Trnava 27. februára (TASR) – Pred 270 rokmi popravili v Trnave poslednú bosorku. V piatok 28. februára 1744 sťali a potom upálili Annu Chlebovú a Magdalénu Gőrőgovú. Trest smrti dostali za bosoráctvo. Obe pochádzali z neďalekej poddanskej dediny Ružindol.

Miesto, kde ženy zomreli rukou trnavského kata, sa už nedá presne vystopovať. Trnavské popravisko sa v priebehu rokov stalo súčasťou zástavby v rámci rozvíjajúceho sa mesta, hoci pôvodne sa nachádzalo pomerne ďaleko za jeho hradbami. Nachádzalo sa v lokalite ohraničenej tokom Trnávka, dnešnou Tamaškovičovou a Zelenečskou ulicou, po dom číslo 57.

Tam z väznice na radnici najskôr viedli v putách a potom viezli tieto dve ženy, ktoré mali mať na svedomí úmrtie a ujmy na zdraví viacerých ľudí. Pre zachovanie historického povedomia sa teraz rozhodla trnavská samospráva v rámci práve prebiehajúcej rekonštrukcie do pešej zóny zakomponovať popri iných aj dielo Cesta odsúdeného z trnavskej radnice na popravisko. Na jeho realizáciu má vyhlásiť súťaž.

Foto: TASR

Okolnosťami procesu s ružindolskými bosorkami Annou Chlebovou, manželkou Jána Nemca a Magdalénou Gőrőgovou, vdovou po Jurajovi Abdonikovi sa zaoberal historik Jozef Šimončič. Vo februárovom čísle Noviniek z radnice citoval doklady, kde sa rodná obec Ružindol odsúdených žien nezastala a richtár a prísažní potvrdili, že boli podozrivé z bosoráctva dlhšiu dobu.

Podľa rozsudku sa obe bosorky dopúšťali hrozných činov, škodili ľuďom, zvieratám i majetku, jedna sa vedela premeniť na žabu a druhá na mačku. Poprava sa konala pred početným obecenstvom z Trnavy i Ružindolu, povinnú účasť mali v zastúpení magistrátu dvaja senátori, vicenotár a zástupca hlavného fiškála. Podľa Šimončiča nemá proces a poprava z februára 1744 s populárnym filmom Posledná bosorka nič spoločné.