Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národná banka Slovenska vyhlásila v decembri 2022 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh, no víťaz vzišiel až z jej druhého opakovaného kola.
Autor TASR
Sereď 17. apríla (TASR) - Múzeum holokaustu (MH) v Seredi je v stredu miestom prvého dňa predaja striebornej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 10 eur s motívom Podanie Správy o nacistických vyhladzovacích táboroch Auschwitz a Birkenau Alfrédom Wetzlerom a Rudolfom Vrbom - 80. výročie. Uvedenie pripravili Slovenské národné múzeum, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum holokaustu v Seredi, Národná banka Slovenska a Mincovňa Kremnica, informovali o tom organizátori.
Národná banka Slovenska vyhlásila v decembri 2022 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh, no víťaz vzišiel až z jej druhého opakovaného kola. Bolo doň predložených desať návrhov od deviatich autorov. Odborným poradcom hodnotiacej komisie bol riaditeľ MH Martin Korčok.
Prvú cenu za realizáciu získal akademický sochár Ivan Řehák. Na vyjadrenie reality koncentračného tábora využil symboliku zdanlivého zhluku trojuholníkových útvarov. Najväčší je tvorený plnými a prázdnymi malými trojuholníkmi a odkazuje na systém označovania väzňov. Kompozíciu dopĺňajú registračné čísla oboch aktérov a schéma plánu tábora. Na reverze sa objavuje v zrkadlovom natočení kompozičná schéma trojuholníka, spoza zvislej vertikály vybiehajú postavy oboch aktérov. Druhú cenu v súťaži získal Alexander Filip, tretiu Martin Sabol. Ďalšie ceny za kvalitne spracované návrhy získali Mária Poldaufová a Kristína Řeháková.
V koncentračnom a vyhladzovacom táborovom komplexe Auschwitz vyhaslo viac ako milión ľudských životov. Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba boli jedni z prvých, komu sa z tábora podarilo nielen ujsť, ale aj informovať svet o hrôzach priemyselného vyvražďovania. Všimli si, že sa v očakávaní nových väzňov tábor rozširuje, rozhodli sa preto urobiť všetko, aby tomu zabránili. Z tábora ušli a vydali sa na 140 kilometrov dlhú cestu na Slovensko. Do Žiliny dorazili 25. apríla 1944 a pred ilegálne činnými predstaviteľmi židovskej komunity na Slovensku podali správu o tom, čo zažili. Tridsaťdva strán informácií vstúpilo do dejín ako Vrbova a Wetzlerova správa. Stala sa jedným z najdôležitejších zápisov obyvateľov Slovenska do svetovej histórie, ktorá pravdepodobne prispela ku skutočnosti, že deportácie Židov z Maďarska neboli dokonané.
Národná banka Slovenska vyhlásila v decembri 2022 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh, no víťaz vzišiel až z jej druhého opakovaného kola. Bolo doň predložených desať návrhov od deviatich autorov. Odborným poradcom hodnotiacej komisie bol riaditeľ MH Martin Korčok.
Prvú cenu za realizáciu získal akademický sochár Ivan Řehák. Na vyjadrenie reality koncentračného tábora využil symboliku zdanlivého zhluku trojuholníkových útvarov. Najväčší je tvorený plnými a prázdnymi malými trojuholníkmi a odkazuje na systém označovania väzňov. Kompozíciu dopĺňajú registračné čísla oboch aktérov a schéma plánu tábora. Na reverze sa objavuje v zrkadlovom natočení kompozičná schéma trojuholníka, spoza zvislej vertikály vybiehajú postavy oboch aktérov. Druhú cenu v súťaži získal Alexander Filip, tretiu Martin Sabol. Ďalšie ceny za kvalitne spracované návrhy získali Mária Poldaufová a Kristína Řeháková.
V koncentračnom a vyhladzovacom táborovom komplexe Auschwitz vyhaslo viac ako milión ľudských životov. Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba boli jedni z prvých, komu sa z tábora podarilo nielen ujsť, ale aj informovať svet o hrôzach priemyselného vyvražďovania. Všimli si, že sa v očakávaní nových väzňov tábor rozširuje, rozhodli sa preto urobiť všetko, aby tomu zabránili. Z tábora ušli a vydali sa na 140 kilometrov dlhú cestu na Slovensko. Do Žiliny dorazili 25. apríla 1944 a pred ilegálne činnými predstaviteľmi židovskej komunity na Slovensku podali správu o tom, čo zažili. Tridsaťdva strán informácií vstúpilo do dejín ako Vrbova a Wetzlerova správa. Stala sa jedným z najdôležitejších zápisov obyvateľov Slovenska do svetovej histórie, ktorá pravdepodobne prispela ku skutočnosti, že deportácie Židov z Maďarska neboli dokonané.
