Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Trnavský kraj

Zoznámte sa s obcou Vrakúň, ponúka pamiatky aj tradície

Ilustračné foto. Foto: TASR/Edmund Örzsik

V obci sa aktívne venujú zachovaniu kultúrnych hodnôt.


Vrakúň 22. novembra (TASR) – V obci Vrakúň, ktorá sa nachádza medzi Dunajskou Stredou a Gabčíkovom, existuje niekoľko pozoruhodných historických pamiatok. Žiaľ, viacerým sa nevenovala dostatočná pozornosť, boli v minulosti nevhodne zrekonštruované alebo zničené. Konštatoval to pre TASR zástupca starostu obce János Fekete.

„Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba postavili v 14. storočí v gotickom štýle, ale inde sa spomína, že obec mala kostol už v 13. storočí a terajší bol postavený na základoch staršieho kostola. Renesančne ho upravili v rokoch 1760-1761 a obnovili v roku 1928. V roku 1971 bol z historického pohľadu nevhodne omietnutý brizolitom,“ priblížil Fekete.

Podľa jeho slov kostol je jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom. Loď a vstavaný organový chór sú zaklenuté pruskou klenbou. Pruskú klenbu lode v roku 1959 vymaľoval nitriansky maliar Ödön Massányi. Tieto fresky boli v roku 1979 neodborne zrekonštruované a na vnútro lode sa zároveň dostali nevhodné nástenné maľby. Fasáda má gotické okná, na južnej stene je gotický lomený portál s okosením. Časom boli zničené aj maľované polkruhovité okenné rámy a rámy dverí. Zo stien kostola na niekoľkých miestach odstránili omietku, aby sa zviditeľnila pôvodná gotická kamenná stena. Kostol má dva hlavné vchody. V strede svätyne je vchod do krypty.

Na klenbe lode sa aj dnes nachádzajú rodové erby rodín Amadeovcov, Schertzingovcov a Pfeiferovcov. Na severnej strane lode vidieť odkrytú zreštaurovanú gotickú fresku, ktorá prekvapí návštevníka svojou farebnosťou. „Hlavný oltár je barokový stĺpový z rokov 1750–1760 s obrazom Panny Márie s Ježišom ako dieťaťom. Steny lode kostola zdobia staré olejomaľby. Kostol sa napriek nevhodným opravám z druhej polovice 20. storočia považuje za veľmi cennú gotickú architektonickú pamiatku,“ vysvetlil Fekete.

Ako ďalej uviedol, ľudový obytný dom je vo Vrakúni reprezentantom ľudovej architektúry oblasti Žitného ostrova z druhej polovice 19. storočia. Pôvodne dvojpriestorový objekt v roku 1933 bol zväčšený o zadnú izbu na juhozápadnej strane domu. Na vonkajšej fasáde je hlinená mazanina s prímesou pliev, ktorá nesie vrstvy povrchových vápenných náterov. Krov je pokrytý rákosovou krytinou.

„Kult uctievania sv. Jána Nepomuckého zosilnieva v našich krajinách po roku 1729, kedy ho vyhlásili za svätého. Socha sv. Jána Nepomuckého vo Vrakúni predstavuje vyznievanie tejto tradície z polovice 18. storočia. V regióne Žitného ostrova je jedným z dokladom barokového exteriérového sochárstva. Postava je zobrazená v kňazskom rúchu. V náručí drží kríž s korpusom Krista – na ľavú stranu – ku krížu smeruje i pohľad sklonenej hlavy, esovite prehnuté telo kľačí ľavou nohou na oblakoch. Pri nohe má položené biretum, cez plecia má prehodený plášť,“ priblížil zástupca starostu.

Podľa jeho ďalších slov hodnotnou stavebnou pamiatkou obce je kaštieľ. V roku 1935 statok s kaštieľom kúpil advokát József Belkó so spoločníkmi. Belkóovci kaštieľ a majetok užívali do roku 1948, kedy ho prevzal štát. V roku 1990 celý majetok dostali späť potomkovia Józsefa Belkóa a od roku 2006 je kaštieľ v súkromnom vlastníctve. Majitelia firmy kaštieľ a hospodárske budovy obnovili, ako aj pristavovali k starej časti nové budovy. Okolo kaštieľa, hlavne na jeho južnej strane, sa rozprestiera menší anglický park.

Obec žije bohatým a pestrým kultúrnym životom

V obci Vrakúň sa aktívne venujú zachovaniu kultúrnych hodnôt. Spevácka skupina pod vedením Rozálie Csomorovej získala už niekoľko vzácnych ocenení doma i v zahraničí. Zachovanie folklórnych tradícií a ľudových piesní považujú za veľmi dôležité. TASR o tom informovala kultúrna referentka obce Diana Kósa.

„Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti. Ide o dodržiavanie tradícií a hodnôt. Pomocou kultúrnych akcií vieme podporovať u ľudí kreativitu alebo nadobúdanie hodnôt nielen smerom k obci, ale aj medzi ľuďmi,” konštatovala kultúrna referentka. Dodala, že život vo Vrakúni je v roku 2015 obohatený rôznymi programami, kde si ľudia rôznych vekových kategórii môžu nájsť niečo zaujímavé.

Podľa jej slov prvé miestne podujatie v roku je poľovnícky ples, na ktorý prichádzajú okrem domácich aj záujemcovia z užšieho i širšieho okolia. „Poľovnícky zväz so svojimi 27 členmi sa aktívne zapája aj do rôznych iných podujatí,” konštatovala Kósa.

Do spoločenského života prispievajú aj hasiči, ktorí už tretíkrát spolu s miestnou samosprávou usporiadali bežecké preteky s názvom Beh pre zdravie a majú pred sebou prvý požiarnický ples na Katarínu. Občianske združenie Napraforgó každý rok organizuje Žatevný festival, na ktorom sa mladá generácia môže oboznámiť s prácami na poli a životom našich predkov. „Okrem toho sa starajú aj o predvianočnú slávnosť, kde miestne organizácie predávajú tradičné jedlá, nápoje a deti sa môžu tešiť na vianočný program,” vysvetlila.

V dedine funguje aj turistický klub. Jeho poslaním je vyvíjať všestranné aktivity v oblasti turistiky pre detí a dospelých. Rodičovské združenie základnej školy každý rok vo februári organizuje rodičovský ples a aktívne podporuje podujatia aj Deň detí. „Členovia Občianskeho združenia pre Vrakúň už druhý raz usporiadali rodinný deň, kde sa mladí i starší dobre zabávali,” konštatovala Kósa.

V tomto roku oslávila 10. výročie svojho vzniku tanečná skupina ľudového tanca Kikerics a 20. výročie spevácka skupina. Aktívne sa zapájajú do kultúrneho života obce. Najväčším podujatím sú Obecné dni, kde okrem domácich účinkujúcich vystupujú aj zahraniční umelci. "Existencia talentu, ktorý sa rozvíja, je tou najlepšou zárukou, že sa môžeme hrdiť nielen bohatou kultúrnou tradíciou, ale že kultúra v našej obci má aj svoju budúcnosť," uzavrela kultúrna referentka obecného úradu.

Obec vznikla zlúčením dvoch samostatných usadlostí

Obec Vrakúň leží v Podunajskej nížine a vznikla v roku 1940 zlúčením pôvodne samostatných usadlostí Vrakúň (Várkony) a Nekyje na Ostrove (Nyék). Obe dediny majú rozličnú históriu, takže ich dejiny majú dve línie. Povedal to TASR zástupca starostu János Fekete.

Ako Fekete povedal, Vrakúň je veľmi stará usadlosť, ktorej stopy siahajú až do obdobia Avarov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1015 vo Viedenskej kronike. Vrakúň bola rodovým sídlom Amadeovcov, ktorí tu údajne mali aj hradný kaštieľ a zemepánmi sa stáli v roku 1787. Už v 13. storočí dedina mala kostol s patrocíniom sv. Jakuba. V 16. storočí dostala obec mestské výsady. V roku 1264 sídlo rodiny Amadeovcov sa premiestnilo do Gabčíkova, do susednej dediny obce Vrakúň.

„Rodina Amadeovcov pochádza z rodu Guth–Keled. Jej priamym predkom je Amadeov syn Lothard, ktorý z milosti kráľa dostal v roku 1264 gabčíkovské panstvo patriace Bratislavskému hradu. Ďalším významným členom rodu bol Štefan, hradný kapitán Óváru a Budína, jeho syn Peter, hradný kapitán Óváru a Višegrádu. Podžupani Štefan a Lenard boli v roku 1622 povýšení na barónov a neskôr Tadeáš a jeho deti povýšili do grófskeho stavu,“ vysvetlil zástupca starostu s tým, že posledný mužský člen rodu zomrel v roku 1845. László Amade, plným menom Barón László Amade z Vrakúňa bol prvým maďarským básnikom, ktorého piesne zľudoveli a spievajú sa doteraz.

Podľa ďalších slov Feketeho tu na začiatku 19. storočia existovala vychýrená bažantnica a chov rožného statku. Prvá písomná zmienka o obci Nekyje na Ostrove (Csallóköznyék) je z roku 1165, ako majetok Bratislavského hradu, pod menom Nyeek. V roku 1245 Béla IV. obec daroval Mochovmu synovi Petrovi. Rodina Nyék v roku 1327 dostala meštiansky list od kráľa Štefana III. V roku 1667 sa novými majiteľmi obce stali rodiny Méhes a Balogh. Od roku 1719 majetky vlastnili rodiny Dobróczky a Leszkovszky, ale aj Baloghovci vlastnili menšiu časť z majetku. V roku 1787 sa obec dostala do rúk rodiny Amadeovcov.

Od roku 1940 obce majú spoločnú históriu. Belkovci kaštieľ a majetok užívali do roku 1948, potom majetok prevzal štát. V budove kaštieľa v roku 1955 zriadili domov dôchodcov, neskoršie slúžila ako zdravotná budova pre mentálne postihnutých mužov. „V roku 1990 celý majetok dostali späť potomkovia Jozefa Belkóa a od roku 2006 majetok a kaštieľ je v súkromnom vlastníctve firmy Bokada, a.s., Bratislava. Obec má do dnešného dňa materskú školu a základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským,“ uzavrel zástupca primátora.

Starosta: Čím viac projektov pripravíme, tým viac peňazí dostaneme

Obec Vrakúň sa snaží získať na zveľaďovanie dediny čo najviac finančných prostriedkov. "Uvedomujeme si, že čím viac projektov pripravíme, tým viac peňazí môžeme dostať," povedal to pre TASR starosta obce Štefan Fazekas, ktorý svoju funkciu zastáva jeden rok.

Ako uviedol, obec bola úspešná aj v rozvojových programoch vlády SR a ministerstiev. „Dostali sme za 117.000 eur hasičské auto, a protipovodňový príves, ktorý sme už niekoľkokrát využili. Ukončili sme aj výstavbu cyklotrasy a v rámci projektu sme postavili aj autobusovú zastávku,“ priblížil starosta s tým, že z vlastných zdrojov zaobstarali mikrobus, ktorý slúži na prepravu účinkujúcich miestnych skupín a je k dispozícií aj spoločenským organizáciám.

Obec dostala od vlády 20.000 eur. Mimoriadna podpora slúžila na zrekonštruovanie šatní, hygienických miestností a chodby školskej telocvične. "Získali sme aj 40.000 eur na výstavbu ihriska s povrchom z umelej trávy. Na odstránenie nelegálnych skládok odpadov je nám k dispozícii 50.000 eur, túto akciu musíme zvládnuť do konca roka,“ vysvetlil Fazekas. Za veľký úspech považuje aj to, že od leta obec poskytuje na verejné stravovanie občanom starším ako 65 rokov denne 50 centov. „Som hrdý na to, že v tomto roku sa nám podarilo dokončiť aj obnovenie strešnej konštrukcie kostola. Financovanie sme zabezpečili z rôznych zdrojov, okrem peňazí obce prispeli aj sponzori, nadácie, súkromný podnikateľ a veriaci,“ ozrejmil starosta.

Na pracovnom stole prvého človeka obce leží niekoľko projektov, ktoré čakajú na schválenie. „Chceme obnoviť verejné osvetlenie. Súčasných 260 osvetľovacích telies plánujeme vymeniť za moderné, úspornejšie LED žiarovky. Na realizáciu tohto projektu potrebujeme 500.000 eur. Osvetľovaciu sieť rozšírime o ďalších 155 telies. Napriek zvýšenému počtu žiaroviek by sme ušetrili 45 percent nákladov poskytnutých na verejné osvetlenie,“ zdôraznil. Podotkol, že obec čaká aj modernizácia kanalizácie za sedem miliónov eur. Realizácia sa má uskutočniť, taktiež ako v prípade osvetlenia, z fondu Európskej únie. Fazekas považuje tento projekt za jeho najväčší cieľ. „Obec Vrakúň by patrila medzi najmodernejšie dediny,“ konštatoval. Pripomenul, že 22 km dlhá kanalizácia by sa napojila na čistiareň odpadových vôd v Dunajskej Strede. Starosta plánuje zveľadiť aj námestie pred obecným úradom a Hlavnú ulicu.

„Vzhľadom na to, že v obci Vrakúň chcem pomôcť práve tým občanom, ktorí trpia hmotnou núdzou a telesným či zdravotným problémom, som sa rozhodol vytvoriť tzv. chránenú dielňu na dvoch miestach. Na futbalovom ihrisku potrebujeme nočných strážnikov, keďže v nočnom čase na ihrisku dochádza k zničeniu, respektíve poškodzovaniu lavíc a sedačiek na tribúne,“ povedal Fazekas a dodal, že druhé miesto by bolo v kultúrnom dome, kde potrebujú viac upratovačiek, nakoľko je tam zvýšený pohyb ľudí. Kultúrny dom sa využíva týždenne sedemkrát, a preto jedna upratovačka nepostačuje.

Do športového života sa zapájajú mladí i starší

Športový život v obci Vrakúň sa skladá z viacerých činností. Na prvom mieste je futbal, ale nechýba ani stolnotenisový alebo šachový krúžok. Sú začlenení do okresného oddielu v Dunajskej Strede. Obec disponuje športovými areálmi, napríklad moderným futbalovým štadiónom, kde vďaka EÚ postavili veľkú modernú tribúnu. V súčasnosti plánujú výstavbu viacúčelového ihriska s umelým povrchom, ktorá sa bude realizovať v blízkej budúcnosti, povedal pre TASR predseda futbalového klubu vo Vrakúni Alexander Gróf.

„V obci sa nachádza aj telocvičňa. V rámci revitalizácie centra obce vybudovali tu aj viacúčelové ihrisko s asfaltovým povrchom, ktoré vyhovuje tenistom, futbalistom, hádzanárom, volejbalistom či basketbalistom,“
priblížil predseda. Športovú činnosť v obci podporuje obecná samospráva, výdavky sú zahrnuté v ročnom rozpočte. „Samozrejme, nájdu sa u nás aj ľudia, ktorí nefinančnými prostriedkami, vlastnou prácou podporujú športovú činnosť. Okolo štadióna, ihrísk sa nájde vždy množstvo prác a vďaka dobrovoľníkom tieto úlohy zvládame,“ zdôraznil Gróf.

V obci športujú takmer všetky vekové kategórie. „Od najmladších žiakov až po seniorov nájdete tu rôzne vekové skupiny,“ konštatoval s tým, že viac oddielov je zaradených do okresných súťaží. Netajil sa tým, že dorastová kategória absentuje. „V budúcnosti tomuto javu musíme zabrániť,“ podčiarkol.