Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gajdy ako ľudový hudobný nástroj sa rozšírili pravdepodobne z Blízkeho východu, Slovanom v Karpatskej kotline boli známe už v 8. storočí a na Slovenku sú doložené od 14. storočia.
Autor TASR
Dolná Krupá 23. mája (TASR) - Desatoro o gajdách je nová výstava v Dolnej Krupej pri Trnave. V priestoroch kaštieľa, patriaceho Hudobnému múzeu (HM) Slovenského národného múzea, dáva možnosť zoznámiť sa s históriou ľudového hudobného nástroja na území Slovenska. Vznikla pri príležitosti zápisu gájd do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a spolu s ňou dnes uviedli aj novú poštovú známku Trojhlasé gajdy v emisii Európa 2014 – Národné hudobné nástroje.
Gajdy ako ľudový hudobný nástroj sa rozšírili pravdepodobne z Blízkeho východu, Slovanom v Karpatskej kotline boli známe už v 8. storočí a na Slovenku sú doložené od 14. storočia. V dnešnej dobe sa na nich hrá predovšetkým v Škótsku, na Sicílii, v Rumunsku, Česku, na Domažlicku a Strakonicku. Na Slovensku sú ako typický nástroj pastierskej kultúry rozšírené predovšetkým na Orave, Pohroní a Gemeri.
Na výstavu Desatoro o gajdách kurátor Peter Jantoščiak zaradil zbierkové predmety z HM, Historického múzea a tiež zo súkromných zbierok. "Najstarší predmet je časť gájd z roku 1751, nástroj pochádzal z Gbelov," povedal Jantoščiak. Vo vitrínach sú gajdy už nefunkčné i také, "ktoré len prednedávnom ešte hrali". Okrem nástrojov slovenských majstrov si možno pozrieť i české dudy či gajdy z Litvy, Rumunska i Bieloruska i píšťalu z Arábie. Na paneloch sa možno zoznámiť s vývojom gájd, známymi slovenskými gajdošmi i s gajdošským orchestrom Spojené huky Slovenska, vďaka ktorému sa zachováva gajdošská tradícia a počet hráčov na gajdách narastá. Spojené huky vystúpili aj na vernisáži.
"Zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je predpokladom zápisu do zoznamu Unesco a toto je jedna z možných výstav, ktorými by sme chceli prezentovať, že ten nástroj si zaslúži, aby sme ako Slováci zabojovali a ukázali, že nie sú tie gajdy len typicky írskym či škótskym nástrojom, ale u nás sa vyvinuli do úplne iného typu a sú jedinečné," konštatoval kurátor výstavy.
Slovenská pošta pri tejto príležitosti uviedla novú známku, ktorej autorkou je Kamila Štanclová. Známka vychádza v náklade 200.000 kusov, vytlačila ju Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. Jej nominálna hodnota je 0,90 eura.
Gajdy ako ľudový hudobný nástroj sa rozšírili pravdepodobne z Blízkeho východu, Slovanom v Karpatskej kotline boli známe už v 8. storočí a na Slovenku sú doložené od 14. storočia. V dnešnej dobe sa na nich hrá predovšetkým v Škótsku, na Sicílii, v Rumunsku, Česku, na Domažlicku a Strakonicku. Na Slovensku sú ako typický nástroj pastierskej kultúry rozšírené predovšetkým na Orave, Pohroní a Gemeri.
Na výstavu Desatoro o gajdách kurátor Peter Jantoščiak zaradil zbierkové predmety z HM, Historického múzea a tiež zo súkromných zbierok. "Najstarší predmet je časť gájd z roku 1751, nástroj pochádzal z Gbelov," povedal Jantoščiak. Vo vitrínach sú gajdy už nefunkčné i také, "ktoré len prednedávnom ešte hrali". Okrem nástrojov slovenských majstrov si možno pozrieť i české dudy či gajdy z Litvy, Rumunska i Bieloruska i píšťalu z Arábie. Na paneloch sa možno zoznámiť s vývojom gájd, známymi slovenskými gajdošmi i s gajdošským orchestrom Spojené huky Slovenska, vďaka ktorému sa zachováva gajdošská tradícia a počet hráčov na gajdách narastá. Spojené huky vystúpili aj na vernisáži.
"Zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je predpokladom zápisu do zoznamu Unesco a toto je jedna z možných výstav, ktorými by sme chceli prezentovať, že ten nástroj si zaslúži, aby sme ako Slováci zabojovali a ukázali, že nie sú tie gajdy len typicky írskym či škótskym nástrojom, ale u nás sa vyvinuli do úplne iného typu a sú jedinečné," konštatoval kurátor výstavy.
Slovenská pošta pri tejto príležitosti uviedla novú známku, ktorej autorkou je Kamila Štanclová. Známka vychádza v náklade 200.000 kusov, vytlačila ju Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. Jej nominálna hodnota je 0,90 eura.
