Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Časť výstavy tvoria cestovné doklady, tie mladšie aj s fotografiami, tiež žiadosti o ich vydanie a žiadosti o víza.
Autor TASR
Trnava 2. júla (TASR) - Počas celého leta až do polovice novembra je možné návštevu Trnavy spojiť s výstavou o cestovaní. V Štátnom archíve na Štefánikovej ulici vytiahli z fondov všetko, čo sa týka vandrovania minulých generácií po svete, a zhrnuli to pod názov Túlavé topánky našich predkov. Podľa riaditeľky Júlie Ragačovej boli aj predchádzajúce generácie poriadne rozcestované a rady spoznávali iné krajiny.
Kurátorkou výstavy je Romana Luchavová. "Návštevníci sa na výstave dozvedia, kam viedli cesty Trnavčanov v minulosti, aké vzácne osobnosti zavítali do nášho regiónu, pomyselným prstom umožníme návštevníkom prejsť po mapách," informovala. Okrem dokumentov výstava zahŕňa aj 3D predmety. "K najstarším patrí účtovná kniha Trnavy z roku 1556, kam zapísali výdavky na pohostenie mešťanov z Košíc, Prešova a Levoče, ktorí sa v Trnave zastavili viackrát po ceste z Viedne. Pohostili ich vínom, chlebom a kurencami," opísala Luchavová.
Z 19. storočia sú vandrovné knižky tovarišov, obsahujú pečiatky miest, cez ktoré prechádzali pri hľadaní služby. "Zaujímavosťou je, že okrem údajov o držiteľovi je v nich aj opis jeho vzhľadu, väčšinou v niekoľkých jazykoch," uviedla. Z vizuálnych dokumentov sú podľa nej zaujímavé dve fotografie lekárnika Michala Tanácsa. "Prvá ho predstavuje v háreme v Turecku, kam utiekol pred vojenskou službou. Druhá z roku 1891 zachytáva jeho lekáreň na chorvátskom ostrove Krk," uviedla. Časť výstavy tvoria cestovné doklady, tie mladšie aj s fotografiami, tiež žiadosti o ich vydanie a žiadosti o víza, napríklad olympionika Ľudovíta Komadela na olympijské hry v roku 1952 v Helsinkách. Podľa registra pasov Trnavy z roku 1919 osoby, ktoré chceli vycestovať, museli uviesť dôvod vycestovania, kam a na ako dlho. Išlo hlavne o obchodné záležitosti, rodinné, učebné či zdravotné. Najčastejším cieľovým miestom bola Viedeň.
Zo začiatku 20. storočia sú doložené v Piešťanoch pobyty pruských princezien, poľského princa, významných zahraničných štátnikov a vojenských postáv, japonského veľvyslanca či indických maharadžov. "Prezentujeme aj propagáciu súťaže Za 10 kg papiera autokarmi okolo Rakúska z roku 1967. Za odovzdaný papier boli ľudia zaradení do žrebovania o hlavnú cenu, štvordňový zájazd autokarom," dodala Luchavová. V roku 1961 navštívil Smolenice a Trnavu prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov. Na Smolenickom zámku dostal vybíjaný opasok a valašku a opekal živánsku na ražni.
Kurátorkou výstavy je Romana Luchavová. "Návštevníci sa na výstave dozvedia, kam viedli cesty Trnavčanov v minulosti, aké vzácne osobnosti zavítali do nášho regiónu, pomyselným prstom umožníme návštevníkom prejsť po mapách," informovala. Okrem dokumentov výstava zahŕňa aj 3D predmety. "K najstarším patrí účtovná kniha Trnavy z roku 1556, kam zapísali výdavky na pohostenie mešťanov z Košíc, Prešova a Levoče, ktorí sa v Trnave zastavili viackrát po ceste z Viedne. Pohostili ich vínom, chlebom a kurencami," opísala Luchavová.
Z 19. storočia sú vandrovné knižky tovarišov, obsahujú pečiatky miest, cez ktoré prechádzali pri hľadaní služby. "Zaujímavosťou je, že okrem údajov o držiteľovi je v nich aj opis jeho vzhľadu, väčšinou v niekoľkých jazykoch," uviedla. Z vizuálnych dokumentov sú podľa nej zaujímavé dve fotografie lekárnika Michala Tanácsa. "Prvá ho predstavuje v háreme v Turecku, kam utiekol pred vojenskou službou. Druhá z roku 1891 zachytáva jeho lekáreň na chorvátskom ostrove Krk," uviedla. Časť výstavy tvoria cestovné doklady, tie mladšie aj s fotografiami, tiež žiadosti o ich vydanie a žiadosti o víza, napríklad olympionika Ľudovíta Komadela na olympijské hry v roku 1952 v Helsinkách. Podľa registra pasov Trnavy z roku 1919 osoby, ktoré chceli vycestovať, museli uviesť dôvod vycestovania, kam a na ako dlho. Išlo hlavne o obchodné záležitosti, rodinné, učebné či zdravotné. Najčastejším cieľovým miestom bola Viedeň.
Zo začiatku 20. storočia sú doložené v Piešťanoch pobyty pruských princezien, poľského princa, významných zahraničných štátnikov a vojenských postáv, japonského veľvyslanca či indických maharadžov. "Prezentujeme aj propagáciu súťaže Za 10 kg papiera autokarmi okolo Rakúska z roku 1967. Za odovzdaný papier boli ľudia zaradení do žrebovania o hlavnú cenu, štvordňový zájazd autokarom," dodala Luchavová. V roku 1961 navštívil Smolenice a Trnavu prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov. Na Smolenickom zámku dostal vybíjaný opasok a valašku a opekal živánsku na ražni.
