S finančnou podporou Trnavského samosprávneho kraja sa trnavským turistom podarilo obnoviť žltú značku vedúcu zo Smoleníc, cez Jahodník na Čiernu skalu.
Autor TASR
Smolenice 7. novembra (TASR) – S finančnou podporou Trnavského samosprávneho kraja sa trnavským turistom podarilo obnoviť žltú značku vedúcu zo Smoleníc, cez Jahodník na Čiernu skalu. Na počesť smolenického rodáka a vynálezcu padáka ju pomenovali Chodník Štefana Baniča. Slávnostné otvorenie je naplánované na sobotu 12. novembra.
"Zraz je pri reštaurácii na Jahodníku o 10. hodine. Účastníci sa spolu prejdú po chodníku do Smoleníc, účasť prisľúbila aj pravnučka Štefana Baniča," informoval Vladimír Chrapčiak z Klubu slovenských turistov v Trnave.
Štefan Banič (23.11.1870) sa zapísal do svetových dejín vďaka tragickej nehode lietadla, ktorej bol svedkom v roku 1912 v americkom Greenville v Pensylvánii, kam odišiel za prácou. Otriasla ním do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou. Už 3. júna 1914 osobne otestoval svoj vynález - padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín a bol upevnený pomocou popruhov na telo letca pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy pätnásťposchodovej budovy, potom nasledovali ďalšie zoskoky z lietadla. Dňa 25. augusta 1914 dostal na padák patent, americká armáda ho vzápätí odkúpila za niekoľko stoviek dolárov. Banič sa stal neskôr čestným členom letectva USA. Keď sa v roku 1921 vrátil do vlasti, veľa času trávil v okolitých malých Karpatoch a spolupodieľal sa na objavení jaskyne Drina. Zomrel v Smoleniciach v roku 1941. V roku 1970 mu na Letisku M. R. Štefánika odhalili pomník. Od roku 2006 má osadenú bronzovú bustu aj v rodnej obci, v miestnom múzeu má pamätnú izbu a Slovenská pošta vydala v roku 1994 známku s jeho podobizňou.
"Zraz je pri reštaurácii na Jahodníku o 10. hodine. Účastníci sa spolu prejdú po chodníku do Smoleníc, účasť prisľúbila aj pravnučka Štefana Baniča," informoval Vladimír Chrapčiak z Klubu slovenských turistov v Trnave.
Štefan Banič (23.11.1870) sa zapísal do svetových dejín vďaka tragickej nehode lietadla, ktorej bol svedkom v roku 1912 v americkom Greenville v Pensylvánii, kam odišiel za prácou. Otriasla ním do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou. Už 3. júna 1914 osobne otestoval svoj vynález - padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín a bol upevnený pomocou popruhov na telo letca pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy pätnásťposchodovej budovy, potom nasledovali ďalšie zoskoky z lietadla. Dňa 25. augusta 1914 dostal na padák patent, americká armáda ho vzápätí odkúpila za niekoľko stoviek dolárov. Banič sa stal neskôr čestným členom letectva USA. Keď sa v roku 1921 vrátil do vlasti, veľa času trávil v okolitých malých Karpatoch a spolupodieľal sa na objavení jaskyne Drina. Zomrel v Smoleniciach v roku 1941. V roku 1970 mu na Letisku M. R. Štefánika odhalili pomník. Od roku 2006 má osadenú bronzovú bustu aj v rodnej obci, v miestnom múzeu má pamätnú izbu a Slovenská pošta vydala v roku 1994 známku s jeho podobizňou.