Za názvom obce Vlčkovce v okrese Trnava treba hľadať presne to, čo napovedá. Vlka.
Autor TASR
,aktualizované Vlčkovce 23. apríla (TASR) – V tomto roku si obec Vlčkovce v okrese Trnava pripomína 680. výročie prvej písomnej zmienky. Nájdu sa však aj takí Vlčkovčania, ktorí by radšej oslavovali 785. výročie. Sú to tí, ktorí sa prikláňajú k verzii, že prvá písomná zmienka je o storočie staršia, z roku 1231. Tento údaj spomína vo svojej knihe Kronika starého Farkašína z roku 1975 vlčkovský rodák a lokálpatriot, sochár Fraňo Štefunko. K termínu prvej písomnej zmienky z roku 1336 sa zase prikláňa historička Silvia Čordášová, ktorá pred 18 rokmi spracovala monografiu Vlčkovce.
Vo svojej knihe Čordášová uvádza, že Štefunkom spomínanú listinu o spore Farkašína, dnešných Vlčkoviec a obce Gest (Hoste) v roku 1231 nemožno zatiaľ nijako doložiť a informáciu tak potvrdiť. Listina vladára Karola Róberta s dátumom 6. január 1336 však existuje. Vymenúva mýtne stanice od moravsko-uhorských hraníc až po Budín, kde jednou z nich je Farkašín. "Mnohí veríme, že naša obec je staršia, je to zrejmé aj z archeologických nálezov a vykopávok v našom katastri. Teraz musíme popracovať v archívoch na tom, či sa niekde nenájde jej starší rodný list," napísal starosta Vlčkoviec Ivan Dobrovodský v brožúre Vlčkovce 2006 – 2016, ktorú obec vydáva k tohtoročnému výročiu. Sú v nej zhrnuté všetky najdôležitejšie skutočnosti zo života obce za posledných desať rokov. Chce tak oživiť pamäť nielen "starých" Vlčkovčanov, ale opísať fakty aj pre "nováčikov", ktorých sa do obce za posledných desať rokov prisťahovalo viac ako dvesto.
Výročiu chcú Vlčkovce venovať Obecný deň 25. júna. "Chceme to urobiť bez veľkých oficialít, len aby sa ľudia zabavili. Pozvali sme našu spevácku skupinu Vlčkovanka, vystúpia deti tanečného súboru Dudvážtek a tanečného súboru Dudváh, dychová hudba Križovianka, ktorá v tomto roku oslavuje 90. výročie. Vystúpiť by mali i naši domáci, Vlčkovčania herec Marián Geišberg so synmi Martinom a Marekom, a tiež country kapela Víkend," povedal Dobrovodský pre TASR.
Publikácia Vlčkovce 2006 – 2016, ktorá sa dostane do každej domácnosti a aj ako dar hosťom osláv, obsahuje výpočet realizovaných projektov i plánovaných akcií. Okrem toho pripomína pamiatky obce - Kostol Sv. Terézie z Lisieux z roku 1934, postavený na starších základoch, sochy svätého Jána Nepomuckého, svätého Vendelína a Panny Márie, tiež pamätnú tabuľu rodáka národného umelca Fraňa Štefunku (1903–1974) na jeho rodnom dome. Zaujímavosťou Vlčkoviec je aj mlyn rodiny Retzerovej, ktorého história siaha do 16. storočia i areál bývalého cukrovaru z roku 1925, ktorý patril k najvychýrenejším na Slovensku. V publikácii nezabudli ani na verejné aktivity i združenia – kluby dôchodcov, športovcov, poľovníkov, vinohradníkov a záhradkárov, holubárov i rybárov, nechýba ani fotopríloha.
Vlčkovčania sa cítia byť aj Farkašínčanmi
Za názvom obce Vlčkovce v okrese Trnava treba hľadať presne to, čo napovedá. Vlka. Podľa miestnej povesti sa kedysi potulovali v lokalite s mnohými močiarmi v hojnom počte tieto zvieratá, ktoré ľudia lovili. Miesto označili podľa nich a v podstate sa tento názov doteraz nezmenil, až na to, že sa v roku 1948 preklopil z maďarského do slovenského ekvivalentu. Dovtedy mala dedina rôzne podoby maďarského názvu Farkašín. Do polovice 16. storočia to bol Forkoshyda, potom Farkassin, v rokoch 1863-1913 Farkashida. V rokoch 1920-1948 už písali odosielatelia na listy, smerujúce do obce, názov Farkašín. A pred 68 rokmi začali chodiť poštové zásielky do Vlčkoviec.
Aj preto sa ešte medzi staršími pomenovanie Farkašín stále udržiava. Pamätníci z okolia si tiež spomenú pri súčasnom názve obce aj na jeho predchádzajúci. A aj Vlčkovčania reagujú na to, ak ich niekto nazve Farkašínčanmi.
Od roku 1975 do roku 1991 platil pre obec úradný názov Dudváh, miestna časť Vlčkovce. Vznikol po tom, čo sa politickým rozhodnutím museli do jedného administratívneho celku, bez ohľadu na to, čo si o tom obyvatelia myslia, spojiť susediace sídla Križovany nad Dudváhom, Opoj a Vlčkovce. Stali sa z nich miestne časti umelo vytvorenej obce. Toto trvalo až do politickej zmeny v štáte, keď všetky tri dediny využili prvú príležitosť a v roku 1991 dali veci do pôvodného stavu a fungujú opäť ako samostatné.
Osídlenie v tejto lokalite je však dokázané už v praveku. Najstaršie stopy po prehistorickom osídlení okolia Vlčkoviec možno nájsť v období paleolitu. Píše o tom historička Silvia Čordášová v monografii Vlčkovce, ktorá vyšla v roku 1998. Prvotným faktorom podmieňujúcim podľa nej vznik obce bola obchodná Česká cesta vedúca cez Trnavu smerom na Záhorie a Čechy. Tu bol most cez rieku a tu aj vznikla mýtna stanica. Jej budova stála ešte v 40. rokoch minulého storočia, situovaná pri kostole v dolnej časti dediny. Prvú písomnú zmienku o Forkoshyde datuje Čordášová do roku 1336, kedy sa v liste Karola Róberta Jánovi Luxemburskému spomína práve tamojšia mýtnica.
Majitelia obce v najstaršom historickom období nie sú známi, v 15. storočí patrila Šintavskému hradu. V roku 1553 boli vlastníkmi krajinský sudca Andreas Bonaventura Bátori a vdova po Jánovi Bernsteinovi. V polovici 16. storočia sa tam usadili habáni, v tom čase mali dedinu v majetku Pálfiovci. K významným historickým udalostiam patria boje z apríla 1430, kedy v lokalite medzi Vlčkovcami a Modrankou bojovalo 10.000 husitských a rovnaký počet vojakov uhorského vojska. Pri bojoch padlo asi 2000 husitských a uhorské vojsko stratilo 6000 bojovníkov.
Habánsky dvor vo Vlčkovciach bol terčom útokov v roku 1623, ale aj v ďalších rokoch. Skazu dokončili Turci v roku 1663, keď dvor zapálili a pravdepodobne vtedy zhorela aj celá dedina. Morové a cholerové epidémie sa dotkli Vlčkoviec viackrát v rokoch 1708 až 1866. Mená ďalších mŕtvych na pomníkoch pribudli po 1. svetovej vojne, kde padlo 34 mužov. Do koncentračných táborov bolo odvlečených 14 obyvateľov židovského pôvodu, z nich sa vrátili iba dvaja. Do SNP odišlo bojovať z dediny viacero mužov, ktorí sa zúčastnili oslobodzovacích bojov.
Bývalé zdravotné stredisko zmenili na byty pre mladých a knižnicu
Vlčkovce pri Trnave majú v súčasnosti viac ako 1300 obyvateľov. Niektorí z nich sú pokračovateľmi starých rodov, mnohí však prišli bývať do obce z dôvodu jej výhodnej lokalizácie, dobrého napojenia na diaľnicu v smere na Bratislavu, v blízkosti krajského mesta Trnava a susediacej Serede. Tak kombinujú pokojnejší život na vidieku s pracovnými príležitosťami vo väčších sídlach.
Samospráva sa snaží skvalitňovať podmienky pre každodenný život tým obyvateľom, ktorí dochádzajú za prácou i tým, ktorí v obci zostávajú. Podľa slov starostu Ivana Dobrovodského, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie, nový šat dostávajú postupne všetky obecné budovy. "Podarilo sa vybudovať všetky siete, urobiť plynofikáciu a splaškovú kanalizáciu. Vodovod s prípojkami do domácností sme dokončili v roku 2013. Ešte predtým sme robili modernizáciu verejného osvetlenia a miestneho rozhlasu, postupne pribúda kamerový systém a pustili sme sa do opravy chodníkov, vrátane parkovacích miest," povedal pre TASR. Pred časom sa premenilo zaburinené priestranstvo pri kostole na malý parčík. "Osadili sme lavičky, pribudla zeleň a je to príjemné miesto na odpočinok," konštatoval starosta.'Poriadok' urobili aj na priestranstve pri potravinách. Je to tiež skultivované priestranstvo s novými parkovacími miestami, zastávkou na autobus i výsadbou. Zazelenal sa aj park pri mlyne i lokalita pred sídliskom Majír, ale aj priestranstvo pred budovou školy.
Starosta má dobrý pocit pri zmienke o oprave obecného domu, kde je vynovená spoločenská miestnosť, zasadačka s kuchynkou, čo miestni vo veľkej miere využívajú pri rodinných akciách. "Pred časom sme získali do vlastníctva budovu bývalého zdravotného strediska. My už máme upravené priestory pre lekára i zubára, tak sme sa rozhodli pre iné využitie. Prestavbou vznikli dva byty pre mladé rodiny, miesto pre knižnicu a klubovňa. Ďalšie dva byty tam ešte chceme získať prestavbou jedného veľkého," povedal starosta. Vynovené je aj miesto poslednej rozlúčky so zosnulými, interiér domu smútku, v tomto roku dokončia jeho fasádu a na cintoríne chodníky a verejné osvetlenie.
Súkromná spoločnosť vo Vlčkovciach postavila v rokoch 2007 až 2013 takmer 150 nových bytov, za roky 2010 až 2014 bolo v obci postavených 35 rodinných domov a v súčasnosti je pripravená výstavba asi 60 nových. No veľkým problémom sa ukázalo hľadanie vhodných pozemkov.
Avšak nielen investíciami a zveľaďovaním majetku chce robiť obec život lepším. Sú to aj podujatia, ktoré v priebehu roka pripravuje pre všetky vekové kategórie. I keď starosta má trochu ťažké srdce na rodákov a potešil by ho väčší záujem a účasť. V obci sa konajú napríklad akcie ako pochovávanie basy, degustácia vín, súťaž Vlčkovská klobása a Vlčkovský guláš, tiež tradičné stavanie mája, Deň matiek, Deň detí, veľkonočné a vianočné trhy, výstava ovocia, zeleniny, kvetov a ručných prác, mikulášsky večierok či posedenie v Mesiaci úcty k starším.
V tohtoročných plánoch je vidiecke múzeum a dostavba školy
Rozšírenie kapacít v materskej a základnej škole, vybudovanie vidieckeho múzea, rekonštrukcia chodníkov v cintoríne ale i workout park a plážové ihrisko sú investičné témy pre tento rok v obci Vlčkovce pri Trnave.
Miestna škola sa od jesene 2016 rozšíri o jednu triedu materskej (MŠ) a jednu triedu základnej školy (ZŠ) so sociálnymi zariadeniami. Na rozšírenie kapacít v MŠ získala obec dotáciu z ministerstva školstva, ostatné rieši z vlastných finančných zdrojov. Rozšírenie si vyžiadal nárast počtu najmä mladých obyvateľov za posledné roky. To je pre starostu Ivana Dobrovodského potešujúci fakt, rovnako ako skutočnosť, že do prvého ročníka sa začiatkom apríla zapísalo rekordných 19 detí. Vo Vlčkovciach majú totiž malotriedku, deti 2. stupňa chodia na vyučovanie do susedných Križovian nad Dudváhom alebo do Majcichova. "Ale teraz nebudeme môcť spojiť 1. a 2. ročník do jednej triedy, pre prvákov musíme otvoriť samostatnú triedu. S riaditeľkou školy sa už pripravujeme na prijatie nových posíl," povedal starosta pre TASR. Dnes základnú školu navštevuje 22 žiakov 1. až 4. ročníka v dvoch triedach a materskú školu 48 škôlkarov, od septembra by to malo byť 38 školákov a 65 škôlkarov v troch triedach.
Budovu školy postavili vo Vlčkovciach v roku 1928, len prednedávnom ju rekonštruovali, po výmene okien, strechy a obnove fasády a interiéru sa už neponáša na 90-ročnú „babičku“, je moderne vybavená na úrovni požiadaviek dnešnej doby. Preto starosta úplne nechápe, prečo niektorí rodičia aj tak svojich školákov na prvom stupni radšej vozia do Trnavy či susedných obcí. „Veď trend je skôr teraz taký, že sú vyhľadávané práve školy, kde je v triedach menej žiakov,“ dodal.
Druhou úlohou, ktorú by radi vo Vlčkovciach rovnako stihli v tomto roku, je vybudovanie múzea. Obci sa podarilo odkúpiť starý rodinný dom hneď vedľa obecného úradu. Aj keď niektorí poslanci podľa Dobrovodského zastávali skôr názor postaviť na pozemku niečo novodobé, nakoniec presadil myšlienku trvalej expozície histórie a zvykov obce. Je to však náročné, objekt má narušenú statiku, tak sa snažia na opravu získať prostriedky z iných zdrojov. Starosta má už pomerne jasnú predstavu, čo v múzeu bude. "Budujeme to hlavne z dôvodu zachovania povedomia o obci, aby najmladšie generácie nepoznali len výlety za históriou na hrady a zámky alebo do múzeí v zahraničí, ale vedeli, čo je doma a ako žili ich predkovia," povedal Dobrovodský pre TASR. Budova, kde plánujú zriadiť budúce múzeum, je podľa starostu jedna z posledných v obci, ktoré sú nedotknuté modernizáciou a má pôvodnú podobu, ako ju okolo roku 1900 postavili. Každá z miestností bude venovaná inej téme, o exponáty strach nemá. Počíta s tým, že Vlčkovčania zareagujú na jeho výzvu a pohrabú sa trochu v šopách či na pôjdoch. Značné množstvo predmetov dodá do múzea on sám. Zbieranie je jeho záľubou, pripravené má už staré nábytky, fotografie, výšivky, časti ľudových odevov či dobové náradie.
Popri týchto úlohách by chceli Vlčkovčania ešte vybudovať ďalšie dva byty v bytovom dome, kde sídli zdravotné stredisko a knižnica. Prerobením veľkého bytu vzniknú dva jednoizbové, ktoré budú ponúknuté na prenájom mladým vlčkovským rodinám.
"Teší nás aj projekt budovania protihlukovej bariéry. Nie je síce v našej réžii, ale Národnej diaľničnej spoločnosti. Konečne nás odbremení od hluku rýchlostnej cesty R1, ktorú máme naozaj za humnami. Mala sa stavať už pred niekoľkými rokmi, nakoniec prišla na rad až teraz. Po dokončení bude mať dĺžku 2,4 km a pred okoloidúcimi šoférmi našu obec doslova zakryje. Na R1 nás budú pripomínať iba veľké smerové tabule Vlčkovce – sever a Vlčkovce – juh na možné dobočenie do našej obce," dodal starosta.
Na obecnom úrade má starosta raritnú zbierku policajných čiapok
Kto zavíta do kancelárie starostu na Obecnom úrade vo Vlčkovciach pri Trnave, pravdepodobne na túto návštevu len tak ľahko nezabudne. Okrem Ivana Dobrovodského ho v nej totiž privítajú police plné policajných čiapok. Je ich tam viac ako 370, ďalších najmenej 130 má starosta v depozite. Okrem policajných má aj zopár vojenských a námorníckych exemplárov.
Je to trochu z núdze cnosť, že sa čiapky ocitli na richtárskom úrade, priznal Dobrovodský. Jeho spočiatku "nevinná" záľuba sa rozrástla do zbierky, ktorá nemá pravdepodobne na Slovensku čo do počtu obdobu. Čiapok má vyše 500, doma sa už dosť ťažko skladovali. Tak na rad prišla starostovská kancelária, kde sú po jednej celej stene iba police a na nich čiapky k uniformám. Dobrovodský začal so zbieraním v roku 1996, keď ako príslušník štátnej polície dostal darom čiapku talianskeho policajta. "Najviac som zbierku obohatil v rokoch 2000 až 2003, kedy som sa tomu asi najviac venoval. Pribúdali mi aj vďaka známym, priateľom a kolegom. Dostal som sa aj k menším zbierkam dvoch končiacich zberateľov, niečo išlo barterom. Exponáty mám z viac ako 100 štátov sveta," uviedol pre TASR.
Z európskych krajín mu chýba iba Vatikán a Lichtenštajnsko, čiapky pricestovali okrem iného aj z Číny, Brazílie, Peru, Pobrežia slonoviny, Kapverdských ostrovov či Dominikánskej republiky, zastúpené sú tiež malé štáty ako Andorra, San Marino, Monako. Príležitosti na získanie nových čiapok Dobrovodskému v danom čase uľahčovalo pôsobenie v Medzinárodnej policajnej asociácii (IPA), kde získal ako viceprezident slovenskej sekcie viaceré kontakty do zahraničia. "Lebo len tak napísať niekomu, že pošlite mi čiapku, sa nedá," povedal.
V zbierke má klasické (brigadírky) i menej tradičné tvary čiapok, barety, klobúky, lodičky, ženské pokrývky hlavy rôznych farieb a k uniformám rôznych hodností. Najviac si Dobrovodský cení kolekciu generálskych policajných čiapok, ktorých má v súčasnosti 29, kde sú aj čiapky z Kambodže, Indonézie, Nepálu a Filipín, ale slovenské policajné generálske patria k najkrajším, sú vyšívané zlatou niťou. Zbierku by si chcel ešte rozšíriť. "Teraz zháňam čiapky slovenských policajtov zo 60. rokov, kedy bola modrá rovnošata a z 5. rokov, kedy bola zelená," povedal Dobrovodský.
Najviac si cení klobúk kanadskej jazdnej polície. "Darovala mi ho manželka bývalého kolegu policajta a priateľa, ktorý tragicky zahynul. Takto mi ho pripomína," uviedol Dobrovodský. Favorita medzi zozbieranými pokrývkami nemá a nepociťuje ani potrebu každú z nich osobne vyskúšať. "Niektoré by mi boli asi aj malé, napríklad americké klobúky sú veľmi tvrdé a na nosenie dosť nepohodlné," dodal.
Vo svojej knihe Čordášová uvádza, že Štefunkom spomínanú listinu o spore Farkašína, dnešných Vlčkoviec a obce Gest (Hoste) v roku 1231 nemožno zatiaľ nijako doložiť a informáciu tak potvrdiť. Listina vladára Karola Róberta s dátumom 6. január 1336 však existuje. Vymenúva mýtne stanice od moravsko-uhorských hraníc až po Budín, kde jednou z nich je Farkašín. "Mnohí veríme, že naša obec je staršia, je to zrejmé aj z archeologických nálezov a vykopávok v našom katastri. Teraz musíme popracovať v archívoch na tom, či sa niekde nenájde jej starší rodný list," napísal starosta Vlčkoviec Ivan Dobrovodský v brožúre Vlčkovce 2006 – 2016, ktorú obec vydáva k tohtoročnému výročiu. Sú v nej zhrnuté všetky najdôležitejšie skutočnosti zo života obce za posledných desať rokov. Chce tak oživiť pamäť nielen "starých" Vlčkovčanov, ale opísať fakty aj pre "nováčikov", ktorých sa do obce za posledných desať rokov prisťahovalo viac ako dvesto.
Výročiu chcú Vlčkovce venovať Obecný deň 25. júna. "Chceme to urobiť bez veľkých oficialít, len aby sa ľudia zabavili. Pozvali sme našu spevácku skupinu Vlčkovanka, vystúpia deti tanečného súboru Dudvážtek a tanečného súboru Dudváh, dychová hudba Križovianka, ktorá v tomto roku oslavuje 90. výročie. Vystúpiť by mali i naši domáci, Vlčkovčania herec Marián Geišberg so synmi Martinom a Marekom, a tiež country kapela Víkend," povedal Dobrovodský pre TASR.
Publikácia Vlčkovce 2006 – 2016, ktorá sa dostane do každej domácnosti a aj ako dar hosťom osláv, obsahuje výpočet realizovaných projektov i plánovaných akcií. Okrem toho pripomína pamiatky obce - Kostol Sv. Terézie z Lisieux z roku 1934, postavený na starších základoch, sochy svätého Jána Nepomuckého, svätého Vendelína a Panny Márie, tiež pamätnú tabuľu rodáka národného umelca Fraňa Štefunku (1903–1974) na jeho rodnom dome. Zaujímavosťou Vlčkoviec je aj mlyn rodiny Retzerovej, ktorého história siaha do 16. storočia i areál bývalého cukrovaru z roku 1925, ktorý patril k najvychýrenejším na Slovensku. V publikácii nezabudli ani na verejné aktivity i združenia – kluby dôchodcov, športovcov, poľovníkov, vinohradníkov a záhradkárov, holubárov i rybárov, nechýba ani fotopríloha.
Vlčkovčania sa cítia byť aj Farkašínčanmi
Za názvom obce Vlčkovce v okrese Trnava treba hľadať presne to, čo napovedá. Vlka. Podľa miestnej povesti sa kedysi potulovali v lokalite s mnohými močiarmi v hojnom počte tieto zvieratá, ktoré ľudia lovili. Miesto označili podľa nich a v podstate sa tento názov doteraz nezmenil, až na to, že sa v roku 1948 preklopil z maďarského do slovenského ekvivalentu. Dovtedy mala dedina rôzne podoby maďarského názvu Farkašín. Do polovice 16. storočia to bol Forkoshyda, potom Farkassin, v rokoch 1863-1913 Farkashida. V rokoch 1920-1948 už písali odosielatelia na listy, smerujúce do obce, názov Farkašín. A pred 68 rokmi začali chodiť poštové zásielky do Vlčkoviec.
Aj preto sa ešte medzi staršími pomenovanie Farkašín stále udržiava. Pamätníci z okolia si tiež spomenú pri súčasnom názve obce aj na jeho predchádzajúci. A aj Vlčkovčania reagujú na to, ak ich niekto nazve Farkašínčanmi.
Od roku 1975 do roku 1991 platil pre obec úradný názov Dudváh, miestna časť Vlčkovce. Vznikol po tom, čo sa politickým rozhodnutím museli do jedného administratívneho celku, bez ohľadu na to, čo si o tom obyvatelia myslia, spojiť susediace sídla Križovany nad Dudváhom, Opoj a Vlčkovce. Stali sa z nich miestne časti umelo vytvorenej obce. Toto trvalo až do politickej zmeny v štáte, keď všetky tri dediny využili prvú príležitosť a v roku 1991 dali veci do pôvodného stavu a fungujú opäť ako samostatné.
Osídlenie v tejto lokalite je však dokázané už v praveku. Najstaršie stopy po prehistorickom osídlení okolia Vlčkoviec možno nájsť v období paleolitu. Píše o tom historička Silvia Čordášová v monografii Vlčkovce, ktorá vyšla v roku 1998. Prvotným faktorom podmieňujúcim podľa nej vznik obce bola obchodná Česká cesta vedúca cez Trnavu smerom na Záhorie a Čechy. Tu bol most cez rieku a tu aj vznikla mýtna stanica. Jej budova stála ešte v 40. rokoch minulého storočia, situovaná pri kostole v dolnej časti dediny. Prvú písomnú zmienku o Forkoshyde datuje Čordášová do roku 1336, kedy sa v liste Karola Róberta Jánovi Luxemburskému spomína práve tamojšia mýtnica.
Majitelia obce v najstaršom historickom období nie sú známi, v 15. storočí patrila Šintavskému hradu. V roku 1553 boli vlastníkmi krajinský sudca Andreas Bonaventura Bátori a vdova po Jánovi Bernsteinovi. V polovici 16. storočia sa tam usadili habáni, v tom čase mali dedinu v majetku Pálfiovci. K významným historickým udalostiam patria boje z apríla 1430, kedy v lokalite medzi Vlčkovcami a Modrankou bojovalo 10.000 husitských a rovnaký počet vojakov uhorského vojska. Pri bojoch padlo asi 2000 husitských a uhorské vojsko stratilo 6000 bojovníkov.
Habánsky dvor vo Vlčkovciach bol terčom útokov v roku 1623, ale aj v ďalších rokoch. Skazu dokončili Turci v roku 1663, keď dvor zapálili a pravdepodobne vtedy zhorela aj celá dedina. Morové a cholerové epidémie sa dotkli Vlčkoviec viackrát v rokoch 1708 až 1866. Mená ďalších mŕtvych na pomníkoch pribudli po 1. svetovej vojne, kde padlo 34 mužov. Do koncentračných táborov bolo odvlečených 14 obyvateľov židovského pôvodu, z nich sa vrátili iba dvaja. Do SNP odišlo bojovať z dediny viacero mužov, ktorí sa zúčastnili oslobodzovacích bojov.
Bývalé zdravotné stredisko zmenili na byty pre mladých a knižnicu
Vlčkovce pri Trnave majú v súčasnosti viac ako 1300 obyvateľov. Niektorí z nich sú pokračovateľmi starých rodov, mnohí však prišli bývať do obce z dôvodu jej výhodnej lokalizácie, dobrého napojenia na diaľnicu v smere na Bratislavu, v blízkosti krajského mesta Trnava a susediacej Serede. Tak kombinujú pokojnejší život na vidieku s pracovnými príležitosťami vo väčších sídlach.
Samospráva sa snaží skvalitňovať podmienky pre každodenný život tým obyvateľom, ktorí dochádzajú za prácou i tým, ktorí v obci zostávajú. Podľa slov starostu Ivana Dobrovodského, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie, nový šat dostávajú postupne všetky obecné budovy. "Podarilo sa vybudovať všetky siete, urobiť plynofikáciu a splaškovú kanalizáciu. Vodovod s prípojkami do domácností sme dokončili v roku 2013. Ešte predtým sme robili modernizáciu verejného osvetlenia a miestneho rozhlasu, postupne pribúda kamerový systém a pustili sme sa do opravy chodníkov, vrátane parkovacích miest," povedal pre TASR. Pred časom sa premenilo zaburinené priestranstvo pri kostole na malý parčík. "Osadili sme lavičky, pribudla zeleň a je to príjemné miesto na odpočinok," konštatoval starosta.'Poriadok' urobili aj na priestranstve pri potravinách. Je to tiež skultivované priestranstvo s novými parkovacími miestami, zastávkou na autobus i výsadbou. Zazelenal sa aj park pri mlyne i lokalita pred sídliskom Majír, ale aj priestranstvo pred budovou školy.
Starosta má dobrý pocit pri zmienke o oprave obecného domu, kde je vynovená spoločenská miestnosť, zasadačka s kuchynkou, čo miestni vo veľkej miere využívajú pri rodinných akciách. "Pred časom sme získali do vlastníctva budovu bývalého zdravotného strediska. My už máme upravené priestory pre lekára i zubára, tak sme sa rozhodli pre iné využitie. Prestavbou vznikli dva byty pre mladé rodiny, miesto pre knižnicu a klubovňa. Ďalšie dva byty tam ešte chceme získať prestavbou jedného veľkého," povedal starosta. Vynovené je aj miesto poslednej rozlúčky so zosnulými, interiér domu smútku, v tomto roku dokončia jeho fasádu a na cintoríne chodníky a verejné osvetlenie.
Súkromná spoločnosť vo Vlčkovciach postavila v rokoch 2007 až 2013 takmer 150 nových bytov, za roky 2010 až 2014 bolo v obci postavených 35 rodinných domov a v súčasnosti je pripravená výstavba asi 60 nových. No veľkým problémom sa ukázalo hľadanie vhodných pozemkov.
Avšak nielen investíciami a zveľaďovaním majetku chce robiť obec život lepším. Sú to aj podujatia, ktoré v priebehu roka pripravuje pre všetky vekové kategórie. I keď starosta má trochu ťažké srdce na rodákov a potešil by ho väčší záujem a účasť. V obci sa konajú napríklad akcie ako pochovávanie basy, degustácia vín, súťaž Vlčkovská klobása a Vlčkovský guláš, tiež tradičné stavanie mája, Deň matiek, Deň detí, veľkonočné a vianočné trhy, výstava ovocia, zeleniny, kvetov a ručných prác, mikulášsky večierok či posedenie v Mesiaci úcty k starším.
V tohtoročných plánoch je vidiecke múzeum a dostavba školy
Rozšírenie kapacít v materskej a základnej škole, vybudovanie vidieckeho múzea, rekonštrukcia chodníkov v cintoríne ale i workout park a plážové ihrisko sú investičné témy pre tento rok v obci Vlčkovce pri Trnave.
Miestna škola sa od jesene 2016 rozšíri o jednu triedu materskej (MŠ) a jednu triedu základnej školy (ZŠ) so sociálnymi zariadeniami. Na rozšírenie kapacít v MŠ získala obec dotáciu z ministerstva školstva, ostatné rieši z vlastných finančných zdrojov. Rozšírenie si vyžiadal nárast počtu najmä mladých obyvateľov za posledné roky. To je pre starostu Ivana Dobrovodského potešujúci fakt, rovnako ako skutočnosť, že do prvého ročníka sa začiatkom apríla zapísalo rekordných 19 detí. Vo Vlčkovciach majú totiž malotriedku, deti 2. stupňa chodia na vyučovanie do susedných Križovian nad Dudváhom alebo do Majcichova. "Ale teraz nebudeme môcť spojiť 1. a 2. ročník do jednej triedy, pre prvákov musíme otvoriť samostatnú triedu. S riaditeľkou školy sa už pripravujeme na prijatie nových posíl," povedal starosta pre TASR. Dnes základnú školu navštevuje 22 žiakov 1. až 4. ročníka v dvoch triedach a materskú školu 48 škôlkarov, od septembra by to malo byť 38 školákov a 65 škôlkarov v troch triedach.
Budovu školy postavili vo Vlčkovciach v roku 1928, len prednedávnom ju rekonštruovali, po výmene okien, strechy a obnove fasády a interiéru sa už neponáša na 90-ročnú „babičku“, je moderne vybavená na úrovni požiadaviek dnešnej doby. Preto starosta úplne nechápe, prečo niektorí rodičia aj tak svojich školákov na prvom stupni radšej vozia do Trnavy či susedných obcí. „Veď trend je skôr teraz taký, že sú vyhľadávané práve školy, kde je v triedach menej žiakov,“ dodal.
Druhou úlohou, ktorú by radi vo Vlčkovciach rovnako stihli v tomto roku, je vybudovanie múzea. Obci sa podarilo odkúpiť starý rodinný dom hneď vedľa obecného úradu. Aj keď niektorí poslanci podľa Dobrovodského zastávali skôr názor postaviť na pozemku niečo novodobé, nakoniec presadil myšlienku trvalej expozície histórie a zvykov obce. Je to však náročné, objekt má narušenú statiku, tak sa snažia na opravu získať prostriedky z iných zdrojov. Starosta má už pomerne jasnú predstavu, čo v múzeu bude. "Budujeme to hlavne z dôvodu zachovania povedomia o obci, aby najmladšie generácie nepoznali len výlety za históriou na hrady a zámky alebo do múzeí v zahraničí, ale vedeli, čo je doma a ako žili ich predkovia," povedal Dobrovodský pre TASR. Budova, kde plánujú zriadiť budúce múzeum, je podľa starostu jedna z posledných v obci, ktoré sú nedotknuté modernizáciou a má pôvodnú podobu, ako ju okolo roku 1900 postavili. Každá z miestností bude venovaná inej téme, o exponáty strach nemá. Počíta s tým, že Vlčkovčania zareagujú na jeho výzvu a pohrabú sa trochu v šopách či na pôjdoch. Značné množstvo predmetov dodá do múzea on sám. Zbieranie je jeho záľubou, pripravené má už staré nábytky, fotografie, výšivky, časti ľudových odevov či dobové náradie.
Popri týchto úlohách by chceli Vlčkovčania ešte vybudovať ďalšie dva byty v bytovom dome, kde sídli zdravotné stredisko a knižnica. Prerobením veľkého bytu vzniknú dva jednoizbové, ktoré budú ponúknuté na prenájom mladým vlčkovským rodinám.
"Teší nás aj projekt budovania protihlukovej bariéry. Nie je síce v našej réžii, ale Národnej diaľničnej spoločnosti. Konečne nás odbremení od hluku rýchlostnej cesty R1, ktorú máme naozaj za humnami. Mala sa stavať už pred niekoľkými rokmi, nakoniec prišla na rad až teraz. Po dokončení bude mať dĺžku 2,4 km a pred okoloidúcimi šoférmi našu obec doslova zakryje. Na R1 nás budú pripomínať iba veľké smerové tabule Vlčkovce – sever a Vlčkovce – juh na možné dobočenie do našej obce," dodal starosta.
Na obecnom úrade má starosta raritnú zbierku policajných čiapok
Kto zavíta do kancelárie starostu na Obecnom úrade vo Vlčkovciach pri Trnave, pravdepodobne na túto návštevu len tak ľahko nezabudne. Okrem Ivana Dobrovodského ho v nej totiž privítajú police plné policajných čiapok. Je ich tam viac ako 370, ďalších najmenej 130 má starosta v depozite. Okrem policajných má aj zopár vojenských a námorníckych exemplárov.
Je to trochu z núdze cnosť, že sa čiapky ocitli na richtárskom úrade, priznal Dobrovodský. Jeho spočiatku "nevinná" záľuba sa rozrástla do zbierky, ktorá nemá pravdepodobne na Slovensku čo do počtu obdobu. Čiapok má vyše 500, doma sa už dosť ťažko skladovali. Tak na rad prišla starostovská kancelária, kde sú po jednej celej stene iba police a na nich čiapky k uniformám. Dobrovodský začal so zbieraním v roku 1996, keď ako príslušník štátnej polície dostal darom čiapku talianskeho policajta. "Najviac som zbierku obohatil v rokoch 2000 až 2003, kedy som sa tomu asi najviac venoval. Pribúdali mi aj vďaka známym, priateľom a kolegom. Dostal som sa aj k menším zbierkam dvoch končiacich zberateľov, niečo išlo barterom. Exponáty mám z viac ako 100 štátov sveta," uviedol pre TASR.
Z európskych krajín mu chýba iba Vatikán a Lichtenštajnsko, čiapky pricestovali okrem iného aj z Číny, Brazílie, Peru, Pobrežia slonoviny, Kapverdských ostrovov či Dominikánskej republiky, zastúpené sú tiež malé štáty ako Andorra, San Marino, Monako. Príležitosti na získanie nových čiapok Dobrovodskému v danom čase uľahčovalo pôsobenie v Medzinárodnej policajnej asociácii (IPA), kde získal ako viceprezident slovenskej sekcie viaceré kontakty do zahraničia. "Lebo len tak napísať niekomu, že pošlite mi čiapku, sa nedá," povedal.
V zbierke má klasické (brigadírky) i menej tradičné tvary čiapok, barety, klobúky, lodičky, ženské pokrývky hlavy rôznych farieb a k uniformám rôznych hodností. Najviac si Dobrovodský cení kolekciu generálskych policajných čiapok, ktorých má v súčasnosti 29, kde sú aj čiapky z Kambodže, Indonézie, Nepálu a Filipín, ale slovenské policajné generálske patria k najkrajším, sú vyšívané zlatou niťou. Zbierku by si chcel ešte rozšíriť. "Teraz zháňam čiapky slovenských policajtov zo 60. rokov, kedy bola modrá rovnošata a z 5. rokov, kedy bola zelená," povedal Dobrovodský.
Najviac si cení klobúk kanadskej jazdnej polície. "Darovala mi ho manželka bývalého kolegu policajta a priateľa, ktorý tragicky zahynul. Takto mi ho pripomína," uviedol Dobrovodský. Favorita medzi zozbieranými pokrývkami nemá a nepociťuje ani potrebu každú z nich osobne vyskúšať. "Niektoré by mi boli asi aj malé, napríklad americké klobúky sú veľmi tvrdé a na nosenie dosť nepohodlné," dodal.