Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Informácia, ktorá vyšla z analýzy, podľa radnice nezohľadňovala rozličnú štruktúru rozpočtov, respektíve záverečných účtov jednotlivých miest, z ktorých pri porovnávaní vychádzala.
Autor TASR
Trnava 29. novembra (TASR) – Trnava nemá najvyššie náklady na odpadové hospodárstvo medzi krajskými mestami, patrí, naopak, k najlepším. Mesto to uviedlo vo svojej reakcii na analýzu spoločnosti Wood & Company. Informáciu o tom, že je najdrahším krajským mestom v tejto oblasti, považuje za skreslenú, vychádzajúcu z nesprávnych kalkulácií a tvrdení.
"Náklady trnavskej samosprávy v tejto oblasti sú v skutočnosti v porovnaní s ostatnými krajskými mestami nižšie než priemer, odpadové hospodárstvo mesta Trnavy patrí rozsahom aj kvalitou služieb k tým najlepším," uviedla radnica v stanovisku.
Informácia, ktorá vyšla z analýzy, podľa nej nezohľadňovala rozličnú štruktúru rozpočtov, respektíve záverečných účtov jednotlivých miest, z ktorých pri porovnávaní vychádzala. Mesto Trnava má v bežných výdavkoch okrem zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu vo výške 3,260 milióna eur aj iné položky súvisiace s odpadovým hospodárstvom, ktoré absentovali v záverečných účtoch iných porovnávaných miest. "Ide napríklad o odvod poplatku za uloženie odpadu Environmentálnemu fondu (842.475 eur). To je dôvod, prečo v porovnaní vznikli také výrazné rozdiely v prepočtoch nákladov na jedného obyvateľa," vysvetľuje samospráva.
Ak by sa vychádzalo z jej nákladov na zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu, vyšli by podľa nej náklady na odpadové hospodárstvo na jedného obyvateľa vo výške 51,42 eura. "Čo je oproti analýze výrazne nižšie číslo a radí to Trnavu medzi mestá s nižšími výdavkami, než je priemer," spresnila. Pri relevantných analýzach nie je podľa mesta možné vychádzať ani zo zverejnených faktúr, pokiaľ z nich nie je jasná komplexnosť služieb.
Ako podotklo mesto, z faktúr zverejnených na webstránkach miest sa nedá určiť, kto má drahšie služby, pretože treba poznať a zahrnúť množstvo detailov, aby boli analýzy porovnateľné. Ďalšou podstatnou vecou podľa radnice je, že výdavková časť rozpočtu je v určitom rozsahu krytá príjmom z Environmentálneho fondu. Okrem toho pripomína, že Trnava je vlastníkom skládky. Do rozpočtu mesta teda idú aj príjmy z jej prevádzkovania, keďže ju využívajú aj okolité obce. "Mesto Trnava nemá najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo v prepočte na obyvateľa, zároveň im poskytuje jeden z najvyšších štandardov v oblasti komunálnych služieb," podotkla samospráva.
Krajské mestá podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách bola v roku 2020 na úrovni 53,2 eura v prepočte na obyvateľa. Spomedzi krajských miest mala podľa jej slov najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo Trnava, a to 63,6 eura na osobu. Najnižšie náklady evidovali v Trenčíne a Žiline, kde výdavky dosiahli 43,4 a 44,2 eura v prepočte na obyvateľa.
"Náklady trnavskej samosprávy v tejto oblasti sú v skutočnosti v porovnaní s ostatnými krajskými mestami nižšie než priemer, odpadové hospodárstvo mesta Trnavy patrí rozsahom aj kvalitou služieb k tým najlepším," uviedla radnica v stanovisku.
Informácia, ktorá vyšla z analýzy, podľa nej nezohľadňovala rozličnú štruktúru rozpočtov, respektíve záverečných účtov jednotlivých miest, z ktorých pri porovnávaní vychádzala. Mesto Trnava má v bežných výdavkoch okrem zberu, prepravy a zneškodňovania komunálneho odpadu vo výške 3,260 milióna eur aj iné položky súvisiace s odpadovým hospodárstvom, ktoré absentovali v záverečných účtoch iných porovnávaných miest. "Ide napríklad o odvod poplatku za uloženie odpadu Environmentálnemu fondu (842.475 eur). To je dôvod, prečo v porovnaní vznikli také výrazné rozdiely v prepočtoch nákladov na jedného obyvateľa," vysvetľuje samospráva.
Ak by sa vychádzalo z jej nákladov na zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu, vyšli by podľa nej náklady na odpadové hospodárstvo na jedného obyvateľa vo výške 51,42 eura. "Čo je oproti analýze výrazne nižšie číslo a radí to Trnavu medzi mestá s nižšími výdavkami, než je priemer," spresnila. Pri relevantných analýzach nie je podľa mesta možné vychádzať ani zo zverejnených faktúr, pokiaľ z nich nie je jasná komplexnosť služieb.
Ako podotklo mesto, z faktúr zverejnených na webstránkach miest sa nedá určiť, kto má drahšie služby, pretože treba poznať a zahrnúť množstvo detailov, aby boli analýzy porovnateľné. Ďalšou podstatnou vecou podľa radnice je, že výdavková časť rozpočtu je v určitom rozsahu krytá príjmom z Environmentálneho fondu. Okrem toho pripomína, že Trnava je vlastníkom skládky. Do rozpočtu mesta teda idú aj príjmy z jej prevádzkovania, keďže ju využívajú aj okolité obce. "Mesto Trnava nemá najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo v prepočte na obyvateľa, zároveň im poskytuje jeden z najvyšších štandardov v oblasti komunálnych služieb," podotkla samospráva.
Krajské mestá podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách bola v roku 2020 na úrovni 53,2 eura v prepočte na obyvateľa. Spomedzi krajských miest mala podľa jej slov najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo Trnava, a to 63,6 eura na osobu. Najnižšie náklady evidovali v Trenčíne a Žiline, kde výdavky dosiahli 43,4 a 44,2 eura v prepočte na obyvateľa.
