nízku účasť," doplnil.

Folklórna skupina najradšej spieva pieseň Prečo Pán Boh starých ľudí ľúbi

Folklórna dedinská spevácka skupina Opojčanka v obci Opoj pri Trnave funguje už 15 rokov a stále je u nej chuť rozvíjať sa, pridávať nové naštudovania piesní a reprezentovať. Zo 14 aktuálnych členov je päť takých, ktorí stáli pri jej zrode a teší ich to doteraz.

"V súčasnosti máme 14 členov a nacvičených niekoľko tematických pásem piesní, s ktorými chodíme vystupovať," povedala pre TASR zakladateľka a vedúca súboru Denisa Štefáková. Opojčanka podľa jej slov vznikla z dôvodu zachovania tradičnej kultúry regiónu a rozvíjania folklórnych tradícií. "Sprvoti som chodila po našich starých ľuďoch a pýtala sa ich na pesničky, na ktoré si pamätajú. Zhromaždila som ich takmer tri stovky," uviedla Štefáková. Odstupom času to hodnotí ako dobré rozhodnutie, táto generácia Opojčanov už v podstate vymrela. Zo zoznamu vyberajú členovia pri príprave na vystúpenia. Podľa Štefákovej je pre nich asi „top“ pieseň Prečo Pán Boh starých ľudí ľúbi.

Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Veková skladba Opojčanky je od 10 rokov až po 70 plus. Najmladší je ozembuchár Maťko. Okrem toho majú ešte harmonikára Milana Backa, ktorý je jedným z tých, ktorí to ťahajú so súborom nepretržite. "Okrem neho ešte Mária Frolkovičová, Lenka Lukovičová, Vladimír Hrdlovič a ja," uviedla vedúca súboru. Spolu vystupujú nielen v Opoji pri pochovávaní basy, stavaní mája či čepčení neviest, ale aj po obciach v okolí, chodia do Trnavy. V auguste sa opäť zúčastnili na festivale Trnavská brána. Videli ich aj v televíznej folklórnej súťaži Kapura, kde si viedli veľmi dobre. Ich priaznivcov by však nemalo zmiasť, keď členov súboru uvidia vystupovať aj pod "značkou" Rozmarín. "To je súbor z vedľajšieho Majcichova, ktorý má aktuálne personálne problémy. Tak sme sa zlúčili, aby mohli tí z Rozmarínu, ktorí chcú, ďalej vystupovať. Keď nás pozvú ako Opojčanku, tak ideme, keď dostane pozvánku na vystúpenie Rozmarín, ideme tiež," dodala Štefáková.

Súbor vystupuje v trnavskom kroji. "Čosi sme zdedili, čosi našim členkám darovali 'tety', ktoré časti krojov našli na pôjdoch a bolo ich potrebné opraviť, niečo sme si ušili a vyšili samy. Ja som si napríklad počas materskej dovolenky vyšila rukávce," uviedla Štefáková.