Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Trnavský kraj

K SNP sa pripojila aj Trnavská posádka

Odchod Trnavskej posádky do SNP pripomína pamätná tabuľa na budove Vojenského archívu na Univerzitnom námestí v Trnave.

Trnava 24. augusta (TASR) – K Slovenskému národnému povstaniu sa ako jediná zo západu Slovenska pripojila Trnavská posádka. Tri tisícky vojakov a záložníkov slúžiacich v miestnych kasárňach a zmobilizovaných zo všetkých kútov Slovenska a viac ako pol tisíca dobrovoľníkov z radov obyvateľov mesta odišlo na povstalecké územie už 30. augusta 1944.

"Situácia v meste bola veľmi zložitá," konštatoval predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave Jozef Petráš. Veliteľ posádky Andrej Benko-Rybár zvolal 29. augusta nástup vojakov a vysvetlil im aktuálnu situáciu. Zhromaždenie odhodlaných mužov prejavilo spontánny súhlas pridať sa k celonárodnému povstaniu. "Potom sa začali podnikať kroky na zaujatie pevnej ochrany mesta s úlohou zastaviť postupujúcu nemeckú armádu, ktorej prezident Slovenského štátu dal 28. augusta súhlas k obsadeniu Slovenska," povedal Petráš.

Od Bratislavy sa už Nemci k Trnave blížili. Vojsko obsadilo strategické body mesta a sídla významných úradov a inštitúcií, zatklo miestnych exponentov Hlinkovej gardy, Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Deutsche Partei, obsadilo Coburgove závody a Vozovku a urobilo ďalšie opatrenia. Posádkové veliteľstvo vydalo vyhlášku o prevzatí moci v Trnave i okolí a vyhlásilo mobilizáciu. Ku kasárňam začali prichádzať mnohí dobrovoľníci i vojaci v zálohe. "Preto možno konštatovať, že povstanie v Trnave nebolo povstaním hŕstky dôstojníkov, ale celého obyvateľstva," dodal Petráš. No situácia sa skomplikovala. "Počítali s tým, že sa k nim pridajú posádky v Hlohovci, Seredi i Nitre, no tie odmietli," povedal Petráš. Takto zostali sami. Po vyhodnotení situácie, s prihliadnutím na nevýhodnú strategickú polohu mesta na úplnej rovine, malý počet mužstva a hlavne nedostatok ťažkých a protitankových zbraní, sa rozhodli pre odchod za rieku Váh. Popoludní 30. augusta z Trnavy vyšlo s posádkou 48 nákladných a 23 osobných vozidiel, motocykle, viac ako tristo koní a vozov s veľkým množstvom zbraní a streliva. "Historici hovoria, že Nemci boli už v neďalekom Cíferi a Boleráze, keď posádka odchádzala druhým smerom," uviedol Petráš. Rozhodnutie pripojiť sa k SNP zo strany veliteľov vníma ako veľké hrdinstvo.

K Trnavčanom sa po ceste pridali iba piešťanskí letci, ktorí z motorizovaného pluku vytvorili prápor Haluzický. Vojaci sa zapojili do bojov v oblasti Hronský Beňadik, Zlaté Moravce, Píla, Horné a Dolné Hámre, Nová Baňa, Žarnovica a Kremnica. Vedenie posádky neskôr rozhodlo o vytvorení práporov Dunaj, ktorý zostal v oblasti Žarnovice a Kremeň, ktorý sa presunul do Kremničky pri Banskej Bystrici a bránil úsek pri Sklenom, Handlovej a Prievidzi. "Mnohí chlapci v bojoch padli. Náš oblastný zväz každoročne robí zájazd k pamätníku padlých do Hámrov, kde je na cintoríne pochovaných 38 príslušníkov Trnavskej posádky. Padli pre zradu miestnych obyvateľov nemeckej národnosti, ktorí z tyla priviedli fašistov a tí ich povraždili," dodal Petráš.

Odchod Trnavskej posádky do SNP pripomína pamätná tabuľa na budove Vojenského archívu na Univerzitnom námestí v Trnave, ktorá bola v čase druhej svetovej vojny vojenskými kasárňami.