Brestovany 13. septembra (TASR) – Gróf Jozef Saryusz Zamoyski bol pokrokový človek. Keď sa pri Trnave budovala železnica, nemal problém súhlasiť, aby trať prechádzala cez jeho pozemky pri obci Malé Brestovany a povolil vybudovať aj železničnú zastávku. Tá na trati Bratislava - Žilina stojí doteraz. Jozef patril do významného poľského šľachtického rodu, ktorého jedna vetva sa po rozdelení Poľska koncom 18. storočia dostala do Uhorska.

Zakladateľom uhorskej línie bol Stanislav Kostka Zamoyski. Jeho syn Jozef Saryusz si vzal za manželku kontesu Eleonore von Abensberg und Traun a tá dostala obec Malé Brestovany ako veno. Príbeh Zamoyskich skúmala historička Západoslovenského múzea v Trnave Lucia Duchoňová. "Jozef bol aktívnym dôstojníkom cisárskeho jazdectva, študoval filozofiu a históriu na nemeckej Akadémii vied Leopoldína. Po sobáši sa zriekol vojenskej hodnosti, v Brestovanoch postavil kaštieľ pre svoju novú rodinu a sám začal majetok spravovať. Nezastával žiadny verejný úrad, no aktívne sa zúčastňoval na verejnom a politickom živote Uhorska. Finančné prostriedky mu plynuli z doživotnej renty z panstva v poľskej Kozlowke," uviedla Duchoňová.

Manželia navštevovali plesy, koncerty a rôzne kultúrne podujatia nielen v Trnave, ale i vo Viedni a Budapešti. Vo svojom kaštieli usporadúvali posedenia pri hudbe, koncerty a dokonca sa tam hrali i divadlá. "Veľmi pozdvihli život v obci. Úcta k nim sa medzi dedinčanmi podávala z generácie na generáciu a zotrvala v podstate dodnes," doplnila Duchoňová.



Jedna z dcér tohto manželského páru, Ľudmila Gizycka–Zamoyska, bola významnou klaviristkou a skladateľkou. Žila a pôsobila vo Viedni na cisárskom dvore, kde si dopĺňala svoje hudobné vzdelanie, udržiavala bohatú korešpondenciu s Klárou Schumannovou i Franzom Lisztom, ktorý bol v Brestovanoch aj na návšteve. "Ako dvorná dáma svoj vplyv využívala na podporu mladých začínajúcich talentov. Kaštieľ v Brestovanoch zdedil najmladší syn Eugen a po ňom jeho dcéra Ľudmila. Tá sa v roku sa v roku 1887 vydala za Tomáša Zamoyskeho. Týmto sobášom sa spojili poľská a uhorská línia rodiny," povedala historička.

Tri deti Zamoyskich vyrastali striedavo v poľskom Jabloni i Brestovanoch. Syn August bol významným poľským sochárom. Pôsobil v Paríži, Poľsku i Brazílii, kde aj prednášal na akadémii. Bol aj posledným vlastníkom rodinného sídla Jablon v Poľsku, medzinárodné workshopy ľudových sochárov, ktoré sa tu konajú každý rok, nesú jeho meno. Najstaršia dcéra Alžbeta sa vydala za Alberta Kryštofa Juliana Wielopolskeho. Jeho starý otec Alexander podľa Duchoňovej pôsobil v čele civilnej správy Poľska na cárskom dvore Alexandra I. v Rusku. V roku 1912 strávili manželia Wieloposki niekoľko mesiacov v meste Spala, kde bolo aj rodinné sídlo cárskej rodiny Romanovovcov. Pravdepodobne vďaka dobrým vzťahom, ktoré rodina udržiavala s cárskym dvorom, sa Albert zúčastnil na niekoľkých poľovačkách a tenisových turnajoch s cárom Mikulášom II. Albert slúžil od roku 1918 ako dôstojník poľskej armády, od roku 1920 pôsobil ako vojenský atašé v Budapešti.

V neskorších rokoch sa Wielopolski presťahovali do Brestovian a ich kaštieľ sa začiatkom 20. storočia centrom spoločenského života okolia Trnavy, miestom stretnutí členov šľachtických rodín žijúcich v blízkom okolí. "Stálymi hosťami poľovačiek i posedení boli napríklad gróf Móric Pálfi z Cífera, Peter Pálfi, syn Jozefa Pálfiho zo Smoleníc alebo posledný majiteľ panstva Hlohovec Viliam Erdödy. Vďaka svojmu postaveniu a práci zahraničného diplomata Albert Wielopolski získal vzácne kontakty s politickou elitou a s niekoľkými z nich udržiaval priateľstvá v súkromnom živote," dodala Duchoňová.

Rodina žila v rodinnom sídle pri Trnave do konca vojny, v roku 1946 sa museli z kaštieľa vysťahovať. Časť majetku bola vzápätí po ich odchode rozkradnutá dedinčanmi, nábytok sa dostal do Slovenského národného divadla, kde slúžil ako rekvizita. Ani jeden z potomkov tejto vetvy rodu na Slovensku už nežije. Ich kaštieľ v Brestovanoch slúži ako miestna škola.