Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mesto Gbely v tejto súvislosti zvažuje podanie sťažnosti na Európsku komisiu.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - V meste Gbely nedochádza k uzatvoreniu a rekultivácii nefunkčnej skládky, pretože na to jej prevádzkovateľ nemá peniaze. Ten by pritom na tento účel mal tvoriť rezervu. Štátne orgány však nekontrolujú, či sa rezerva tvorí v dostatočnej výške, prípadne či sa nepoužíva na iný účel. Upozorňuje na to advokátka Gbelov Zuzana Čaputová. Mesto Gbely v tejto súvislosti zvažuje podanie sťažnosti na Európsku komisiu.
Podľa primátora Gbelov Jozefa Hazlingera mesto už od roku 2013 upozorňovalo štátne orgány, že prevádzkovateľ skládky nebude mať peniaze na jej uzatvorenie. Napriek tomu mala pracovníčka Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) schváliť zväčšenie kapacity podľa novej projektovej dokumentácie. V tej boli náklady na uzavretie a rekultiváciu skládky (bez monitoringu) vyčíslené na 1.180.000 eur. "Už pri povoľovaní bolo zjavné, že túto sumu nebude možné nazhromaždiť," konštatoval Hazlinger na tlačovej konferencii.
Skládka v Gbeloch fungovala do roku 2016, následne mala byť uzavretá a rekultivovaná. Ako však podľa primátora neskôr potvrdila aj kontrola SIŽP, prevádzkovateľ na to nemal vytvorenú dostatočnú rezervu. "Podľa platného zákona by mala povinnosť zrekultivovať skládku prejsť na obec, v ktorej katastri sa skládka nachádza, ale len do výšky účelovej rezervy," vysvetľuje Hazlinger. Tá bola podľa neho k 31. 1. 2017 94,94 eura, za čo sa skládka zrekultivovať nedá.
"SIŽP začala konať v tom zmysle, že ukladá pokuty. Ale ukladá pokuty insolventnej spoločnosti, ktoré nikdy nevymôže. Reálne sa na skládke neudialo nič," konštatuje primátor s tým, že keďže do skládky zateká, každým dňom sa zväčšuje kontaminácia spodných vôd. Ako doplnila Čaputová, SIŽP nariadila prevádzkovateľovi nápravné opatrenia. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť začiatkom júla, zatiaľ sa však podľa právničkiných informácií žiadne opatrenia nezrealizovali.
"Štát svojou kontrolnou činnosťou nevie zabezpečiť tvorbu rezervy v dostatočnej výške a zároveň nedokáže zabezpečiť, aby tieto finančné prostriedky neboli čerpané na iný účel. Práve z tohto dôvodu zvažujeme podanie sťažnosti na Európsku komisiu pre konanie v rozpore so smernicou EÚ (o skládkach odpadov - pozn. TASR)," povedala.
Úspešná sťažnosť by podľa Čaputovej mohla pomôcť aj iným mestám, ktoré čelia podobnej situácii so skládkami odpadu. Tými sú podľa slov svojich primátorov Olivera Solgu a Miroslava Kollára napríklad Pezinok a Hlohovec.
Podľa primátora Gbelov Jozefa Hazlingera mesto už od roku 2013 upozorňovalo štátne orgány, že prevádzkovateľ skládky nebude mať peniaze na jej uzatvorenie. Napriek tomu mala pracovníčka Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) schváliť zväčšenie kapacity podľa novej projektovej dokumentácie. V tej boli náklady na uzavretie a rekultiváciu skládky (bez monitoringu) vyčíslené na 1.180.000 eur. "Už pri povoľovaní bolo zjavné, že túto sumu nebude možné nazhromaždiť," konštatoval Hazlinger na tlačovej konferencii.
Skládka v Gbeloch fungovala do roku 2016, následne mala byť uzavretá a rekultivovaná. Ako však podľa primátora neskôr potvrdila aj kontrola SIŽP, prevádzkovateľ na to nemal vytvorenú dostatočnú rezervu. "Podľa platného zákona by mala povinnosť zrekultivovať skládku prejsť na obec, v ktorej katastri sa skládka nachádza, ale len do výšky účelovej rezervy," vysvetľuje Hazlinger. Tá bola podľa neho k 31. 1. 2017 94,94 eura, za čo sa skládka zrekultivovať nedá.
"SIŽP začala konať v tom zmysle, že ukladá pokuty. Ale ukladá pokuty insolventnej spoločnosti, ktoré nikdy nevymôže. Reálne sa na skládke neudialo nič," konštatuje primátor s tým, že keďže do skládky zateká, každým dňom sa zväčšuje kontaminácia spodných vôd. Ako doplnila Čaputová, SIŽP nariadila prevádzkovateľovi nápravné opatrenia. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť začiatkom júla, zatiaľ sa však podľa právničkiných informácií žiadne opatrenia nezrealizovali.
"Štát svojou kontrolnou činnosťou nevie zabezpečiť tvorbu rezervy v dostatočnej výške a zároveň nedokáže zabezpečiť, aby tieto finančné prostriedky neboli čerpané na iný účel. Práve z tohto dôvodu zvažujeme podanie sťažnosti na Európsku komisiu pre konanie v rozpore so smernicou EÚ (o skládkach odpadov - pozn. TASR)," povedala.
Úspešná sťažnosť by podľa Čaputovej mohla pomôcť aj iným mestám, ktoré čelia podobnej situácii so skládkami odpadu. Tými sú podľa slov svojich primátorov Olivera Solgu a Miroslava Kollára napríklad Pezinok a Hlohovec.
