Rehoľníčku pracujúcu v Štátnej nemocnici v Bratislave uväznili niekoľko mesiacov po tom, ako v roku 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom.
Autor TASR
Trnava 27. júla (TASR) - Spomienkový program na blahoslavenú Zdenku Schellingovú pripravujú v Trnave na kalvárii na piatok 31. júla pri príležitosti 60 rokov od jej smrti. Zdenka Schellingová zomrela v roku 1955 v trnavskej nemocnici ako obeť komunistických perzekúcií, bola pochovaná na dnes už neexistujúcom cintoríne. Spomienkové stretnutie spojené s omšou organizuje Inštitút Milosrdných sestier Svätého kríža v spolupráci s Farským úradom a KDH v Trnave.
Rehoľníčku pracujúcu v Štátnej nemocnici v Bratislave uväznili niekoľko mesiacov po tom, ako v roku 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom. Pred súdnym procesom bola tvrdo vypočúvaná a mučená, za velezradu ju odsúdili na dvanásť rokov odňatia slobody a desať rokov straty občianskych práv. Prešla viacerými väznicami, väzba a mučenie podlomili jej zdravie. V apríli 1955 musela byť podmienečne so smrteľnou diagnózou prepustená na slobodu. Bola prijatá ako pacientka do trnavskej nemocnice, kde 31. júla zomrela. V roku 1970 ju Krajský súd v Bratislave oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady a hneď na to Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, čím umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Keď v roku 1979 rušili tzv. starý cintorín v Trnave pri kalvárii, pozostatky sestry Zdenky spolu s pozostatkami ďalších desiatich sestier rádu boli exhumované a prevezené na cintorín do Podunajských Biskupíc. V roku 2000 arcibiskup Ján Sokol otvoril v Trnave diecézny proces blahorečenia sestry Zdenky. V júni 2003 sa uskutočnila druhá exhumácia jej pozostatkov, ktoré premiestnili do biskupického kláštorného kostola. Za blahoslavenú vyhlásil pápež Ján Pavol II. Zdenku Schellingovú počas svojej tretej návštevy Slovenska v septembri 2003. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v novodobých dejinách Slovenska. Na trnavskej kalvárii ju pripomína pamätná tabuľa.
Rehoľníčku pracujúcu v Štátnej nemocnici v Bratislave uväznili niekoľko mesiacov po tom, ako v roku 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom. Pred súdnym procesom bola tvrdo vypočúvaná a mučená, za velezradu ju odsúdili na dvanásť rokov odňatia slobody a desať rokov straty občianskych práv. Prešla viacerými väznicami, väzba a mučenie podlomili jej zdravie. V apríli 1955 musela byť podmienečne so smrteľnou diagnózou prepustená na slobodu. Bola prijatá ako pacientka do trnavskej nemocnice, kde 31. júla zomrela. V roku 1970 ju Krajský súd v Bratislave oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady a hneď na to Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, čím umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Keď v roku 1979 rušili tzv. starý cintorín v Trnave pri kalvárii, pozostatky sestry Zdenky spolu s pozostatkami ďalších desiatich sestier rádu boli exhumované a prevezené na cintorín do Podunajských Biskupíc. V roku 2000 arcibiskup Ján Sokol otvoril v Trnave diecézny proces blahorečenia sestry Zdenky. V júni 2003 sa uskutočnila druhá exhumácia jej pozostatkov, ktoré premiestnili do biskupického kláštorného kostola. Za blahoslavenú vyhlásil pápež Ján Pavol II. Zdenku Schellingovú počas svojej tretej návštevy Slovenska v septembri 2003. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v novodobých dejinách Slovenska. Na trnavskej kalvárii ju pripomína pamätná tabuľa.