Hradby v Trnave patria k najucelenejším tehlovým fortifikačným systémom v Európe. Mesto chce bránu prezentovať v rámci celkovej obnovy Námestia SNP.
Autor TASR
Trnava 9. februára (TASR) – Mesto Trnava nadnes pozvalo zahraničných odborníkov, aby im predstavilo svoju víziu o spôsobe budúcej prezentácie Dolnej brány stredovekých mestských hradieb, ktorej základy vykopali v lete minulého roka pri budove okresného súdu. Trnava, ktorá má z roku 1238 štatút prvého slobodného kráľovského mesta na území Slovenska a jej hradby patria k najucelenejším tehlovým fortifikačným systémom v Európe, chce bránu prezentovať v rámci celkovej obnovy Námestia SNP.
"Pozvali sme odborníkov, ktorí majú bohaté skúsenosti s obnovou a prezentáciou historických pamiatok. Chceme konzultovať, či sa vyberáme správnou cestou, aké sú skúsenosti a trendy v tejto oblasti," povedal pre TASR hovorca mesta Pavol Tomašovič. Návšteva Trnavy začala obhliadkou hradieb ako širšieho kontextu obnovy veže, pokračovala návštevou miesta nálezu základov Dolnej brány a seminárom s témou obnovy tohto pôvodného vstupu do mesta.
Trnavčania pozvali Roberta Raccanella a Katharinu von Stietencron z talianskeho mesta Udine, ktorí majú na svojom konte 130 projektov reštaurovania a konzervácie architektonického dedičstva, Lorinca Timára z Budapešti a slovenských architektov Radovana Panáčka, Petra Popluhára a Janu Minaroviech z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Slovenskej technickej univerzity.
"Pozvali sme odborníkov, ktorí majú bohaté skúsenosti s obnovou a prezentáciou historických pamiatok. Chceme konzultovať, či sa vyberáme správnou cestou, aké sú skúsenosti a trendy v tejto oblasti," povedal pre TASR hovorca mesta Pavol Tomašovič. Návšteva Trnavy začala obhliadkou hradieb ako širšieho kontextu obnovy veže, pokračovala návštevou miesta nálezu základov Dolnej brány a seminárom s témou obnovy tohto pôvodného vstupu do mesta.
Trnavčania pozvali Roberta Raccanella a Katharinu von Stietencron z talianskeho mesta Udine, ktorí majú na svojom konte 130 projektov reštaurovania a konzervácie architektonického dedičstva, Lorinca Timára z Budapešti a slovenských architektov Radovana Panáčka, Petra Popluhára a Janu Minaroviech z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Slovenskej technickej univerzity.