Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z hľadiska výstavby je dôležité, že mlyny sú rozličné napriek tomu, že obe vznikli koncom 19. storočia
Autor TASR
Galanta 4. októbra (TASR) – Vlastivedné múzeum v Galante má aj bohatú zbierku ľudovej kultúry. Vlastní vyše 23.000 zbierkových predmetov, z toho 10.000 patrí do kategórie etnológia. Múzeum sa špecializuje na mlynárstvo na Malom Dunaji a pri dolnom toku Váhu. Touto témou sa zaoberá od roku 1996. Múzeum spravuje dva mlynské objekty, technické, historické budovy, otvorené sú aj pre návštevníkov. TASR informovala etnologička Vlastivedného múzea Izabela Danterová.
"Vodný mlyn kolový je v Tomášikove a druhý sa nachádza v Jelke. Kúpili sme ich do zbierkového fondu v rokoch 1973 a 1975. Zásluhou obecného úradu mlyn v Jelke bol obnovený v deväťdesiatich rokoch, rekonštrukčné práce sa realizovali v rokoch 1992 až 1994," priblížila Danterová s tým, že technická pamiatka je prístupná návštevníkom celý týždeň, od pondelka do nedele, denne 12 hodín.
Podľa jej ďalších slov z hľadiska výstavby je dôležité, že mlyny sú rozličné napriek tomu, že obe vznikli koncom 19. storočia, v Tomášikove v roku 1893. Tri generácie spravovali tento mlyn až do roku 1970. Mlyn v Jelke dlhé časy chátral, lebo múzeum nemalo financie na jeho obnovu až do roku 1992. "Ak niekto zavíta na obidva mlyny, zistí, že sú to odlišné technické zariadenia, pretože mlyn v Jelke bol viackrát prestavaný. Podľa pôvodných plánov mal to byť vodný mlyn, ale v roku 1906 ho dali do prevádzky ako kolový, ktorý stojí na koloch pri brehu Malého Dunaja," vysvetlila etnologička s tým, že v roku 1916 zariadenie mlyna zmodernizovali. Prestavali aj budovu, nakoľko valcová stolica potrebovala viac podlaží a rôzne technické doplnky. "Dokázali tu aj triediť múku a vyrábali jej štyri druhy," konštatovala.
"V Tomášikove nedošlo k žiadnej zmene, mlyn od roku 1893 dodnes je v pôvodnom stave, je tam kameňové zloženie. Jedinú zmenu zaviedli v štyridsiatich rokoch, kedy začal mlyn pracovať na elektrinu, teda nevyužíval vodnú silu," uzavrela Danterová.
"Vodný mlyn kolový je v Tomášikove a druhý sa nachádza v Jelke. Kúpili sme ich do zbierkového fondu v rokoch 1973 a 1975. Zásluhou obecného úradu mlyn v Jelke bol obnovený v deväťdesiatich rokoch, rekonštrukčné práce sa realizovali v rokoch 1992 až 1994," priblížila Danterová s tým, že technická pamiatka je prístupná návštevníkom celý týždeň, od pondelka do nedele, denne 12 hodín.
Podľa jej ďalších slov z hľadiska výstavby je dôležité, že mlyny sú rozličné napriek tomu, že obe vznikli koncom 19. storočia, v Tomášikove v roku 1893. Tri generácie spravovali tento mlyn až do roku 1970. Mlyn v Jelke dlhé časy chátral, lebo múzeum nemalo financie na jeho obnovu až do roku 1992. "Ak niekto zavíta na obidva mlyny, zistí, že sú to odlišné technické zariadenia, pretože mlyn v Jelke bol viackrát prestavaný. Podľa pôvodných plánov mal to byť vodný mlyn, ale v roku 1906 ho dali do prevádzky ako kolový, ktorý stojí na koloch pri brehu Malého Dunaja," vysvetlila etnologička s tým, že v roku 1916 zariadenie mlyna zmodernizovali. Prestavali aj budovu, nakoľko valcová stolica potrebovala viac podlaží a rôzne technické doplnky. "Dokázali tu aj triediť múku a vyrábali jej štyri druhy," konštatovala.
"V Tomášikove nedošlo k žiadnej zmene, mlyn od roku 1893 dodnes je v pôvodnom stave, je tam kameňové zloženie. Jedinú zmenu zaviedli v štyridsiatich rokoch, kedy začal mlyn pracovať na elektrinu, teda nevyužíval vodnú silu," uzavrela Danterová.
