Rozsiahla inštalácia Rozprším sa, kedy chcem, vizuálnej umelkyne Fialovej (1985) predstavuje nové diela, ktoré vznikali od minulého roka.
Autor TASR
Trnava 5. augusta (TASR) - Trnavská Galéria Jána Koniarka (GJK) pripravila uplynulý štvrtok otvorenie dvoch nových výstav - Posledná párty za diverzitu II Andreja Dúbravského a Rozprším sa, kedy chcem Svetlany Fialovej. Obe si možno pozrieť v hlavnej budove v Koppelovej vile na Zelenom kríčku do 30. októbra.
Posledná párty za diverzitu II je doteraz najväčší výstavný projekt Dúbravského (1987) na Slovensku. Obsahuje viac ako 50 veľkoformátových i menších obrazov z rôznych období autorovej tvorby. Inštalácia sa nachádza v piatich miestnostiach galérie, z ktorých je každá venovaná inej téme. Kurátorom je riaditeľ GJK Vladimír Beskid. Dúbravský pozýva diváka, aby sa plátien dotkol, "listoval" v nich, alebo si dokonca na ne ľahol. Súčasťou sú aj jeho trnavské menhíry, ktoré sa stanú trvalou súčasťou záhrady galérie ako hmyzí hotel.
Prvá Dúbravského Párty sa uskutočnila na jar v nemeckom meste Bensheim. Autor je jedným z najvýraznejších umelcov na slovenskej výtvarnej scéne, jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a v ďalších, frekventované sú najmä v zahraničí. Vystavenými dielami poukazuje, ako biodiverzita kolabuje v agrokultúrnej krajine i v národných parkoch. Populácia hmyzu sa neustále scvrkáva, klimatickú krízu pociťujú ľudia nepopierateľne na vlastnej koži. Mikrobiotická diverzita v ich črevách sa zredukovala vďaka vysoko spracovanej strave. Pátra, ako je na tom kultúrna diverzita alebo diverzita identít. Dôvodov na párty nie je podľa umelca veľa. Môže byť toto naozaj jedna z posledných pred katastrofou, pred ktorou si zakrývame oči. "Alebo je to oslava, kde naberieme pocit spolupatričnosti, inšpirácie a chuti niečo meniť a konať?" vyjadril umelec v dielach.
Rozsiahla inštalácia Rozprším sa, kedy chcem, vizuálnej umelkyne Fialovej (1985) predstavuje nové diela, ktoré vznikali od minulého roka. Otvára témy súvisiace primárne s materstvom, výchovou či rodinným životom. Komunikuje spoločenské normy a očakávania v konfrontácii s vlastným pohľadom na svet. Najväčšiu časť vybraných diel v GJK tvoria figurálne výjavy, ktorým dominujú hlavne portrétne zobrazenia – typické pre Fialovej aktuálnu tvorbu.
Prostredníctvom psychologických autoportrétov či portrétov vlastnej dcéry znovu objavuje techniku grafického vyrývania bez následného odtláčania, ktorú kombinuje s výrazne expresívnou kresbou miestami pripomínajúcou maliarske postupy. V aktuálnom projekte prvýkrát spolupracuje s architektkou Martinou Hončárovou, ktorá navrhla samostatne stojaci architektonický modul meniaci dispozíciu galérie. Jeho surové steny, ktoré zároveň poslúžili ako podklad pre autorkine expandované verzie kresieb, podporujú atmosféru neistej hranice medzi intímnym a verejným a ponúkajú nové možnosti nazerania na Fialovej tvorbu. Kurátorom je Michal Stolárik.
Posledná párty za diverzitu II je doteraz najväčší výstavný projekt Dúbravského (1987) na Slovensku. Obsahuje viac ako 50 veľkoformátových i menších obrazov z rôznych období autorovej tvorby. Inštalácia sa nachádza v piatich miestnostiach galérie, z ktorých je každá venovaná inej téme. Kurátorom je riaditeľ GJK Vladimír Beskid. Dúbravský pozýva diváka, aby sa plátien dotkol, "listoval" v nich, alebo si dokonca na ne ľahol. Súčasťou sú aj jeho trnavské menhíry, ktoré sa stanú trvalou súčasťou záhrady galérie ako hmyzí hotel.
Prvá Dúbravského Párty sa uskutočnila na jar v nemeckom meste Bensheim. Autor je jedným z najvýraznejších umelcov na slovenskej výtvarnej scéne, jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a v ďalších, frekventované sú najmä v zahraničí. Vystavenými dielami poukazuje, ako biodiverzita kolabuje v agrokultúrnej krajine i v národných parkoch. Populácia hmyzu sa neustále scvrkáva, klimatickú krízu pociťujú ľudia nepopierateľne na vlastnej koži. Mikrobiotická diverzita v ich črevách sa zredukovala vďaka vysoko spracovanej strave. Pátra, ako je na tom kultúrna diverzita alebo diverzita identít. Dôvodov na párty nie je podľa umelca veľa. Môže byť toto naozaj jedna z posledných pred katastrofou, pred ktorou si zakrývame oči. "Alebo je to oslava, kde naberieme pocit spolupatričnosti, inšpirácie a chuti niečo meniť a konať?" vyjadril umelec v dielach.
Rozsiahla inštalácia Rozprším sa, kedy chcem, vizuálnej umelkyne Fialovej (1985) predstavuje nové diela, ktoré vznikali od minulého roka. Otvára témy súvisiace primárne s materstvom, výchovou či rodinným životom. Komunikuje spoločenské normy a očakávania v konfrontácii s vlastným pohľadom na svet. Najväčšiu časť vybraných diel v GJK tvoria figurálne výjavy, ktorým dominujú hlavne portrétne zobrazenia – typické pre Fialovej aktuálnu tvorbu.
Prostredníctvom psychologických autoportrétov či portrétov vlastnej dcéry znovu objavuje techniku grafického vyrývania bez následného odtláčania, ktorú kombinuje s výrazne expresívnou kresbou miestami pripomínajúcou maliarske postupy. V aktuálnom projekte prvýkrát spolupracuje s architektkou Martinou Hončárovou, ktorá navrhla samostatne stojaci architektonický modul meniaci dispozíciu galérie. Jeho surové steny, ktoré zároveň poslúžili ako podklad pre autorkine expandované verzie kresieb, podporujú atmosféru neistej hranice medzi intímnym a verejným a ponúkajú nové možnosti nazerania na Fialovej tvorbu. Kurátorom je Michal Stolárik.