Piešťany 11. júla (TASR) – Mohol byť ozdobou pri vstupe do Mestského parku v Piešťanoch, je však jeho nepeknou bránou, roky zanedbávanou takmer ruinou. Za plotom s pestrofarebnými grafitmi už tri desaťročia stojí opustený a chátrajúci bývalý luxusný Grand hotel Rónai, ktorému za socializmu prischlo pomenovanie Slovan. U návštevníkov kúpeľného mesta vzbudzuje jeho súčasný stav údiv, u Piešťancov otázku, prečo sa dostal až do takéhoto žalostného stavu.

Majiteľom nehnuteľnosti sú Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s. (SLKP). Prešli diskutabilnou privatizáciou, ale ani po zmene majiteľa na medzinárodnú Danubius Hotels Group sa so slávnym hotelom nezačalo v podstate nič robiť. Postavili ho už v roku 1906, zakrátko ho začala prevádzkovať rodina Winterovcov, spravujúca piešťanské kúpele. „Bol najluxusnejší, porovnateľný s terajším päťhviezdičkovým kúpeľným domom Thermia Palace a mal k tomu aj adekvátnu klientelu,“ povedal pre TASR Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera, ktoré sídli rovno oproti Slovanu.

Hotel zatvorili v roku 1986, Krupa zaspomínal na jeho reprezentatívne priestory, akými bola vstupná hala, jedáleň spojená s terasou, knižnica, hudobné miestnosti s výbornou akustikou. Podľa jeho slov pred zatvorením kúpele uvažovali o oprave. „Mala sa dobudovať balneoterapia, dokonca sa vraj mali kvôli tomu asanovať susediace malé vilky. Nejaké práce v hoteli sa pred viac dvadsiatimi rokmi aj realizovali,“ povedal. „Ako obyvateľ Piešťan nechápem, čo s tým chcú robiť. Bude chátrať ďalších päť, desať či pätnásť rokov? A nerozumiem tiež, prečo mesto ako desaťpercentný akcionár nežiadalo kúpele, aby predstavili svoju víziu, čo s hotelom bude,“ povedal. Doplnil, že múzeum na túto tému pripravilo výstavu, kde sú rôzne historické materiály zo zbierok – predmety, pohľadnice, fotografie, vyobrazenia, archívne dokumenty. Záujemcovia ju môžu navštíviť od 17. júla do 14. septembra vo Vile dr. Lisku.

Hotel dal postaviť v secesnom štýle Adolf Rónai, kaviarnik z Budapešti, podľa plánov rakúskeho architekta Adolfa Oberländera. Bol prvou veľkou hotelovou stavbou v Piešťanoch. S početnými vikiermi, tiež arkiermi, arkádami, terasami a strešnou vežičkou je považovaný za učebnicový príklad spomínaných architektonických termínov.

Foto: TASR - Martin Palkovič

„Piešťanci viacerých generácií vyhľadávali hotel kvôli spoločenskej zábave. Bývali tam tancovačky, koncerty,“ vrátila sa v spomienkach do minulosti obyvateľka mesta Katarína Rohoňová. Jej dnes už 87-ročná svokra sa pri jednej takejto príležitosti zoznámila so svojím budúcim manželom a tak sa hotel v rodine spomínal častejšie. „Pamätám si, že vo veľkej sále bývala skvelá akustika a že vyhľadávaná bola najmä terasa v lete,“ povedala pre TASR.

Kým v Piešťanoch ešte nestál Dom umenia, prvé ročníky Piešťanského hudobného festivalu sa konali takisto tam. „Aj okolie bolo pekne upravené, so sochami, pripomínalo to Versailles,“ dodala Rohoňová.

V roku 1985 sa Slovan stal národnou kultúrnou pamiatkou. V 90. rokoch 20. storočia prišlo k viacerým zmenám vlastníka a súdnym sporom. Podľa evidencie Pamiatkového úradu SR je budova bez využitia a jej stav je hodnotený ako dezolátny. Súčasný generálny riaditeľ SLKP Christian Schoepf sa pre TASR k situácii ani zámerom nechcel vyjadriť.

Zato riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Trnava (KPÚ) Gabriela Kvetanová uviedla, že s vlastníkom nehnuteľnosti sú v kontakte. „Dostali od nás podmienku. Buď objekt predajú alebo začnú pripravovať projektovú dokumentáciu na jeho obnovu. Mám informácie, že kúpele na nej skutočne začali pracovať, predložiť by ju mali na jeseň tohto roka,“ povedala pre TASR. „Pripravená projektová dokumentácia však pre nás dostačujúca nebude, musíme trvať na tom, aby sa oprava začala aj reálne vykonávať,“ dodala Kvetanová s tým, že zákon umožňuje pamiatkarom uložiť v takomto prípade pokutu až do milióna eur.

K dôvodom, prečo Slovan „dospel“ až do tohto štádia, sa nevie pamiatkarka vyjadriť, budove však, ako uviedla, zrútenie nehrozí. „Na svoju dobu vzniku má progresívnu nosnú konštrukciu, hotel je postavený kombináciou železobetónu a oceľových priehradových nosníkov. Prečo voláme na poplach je, že hrozí stále väčší úbytok pamiatkových hodnôt,“ konštatovala riaditeľka KPÚ. Verí, že s opravou by SLKP mohli začať na budúci rok.