Zo súčasných poznatkov vyplýva, že viaceré z kostolov v Trnave stoja na miestach svojich starších predchodcov.
Autor TASR
Trnava 19. marca (TASR) – Prechádzka mestom medzi trnavskými kostolmi, ktoré sa svojím počtom zaslúžili, že Trnava je nazývaná malým či slovenským Rímom, je nielen pastvou pre oči, ale aj prehliadkou stavebných slohov. Z fasád i interiérov svätostánkov možno vyčítať gotiku a najmä barok, veže kostolov zasa vytvorili neopakovateľnú panorámu Trnavy. Stáročia bola viditeľná pre pútnikov, prichádzajúcich zo všetkých kútov do mesta, ktoré bolo dôležitou križovatkou obchodných ciest. Až do času, kým túto romantickú scenériu neprekryli vežiaky sídlisk.
Zo súčasných poznatkov vyplýva, že viaceré z kostolov v Trnave stoja na miestach svojich starších predchodcov. Tak baroková katedrála je na mieste dominikánskeho kláštora, gotická bazilika na mieste staršieho románskeho kostola. I františkánsky kostol má pod sebou základy ešte staršieho svätostánku, ako sa ukázalo aj počas nedávnych archeologických sond. V „pamäti“ týchto základov je aj rok 1238, kedy Trnavu ako prvú na území dnešného Slovenska povýšil kráľ Belo IV. na slobodné kráľovské mesto. Tým otvoril brány jej nasledujúcemu rozmachu.
Trnava bola od 16. storočia kultúrnym a náboženským centrom Uhorska, v čase tureckých nájazdov sa do nej v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo. Väčšia časť kostolov, ako ich pozná súčasník, patrili ženským a mužským rádom. Každý z nich má svoje patronícium - je zasvätený niektorému zo svätých, avšak Trnavčania sa lepšie orientujú v pomenovaniach františkánsky, uršulínsky, pavlínsky, klariský, saleziánsky či jezuitský kostol. Aj katedrála je známejšia ako univerzitný kostol a bazilika ako hrubý kostol, čo v trnavčine znamená veľký.
Malý Rím má zafixované pre svoje kostoly číslo dvanásť – Kostol sv. Heleny z roku 1238, Baziliku sv. Mikuláša z roku 1380, Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie z prvej polovice 13. storočia. Nasleduje Katedrála sv. Jána Krstiteľa z roku 1637, postavená ako súčasť Trnavskej univerzity (1635), Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola z roku 1640. Potom Kostol sv. Jozefa z roku 1671, Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1729, Kostol sv. Anny z roku 1776 a Evanjelický kostol a. v. z roku 1924. K nim patrí aj Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke z roku 1941, Kostol Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka z roku 1657 a Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Tulipáne z roku 1940.
Pred piatimi rokmi sa do neba nad Trnavou zapichla ďalšia veža – pastoračného centra Božieho milosrdenstva na Prednádraží, ktoré však na dostavbu kostola ešte čaká. K svätostánkom rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi je potrebné prirátať aj dve židovské synagógy z 19. storočia. Ani jedna z nich neslúži svojmu účelu, stali sa galériou a luxusnou kaviarňou. Pre bohoslužby je zatvorený aj klariský Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je súčasťou Západoslovenského múzea a dokonca zatvorený aj pre jeho návštevníkov. Popri kostolných vežiach je najznámejšia renesančná Mestská veža – rozhľadňa z roku 1574 na centrálnom Trojičnom námestí, úlohou ktorej bolo chrániť mesto pred požiarmi a nebezpečenstvom. Súčet je spolu 21 veľkých a niekoľko ďalších menších vežičiek.
Zo súčasných poznatkov vyplýva, že viaceré z kostolov v Trnave stoja na miestach svojich starších predchodcov. Tak baroková katedrála je na mieste dominikánskeho kláštora, gotická bazilika na mieste staršieho románskeho kostola. I františkánsky kostol má pod sebou základy ešte staršieho svätostánku, ako sa ukázalo aj počas nedávnych archeologických sond. V „pamäti“ týchto základov je aj rok 1238, kedy Trnavu ako prvú na území dnešného Slovenska povýšil kráľ Belo IV. na slobodné kráľovské mesto. Tým otvoril brány jej nasledujúcemu rozmachu.
Trnava bola od 16. storočia kultúrnym a náboženským centrom Uhorska, v čase tureckých nájazdov sa do nej v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo. Väčšia časť kostolov, ako ich pozná súčasník, patrili ženským a mužským rádom. Každý z nich má svoje patronícium - je zasvätený niektorému zo svätých, avšak Trnavčania sa lepšie orientujú v pomenovaniach františkánsky, uršulínsky, pavlínsky, klariský, saleziánsky či jezuitský kostol. Aj katedrála je známejšia ako univerzitný kostol a bazilika ako hrubý kostol, čo v trnavčine znamená veľký.
Malý Rím má zafixované pre svoje kostoly číslo dvanásť – Kostol sv. Heleny z roku 1238, Baziliku sv. Mikuláša z roku 1380, Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie z prvej polovice 13. storočia. Nasleduje Katedrála sv. Jána Krstiteľa z roku 1637, postavená ako súčasť Trnavskej univerzity (1635), Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola z roku 1640. Potom Kostol sv. Jozefa z roku 1671, Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1729, Kostol sv. Anny z roku 1776 a Evanjelický kostol a. v. z roku 1924. K nim patrí aj Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke z roku 1941, Kostol Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka z roku 1657 a Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Tulipáne z roku 1940.
Pred piatimi rokmi sa do neba nad Trnavou zapichla ďalšia veža – pastoračného centra Božieho milosrdenstva na Prednádraží, ktoré však na dostavbu kostola ešte čaká. K svätostánkom rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi je potrebné prirátať aj dve židovské synagógy z 19. storočia. Ani jedna z nich neslúži svojmu účelu, stali sa galériou a luxusnou kaviarňou. Pre bohoslužby je zatvorený aj klariský Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je súčasťou Západoslovenského múzea a dokonca zatvorený aj pre jeho návštevníkov. Popri kostolných vežiach je najznámejšia renesančná Mestská veža – rozhľadňa z roku 1574 na centrálnom Trojičnom námestí, úlohou ktorej bolo chrániť mesto pred požiarmi a nebezpečenstvom. Súčet je spolu 21 veľkých a niekoľko ďalších menších vežičiek.