Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred výstavbou polyfunkčného objektu sa do pozemku zaryli archeológovia, ktorí v predstihovom výskume chceli nájsť pozostatky múru a jednej z veží stredovekého mestského opevnenia Trnavy.
Autor TASR
Trnava 21. júla (TASR) – Na bývalom parkovisku medzi Štadiónom Antona Malatinského a detským ihriskom v Trnave začne čoskoro vyrastať polyfunkčný objekt. Pred jeho výstavbou sa do pozemku zaryli archeológovia, ktorí v predstihovom výskume chceli nájsť pozostatky múru a jednej z veží stredovekého mestského opevnenia Trnavy. Vežu i hradbu našli, objavili však oveľa viac.
„Podľa predpokladov sme odkryli základy veže, ktorú, ako všetky ostatné na trnavských hradbách, postavili v priebehu 13. storočia. Jej základy tvorí tzv. klasové murivo, ktoré je v prípade Trnavy ojedinelé,“ povedal pre TASR vedúci výskumu Róbert Ölvecky zo spoločnosti Pamarch. Takto kladené tehly v základoch sa podľa jeho slov používali na zvýšenie stability stavby. Archeológov potešil aj nález nárožného kameňa veže. „Armovací kameň stavitelia pravdepodobne použili rovnako z dôvodu zosilnenia stavby. Veža bola objemom mohutná stavba a problémy jej mohol spôsobiť potok Trnávka, ktorý popod hradbu v týchto miestach z terajšej Paulínskej ulice pretekal a pôda bola v okolí podmáčaná,“ uviedol Ölvecky. Archeológovia pri výkopoch odkryli priepust, otvor, kadiaľ voda von z mesta tiekla. „Pod kvádrami sa nám podarilo nájsť drevá, ktoré boli uložené horizontálne. Išlo o guľatinu, uchytenú vertikálnymi kolmi,“ informoval Ölvecky.
„Po tomto náleze sme sa rozhodli v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom Trnava otvoriť väčšiu časť plochy pozemku a preskúmať priebeh Trnávky,“ dodal vedúci archeológ. O niekoľko metrov ďalej skutočne našli opäť pod zásypom drevenú konštrukciu. Jej staršia fáza sú koly, ktoré mohli slúžiť na spevnenie brehu potoka. „Ale tiež to mohlo byť mólo alebo lávka,“ konštatoval Ölvecky. Mladšia fáza sú horizontálne uložené opracované dosky na dne potoka. Podľa archeológa sa takýto nález vyskytol iba v danom priestore a nie je mu nikde inde v Trnave dosiaľ známy. Vek oboch stavieb, respektíve čas, keď boli stromy pre tento účel zoťaté, určí dendrochronologické skúmanie. Koryto Trnávky bolo v prvej polovici 20. storočia v tomto úseku presmerované a pôvodné bolo zasypané, ale odpad do vody rovno za svoje hradby hádzali Trnavčania asi už stáročia predtým. „Našli sme v zásype materiál datovaný od stredoveku až po novovek a extrémne veľa kostí a rohov zvierat, ale aj iný odpad,“ dodal Ölvecky.
Uviedol, že po preskúmaní ešte ďalšej časti pozemku bude nález po zdokumentovaní odstránený a začne sa realizácia polyfunkčného objektu. Inak to bude v prípade veže a hradby. Murivo bude prekryté a nad ním vyrastie v súčinnosti s pamiatkarmi oceľová konštrukcia do výšky hradobného múru. Na ňu budú inštalované stálozelené popínavé rastliny.
„Podľa predpokladov sme odkryli základy veže, ktorú, ako všetky ostatné na trnavských hradbách, postavili v priebehu 13. storočia. Jej základy tvorí tzv. klasové murivo, ktoré je v prípade Trnavy ojedinelé,“ povedal pre TASR vedúci výskumu Róbert Ölvecky zo spoločnosti Pamarch. Takto kladené tehly v základoch sa podľa jeho slov používali na zvýšenie stability stavby. Archeológov potešil aj nález nárožného kameňa veže. „Armovací kameň stavitelia pravdepodobne použili rovnako z dôvodu zosilnenia stavby. Veža bola objemom mohutná stavba a problémy jej mohol spôsobiť potok Trnávka, ktorý popod hradbu v týchto miestach z terajšej Paulínskej ulice pretekal a pôda bola v okolí podmáčaná,“ uviedol Ölvecky. Archeológovia pri výkopoch odkryli priepust, otvor, kadiaľ voda von z mesta tiekla. „Pod kvádrami sa nám podarilo nájsť drevá, ktoré boli uložené horizontálne. Išlo o guľatinu, uchytenú vertikálnymi kolmi,“ informoval Ölvecky.
„Po tomto náleze sme sa rozhodli v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom Trnava otvoriť väčšiu časť plochy pozemku a preskúmať priebeh Trnávky,“ dodal vedúci archeológ. O niekoľko metrov ďalej skutočne našli opäť pod zásypom drevenú konštrukciu. Jej staršia fáza sú koly, ktoré mohli slúžiť na spevnenie brehu potoka. „Ale tiež to mohlo byť mólo alebo lávka,“ konštatoval Ölvecky. Mladšia fáza sú horizontálne uložené opracované dosky na dne potoka. Podľa archeológa sa takýto nález vyskytol iba v danom priestore a nie je mu nikde inde v Trnave dosiaľ známy. Vek oboch stavieb, respektíve čas, keď boli stromy pre tento účel zoťaté, určí dendrochronologické skúmanie. Koryto Trnávky bolo v prvej polovici 20. storočia v tomto úseku presmerované a pôvodné bolo zasypané, ale odpad do vody rovno za svoje hradby hádzali Trnavčania asi už stáročia predtým. „Našli sme v zásype materiál datovaný od stredoveku až po novovek a extrémne veľa kostí a rohov zvierat, ale aj iný odpad,“ dodal Ölvecky.
Uviedol, že po preskúmaní ešte ďalšej časti pozemku bude nález po zdokumentovaní odstránený a začne sa realizácia polyfunkčného objektu. Inak to bude v prípade veže a hradby. Murivo bude prekryté a nad ním vyrastie v súčinnosti s pamiatkarmi oceľová konštrukcia do výšky hradobného múru. Na ňu budú inštalované stálozelené popínavé rastliny.
