Špačince 20. decembra (TASR) – Úplne nečakane sa občas objavia záblesky minulosti, presvedčil sa o tom niekoľkokrát v poslednom období aj starosta Špačiniec pri Trnave Július Zemko. Posledným je telefonát známeho, ktorému sa ozval majiteľ antikvariátu v Trenčíne. Dostal do ponuky knihu o kardinálskej vizitácii z roku 1782 v obci Spacsa. "Nemal o to záujem, tak nás sprostredkovane kontaktoval," povedal Zemko.
V ruke pritom drží pomerne veľkú viazanú knihu, veľmi dobre zachovalú, ručne napísanú v latinskom jazyku. Zemko zatiaľ iba tuší, čo všetko obsahuje – zápis, čo sa v danom roku v špačinskej farnosti, resp. v obci všetko nachádzalo a dialo, čo všetko pri cirkevnej inšpekcii zistili a nahlásili ostrihomskému arcibiskupovi, uhorskému primasovi a kardinálovi Jozefovi Batthyánymu. Už našli prekladateľa, ktorý celý text na 147 stranách z latinčiny pretlmočí. Zatiaľ z textu poznajú iba malý úryvok, do knihy vložený preklad z roku 1927, overený na majcichovskej fare, kde sa píše, že obec potrebuje poriadne bývanie pre farára, kaplána, vrátane maštale a pivnice a že poddaní sú povinní na toto sa zložiť. "Keď to budeme mať preložené, digitálne prefotíme originál a s prekladom určite zverejníme aj na našej webovej stránke," teší sa starosta.
Pre obec má tento 230-ročný zápis nesmierny význam, veď kroniky, ktoré majú k dispozícii, majú prvý zápis až v roku 1918. Pritom zápisy z rokov 1945 až 1948 majú zaujímavú históriu. "Všeličo, čo sa tu v tých rokoch dialo, nevyhovovalo neskôr komunistickej propagande. Tak v roku 1950 obecnú kroniku museli odovzdať na okresný výbor a naspäť dostali verziu, ktorá už bola v súlade s komunistickým režimom," dodal Zemko. Spomína aj neskoršiu návštevu Jozefa Broza Tita v roku 1965. Obľúbený politik z Juhoslávie prišiel s manželkou, sprevádzala ich plejáda domácich politikov. Dokumentuje to aj krátky film, ktorý našli v archíve Hlohovskej televízie a obec ho vydala na DVD v roku 2011 pri oslavách 900. výročia prvej písomnej zmienky. Na jeho obale sa uvádza, že sa zachoval vďaka vtedajšiemu predsedovi Miestneho národného výboru Františkovi Strečánskemu. "Zaujímavé je, že hoci hostí sprevádzal Alexander Dubček, v celom filme ani jediný raz nepadne jeho meno," povedal starosta Špačiniec. Fotografický pohľad na hlavnú cestu, doslova zatarasenú vládnymi Tatrami 603, hovorí za všetko.
Prekvapenie starostovi Špačiniec pripravil aj ďalší telefonát, tento raz až spoza oceánu, z Kanady. „Ozvali sa z Toronta, z textilného múzea, že im pribudol ženský kroj zo Špačiniec a či môžu použiť popis kroja, ktorý máme zverejnený na webovej stránke v rubrike o ľudovej kultúre. "Samozrejme, že sme súhlasili, veď ide o šírenie dobrého mena Špačiniec. Akurát nás zaujímalo, ako sa náš kroj dostal až za more. Vysvetlenie bolo, že si ho dala poslať žena, ktorá odišla do Kanady medzi 1. a 2. svetovou vojnou za prácou a už tam zostala žiť. Chcela mať pripomienku domova," povedal starosta.
Spacai nedal meno obci, ale obec dala meno Spacaimu
Obec Špačince pri Trnave má bohatú históriu, ktorú začali písať jej prví obyvatelia ešte v praveku. Formu osídlenia zistili archeológovia už z doby kamennej, 7000 rokov pred naším letopočtom. Obec o tom pre svojich obyvateľov i návštevníkov píše na svojej webovej stránke. Poznatky zhrnul bývalý špačinský učiteľ, dnes 88-ročný Milan Čerešňák.
Ako u mnohých sídiel na Slovensku, aj prvá písomná zmienka o Špačinciach sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1111. Udáva, že osada Spacha (Špača) patrila vtedy zoborskému opátstvu, ktoré mala sídlo na Zobore pri Nitre. Uhorský kráľ Ondrej III., ktorý panoval v rokoch 1290-1301, daroval v roku 1292 už hotovú obec Špačince kómesovi (županovi) Goethovi. Ten sa stal zemepánom Špačiniec. K svojmu dovtedajšiemu menu Comes Geth začal si pridávať de Spacha, teda podpisoval sa Comes Geth de Spacha, po slovensky gróf Géth zo Špačiniec. Keďže v tom čase tu bola úradnou rečou latinčina a genitív (2. pád) sa tvorí príponou -i, gróf si začal osadu privlastňovať a od roku 1292 sa už podpisoval Spacai comes, v dnešnom jazyku Špačinský (majiteľ Špačiniec).
Spacaiovská grófska rodina vládla až do roku 1751, keď jej posledný potomok Pavel Spacai, svätiaci biskup, zomrel v Ostrihome. Z toho možno usudzovať, že nie Spacai dal meno Špačinciam, ale Špačince dali meno Spacaimu. Keď sa koncom 9. a v priebehu 10. storočia usadili medzi slovenské obyvateľstvo dediny starí Maďari, prevzali do maďarskej reči aj jej meno Spáca (Špáca). Takto sa úradne (po maďarsky) menovali Špačince až do roku 1898, keď ich premenovali na Ispácza.
"Z obdobia 16. až 17. storočia sa zachoval vzácny nález. Posledného apríla roku 1972 pri odpratávaní zeminy zo základov na stavbe domu Augustína Nádaského, č. d. 153, narazili v hĺbke asi 60-70 cm na voľne uložený džbánok. Pochádzal z konca 15. alebo zo začiatku 16. storočia a bolo v ňom uložených 600 kusov strieborných mincí, pokrytých silnou vrstvou medenky. Boli to denáre uhorských panovníkov, najmä Ferdinanda I., razené v Kremnici, ďalej drobné mince rakúske, nemecké, sliezske, mince miest a kniežat. Džbán s mincami je uložený v Západoslovenskom múzeu v Trnave a patrí medzi najväčšie doterajšie nálezy v trnavskom okrese," píše Čerešňák. V kanonickej vizitácii z roku 1561 sa uvádza, že obyvateľstvo Špačiniec bolo čiastočne chorvátske, ktoré sa prisťahovalo v roku 1550 po páde Kostajnice. Vtedy sa utečenci usadili vo viacerých obciach v okolí Trnavy. Zachovali sa tu rodové mená utvorené z krstných mien s príponou -ič, ktorá je charakteristická pre srbské či chorvátske mená. Tu je potrebné poznamenať, že aj najstarší zemepáni v Špačinciach boli Uzovič a Lukačič. V obci bolo 35 rodín s priezviskom končiacim na -ič, -vič, napr. Demovič, Ivanovič, Mackovič, ktoré si zachovali svoj charakter až dodnes. Roku 1713 mali Špačince 636 obyvateľov, podľa náboženstva všetci boli katolíci. V roku 1880 mali už 1235 obyvateľov, roku 1890 - 1228, roku 1910 - 1668, roku 1919 - 1662, z toho 761 mužov a 901 žien. Roku 1921 mali Špačince 1630 obyvateľov, roku 1930 -1801 obyvateľov a 315 rodín. V súčasnosti to je 2572 obyvateľov.
Vykúriť gamatkami kultúrny dom je naozajstný kumšt
Vydať v blízkom čase kvalitnú monografiu Špačiniec je jedným so zámerov starostu Júliusa Zemka, ktorý začína po novembrových komunálnych voľbách svoje druhé volebné obdobie. Obec má spracovaných niekoľko menších publikácií, mapujúcich históriu či súčasnosť, komplexná informácia však chýba.
"Napríklad už máme Špačince 1275-1995, Špačinské športové reminiscencie (1932-2012) či Slovník špačinského nárečia od Milana Čerešňáka," uviedol Zemko. Obec vydala za rok 2013 aj súhrnnú ročenku Špačinský hlas, na podobný počin sa chystá aj za rok 2014.
Plánov je však na obecnom úrade nepomerne viac. Starosta chce pokračovať v obnove verejného osvetlenia, hoci aktuálne obec so svojím projektom nepochodila, ale nevzdáva sa. „Rekonštrukciu spravíme a splácať ju budeme z toho, čo sa ušetrí na úspornejšej technológii,“ plánuje Zemko. Pribúdať by mali postupne aj chodníky v bočných uličkách a cesty, nadväzujúce na hlavnú ulicu, ktorú už urobili v tomto roku, zveľadiť chcú aj cintorín.
Obecný úrad v obci Špačince 19. decembra 2014.Foto: TASR/Lukáš Grinaj"Rekonštrukciu si pýta už kultúrny dom, ktorý má vyše 50 rokov. Je síce nadčasový, ale musíme urobiť stavebné úpravy. Jeho vykúrenie je ozajstný kumšt, keď spustíme v zime gamatky v stredu, v sobotu na akcii je ešte pomerne zima. Podali sme na to projekt," konštatoval Zemko. Zatepliť chcú tiež obecný úrad i budovu v susedstve, kde sídlil predtým, a teraz po oprave slúži pre potreby spoločenských organizácií a je v ňom aj zasadačka. V jednej miestnosti by mala podľa starostu vzniknúť Pamätná izba obce Špačince, kde sa bude možné zoznámiť s jej dejinami. Na históriu obce sú domáci právom hrdí a do pamätnej izby sa iste podarí zhromaždiť dostatok predmetov, dokumentujúcich život predchádzajúcich generácií.
"Chceme pripraviť aj projektovú dokumentáciu na dostavbu materskej školy, aby sme mohli zvýšiť kapacitu, nakoľko podľa vývoja budeme potrebovať niekoľko tried navyše. Počkáme na vhodný čas, keď budú vyhlásené výzvy na projekty," dodal Zemko. Rozširovať by sa mohol podľa jeho slov aj zberný dvor, pribudnúť by mali kontajnery a prístupová komunikácia.
Starosta Zemko uvažuje nad spomalením tempa
Špačince majú vo svojom extraviláne ucelené pozemky, ktoré vlastní Slovenský pozemkový fond a využíva ich na vysporiadanie nárokov reštituentov. Nie je preto div, že práve na nich začali na okraji obce vyrastať nové obvody individuálnej bytovej výstavby. Pre developérov je to atraktívna lokalita, v dosahu krajského mesta, preto nie je ani núdza o záujemcov o takéto bývanie.
"Neviem, či je to výhoda, alebo nevýhoda, ale v každom prípade budeme musieť asi spomaliť tempo," konštatoval starosta obce Július Zemko. Na Pažiti už vyrástlo do 90 nových rodinných domov, pripravuje sa výstavba na dvoch lokalitách so 60 a 45 domami a záujem developérov je o ďalšie lokality. Smerom na Vtáčí sad chcú postaviť okolo 60 a na druhej strane, smerom na obec Malženice, okolo 90 domov. Tempom má Zemko na mysli reagovanie infraštruktúry obce na potreby nových obyvateľov, ktorých sa za posledných sedem rokov prisťahovalo okolo 500 a s ďalšou výstavbou by malo pribudnúť tak 600-700. Mladé rodiny majú deti, ktoré potrebujú materskú školu a kapacita tamojšej už jednoducho nepostačuje. "A to sme robili jej rozšírenie o jednu triedu za 65.000 eur, spolu máme miesto pre stovku detí, ale do budúcnosti to bude opäť potrebné riešiť, to je časovaná bomba," dodal Zemko. Základná škola (ZŠ) by neskorší prílev terajších škôlkarov mala zvládnuť, teraz má 210 žiakov, ale mávala aj cez 400. Kapacitne nepostačujúca by pri náraste mohla byť aj obchodná sieť, prípadne i zdravotné stredisko.
Základná škola v obci Špačince Foto: TASR/Lukáš Grinaj
V Špačinciach sa v poslednom období pomerne dosť investovalo do rozvoja - do zateplenia a rekonštrukcie častí ZŠ, vrátane opravy vykurovacieho systému, vložili za pomoci európskych fondov okolo 686.500 eur. "Významná bola rekonštrukcia verejného priestranstva v strede obce pri obecnom úrade, na ktorú išlo z prostriedkov EÚ a našich prostriedkov spolu 972.000 eur. Za vlastné sme vynovili Dom smútku i hasičskú zbrojnicu pre našich dobrovoľných hasičov. Ďalších 970.000 eur išlo na opravu chodníkov a miestnych komunikácií, nezabudlo sa ani na opravu verejného osvetlenia a na zatraktívnenie športového areálu," dodal starosta Špačiniec.
Obec sa okrem iného pustila aj do výstavby deväťbytového domu s nájomnými bytmi prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, z prostriedkov environmentálneho fondu urobila za 208.000 rozšírenie zberného dvora. "Som rád, že naši občania sa v tejto súvislosti začali správať ekologickejšie, využívajú túto službu a čoraz viac chránia životné prostredie triedením a ukladaním odpadu. A čo sa týka bývania, máme už 36 obecných bytov a uživili by sme aj oveľa viac, o Špačince je záujem," povedal Zemko. Presný dôvod, ako povedal, nepozná. Bude to asi kombinácia dobrej polohy pri Trnave, dobré cestné napojenie na diaľnicu smerom na Bratislavu i na Nitru, dostatok pracovných príležitostí v regióne a kvalitné podmienky na život. "Niektorí hovoria, že je jednoduchšie dostať sa od nás do Petržalky ako na toto miesto z Devínskej Novej Vsi," doplnil Zemko.
