Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Práce sa ujal reštaurátor Peter Gregvorek.
Autor TASR
Piešťany 24. septembra (TASR) - Etnografickú zbierku Balneologického múzea Imricha Wintera (BMIW) obohatila socha Piety zo 16. storočia. Inštitúcii ju darovala rodina nedávno zosnulého piešťanského zberateľa Kornela Duffeka, bola súčasťou jeho rozsiahlej kolekcie sakrálnych diel. Plastika je kvalitná drevorezba s polychrómiou z jedného kusa lipového dreva, musela však byť podľa riaditeľa BMIW Vladimíra Krupu pre svoj stav podrobená reštaurátorskému zásahu.
"Mohli sme to uskutočniť vďaka finančnej podpore poskytnutej z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia," uviedol. Práce sa ujal reštaurátor Peter Gregvorek. "Sochu datujeme do druhej polovice 16. storočia. Jej tvorca - neznámy profesionálny rezbár, sa inšpiroval staršími stredovekými plastikami piet gotického obdobia," doplnil Krupa.
Madona s mŕtvym Kristom v náručí bola poškodená červotočom a na dreve reštaurátor zistil viacero už opravovaných prasklín. "Na povrchu bola veľmi poškodená polychrómia vo viacerých vrstvách. Počas odstraňovaní premalieb sa v sondách počas výskumu objavila ďalšia, v poradí piata etapa lokálnych náterov - neodbornej opravy sochy v minulosti," opísal Krupa.
Vážnejší problém predstavovalo odstraňovanie druhotných premalieb, keď boli nevhodne zvolené chemické prípravky a spôsob práce. Percentuálne chýbalo približne do 70 percent originálnej polychrómie sochy v exponovaných partiách.
Odlomené a chýbajúce boli aj niektoré časti plastiky, ako tŕňová koruna so svätožiarami, lemy plášťa Panny Márie a prsty na nohách a rukách Krista, ktoré boli v nejakej etape nahradené novými. Na postave Krista je podľa riaditeľa múzea pravdepodobne novo vyhotovená aj ľavá ruka od predlaktia. "Pritom všetky poškodené alebo odlomené časti boli v minulosti pomerne neodborne doplnené alebo domodelované olejovo-kriedovým drevotmelom. Majú charakter práce neškoleného remeselníka bez zmyslu pre detail," dodal. Gregvorek zvolil reštaurovanie sochy do umelecko-historickej podoby originálnej farebnej vrstvy. Na leme plášťa a bedrovom rúšku Krista bolo použité plátkové, práškové a mušľové zlato.
"Mohli sme to uskutočniť vďaka finančnej podpore poskytnutej z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia," uviedol. Práce sa ujal reštaurátor Peter Gregvorek. "Sochu datujeme do druhej polovice 16. storočia. Jej tvorca - neznámy profesionálny rezbár, sa inšpiroval staršími stredovekými plastikami piet gotického obdobia," doplnil Krupa.
Madona s mŕtvym Kristom v náručí bola poškodená červotočom a na dreve reštaurátor zistil viacero už opravovaných prasklín. "Na povrchu bola veľmi poškodená polychrómia vo viacerých vrstvách. Počas odstraňovaní premalieb sa v sondách počas výskumu objavila ďalšia, v poradí piata etapa lokálnych náterov - neodbornej opravy sochy v minulosti," opísal Krupa.
Vážnejší problém predstavovalo odstraňovanie druhotných premalieb, keď boli nevhodne zvolené chemické prípravky a spôsob práce. Percentuálne chýbalo približne do 70 percent originálnej polychrómie sochy v exponovaných partiách.
Odlomené a chýbajúce boli aj niektoré časti plastiky, ako tŕňová koruna so svätožiarami, lemy plášťa Panny Márie a prsty na nohách a rukách Krista, ktoré boli v nejakej etape nahradené novými. Na postave Krista je podľa riaditeľa múzea pravdepodobne novo vyhotovená aj ľavá ruka od predlaktia. "Pritom všetky poškodené alebo odlomené časti boli v minulosti pomerne neodborne doplnené alebo domodelované olejovo-kriedovým drevotmelom. Majú charakter práce neškoleného remeselníka bez zmyslu pre detail," dodal. Gregvorek zvolil reštaurovanie sochy do umelecko-historickej podoby originálnej farebnej vrstvy. Na leme plášťa a bedrovom rúšku Krista bolo použité plátkové, práškové a mušľové zlato.
