Trnavskí drábi si dali v roku 1775 zhotoviť džbán s vedutou mesta.
Autor TASR
Trnava 27. decembra (TASR) – Na doteraz neznámu vedutu Trnavy z 18. storočia upozornilo Západoslovenské múzeum (ZsM) vo svojom prvom čísle Múzejných novín. Zobrazenie Trnavy z roku 1775 objavila jeho pracovníčka na džbáne, ktorý si nechali vyhotoviť drábi z Hornej brány. Džbán sa nachádza v zbierke Maďarského národného múzea v Budapešti a jeho fotografia je súčasťou novej publikácie Posthabánske keramické umenie.
"Motív architektúry sa na fajansových džbánoch, krčahoch či tanieroch vyskytuje dosť často. Zobrazovaná býva však prevažne architektúra neurčitá. V prípade džbánu trnavských drábov ide preto v rámci Slovenska pravdepodobne o raritu – vedutu konkrétneho mesta. Dajú sa na nej pomerne ľahko identifikovať viaceré mestské dominanty," napísala do Múzejných novín etnologička ZsM Aneta Vlčková. Je vidno stredoveké hradby s vežami, barbakanmi, Hornou a Dolnou bránou s padacou mrežou, pred ktorými pochodujú členovia mestskej stráže s puškou. Za systémom hradieb vidno veže Univerzitného kostola, univerzitnú hvezdáreň i s ďalekohľadom. "Mestská veža je zachytená s hodinami pod ochodzou, čo je starší variant ich umiestnenia. Vľavo od ucha džbánu môžeme nájsť vežu kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol súčasťou kláštorného komplexu klarisiek, v súčasnosti budovy múzea," popísala Vlčková.
Džbán, ktorý mal kedysi aj cínový vrchnák, vyhotovil habánsky majster, džbánkar Georg Hans z Košolnej pri Trnave. "Za svojho života vytvoril množstvo nádherných predmetov, z ktorých viaceré sa dodnes zachovali v rozličných múzejných či súkromných zbierkach. Medzi jeho majstrovské diela bezpochyby patrí i tento džbán, ktorého vyhotovenie, dekór, spôsob maľby i zladenie farieb sú dokladom schopností skúseného tvorcu," konštatovala etnografka ZsM. Džbán trnavských drábov podľa nej patrí medzi výnimočne hodnotné pamiatky Trnavy.
"Motív architektúry sa na fajansových džbánoch, krčahoch či tanieroch vyskytuje dosť často. Zobrazovaná býva však prevažne architektúra neurčitá. V prípade džbánu trnavských drábov ide preto v rámci Slovenska pravdepodobne o raritu – vedutu konkrétneho mesta. Dajú sa na nej pomerne ľahko identifikovať viaceré mestské dominanty," napísala do Múzejných novín etnologička ZsM Aneta Vlčková. Je vidno stredoveké hradby s vežami, barbakanmi, Hornou a Dolnou bránou s padacou mrežou, pred ktorými pochodujú členovia mestskej stráže s puškou. Za systémom hradieb vidno veže Univerzitného kostola, univerzitnú hvezdáreň i s ďalekohľadom. "Mestská veža je zachytená s hodinami pod ochodzou, čo je starší variant ich umiestnenia. Vľavo od ucha džbánu môžeme nájsť vežu kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol súčasťou kláštorného komplexu klarisiek, v súčasnosti budovy múzea," popísala Vlčková.
Džbán, ktorý mal kedysi aj cínový vrchnák, vyhotovil habánsky majster, džbánkar Georg Hans z Košolnej pri Trnave. "Za svojho života vytvoril množstvo nádherných predmetov, z ktorých viaceré sa dodnes zachovali v rozličných múzejných či súkromných zbierkach. Medzi jeho majstrovské diela bezpochyby patrí i tento džbán, ktorého vyhotovenie, dekór, spôsob maľby i zladenie farieb sú dokladom schopností skúseného tvorcu," konštatovala etnografka ZsM. Džbán trnavských drábov podľa nej patrí medzi výnimočne hodnotné pamiatky Trnavy.