Vydrany 7. marca (TASR) – Obec Vydrany sa nachádza v južnej časti západného Slovenska v tesnej blízkosti okresného mesta Dunajská Streda. Žije tu 1700 obyvateľov, 82 percent je maďarskej, 17 percent slovenskej národnosti, ostatní patria do rôznych národnostných skupín. Obyvatelia Vydran mladnú, v ostatných štyroch rokoch prichádzajú do dediny mladí ľudia s rodinami. Pomohla tomu aj výstavba nájomných bytov. Počet ľudí v dôchodkovom veku je 310, mladých ľudí do 18 rokov je už 270. Uviedol pre TASR starosta obce Ladislav Balódi.

Podľa jeho slov Vydrany v stredoveku patrili k poddanstvu Bratislavského hradu. Od XV. storočia sa už objavujú v súdobých prameňoch ako šľachtická obec. Odtiaľto pochádza aj šľachtická rodina Vermešovcov a Hodossyovcov. V listinách z XIII. a XIV. storočia píšu o Vydranoch ako o príslušenstvu bratislavského hradu. Podľa listiny pochádzajúcej z r. 1473 obec patrila zemanom pochádzajúcich z Vydrian. Na začiatku XX. storočia patril medzi najvýznamnejších majiteľov Peter Vermes. V súpise, ktorý zostavil Ľudovít Nagy v r. 1828, obec mala 49 domov a 286 obyvateľov. V roku 1884 Vydrany vyhoreli na popol.

Vydrany v roku 1851 (Hodos) evidovali ako maďarskú obec v Bratislavskej župe, pol míle na západ od Dunajskej Stredy. Obec obývalo 379 katolíkov, 485 evanjelikov a 26 židov. Dedina mala evanjelický matričný kostol, veľa pastvín a lúk. Posledná poštová stanica sa nachádzala v Šamoríne.

K obci patrili aj majery Bödör, Csiba, Czucz, Hodosi, Szigeti, Vermes a Völgyháti, z ktorých nejeden nosí meno svojho niekdajšieho majiteľa. Mnoho Vydrančanov sa časom dostalo do šľachtických rodov a stali sa zemanmi. Po zrušení poddanstva v roku 1848, čiže pri rušení niektorých šľachtických výsad, sa obec nazývala Nemeshodos (nemes - šľachtic, šľachtický). Dokonca aj do Prvého miestopisu Slovenska vydaného v roku 1920 sa dostala obec pod týmto názvom. Odtiaľto sa tiež dozvedáme, že obec patrila pod notariát vo Veľkom Blahove.

V ére socializmu dostala obec názov Vydrany. „V sedemdesiatych rokoch minulého storočia došlo k obrovskému rozvoju obce, vidiek rozrastal tam, kde boli veľké poľnohospodárske družstvá. Vo Vydranoch v tom čase fungovalo centrálne družstvo, ktoré prinášalo financie. Postavil sa kultúrny dom, ktorý bol v tom čase jeden z najväčších v okrese, rozvíjal sa futbal, usporadúvali sa kultúrne akcie, stavalo sa vo veľkom,“ priblížil starosta Balódi s tým, že po zmene režimu sa poľnohospodárske družstvo rozpadlo a majetkovo – právne vzťahy ostali nevysporiadané a celý objekt chátra.

Obec chce zabezpečiť občanom bývanie i prácu

Po nástupe terajšieho starostu Ladislava Balódiho, ktorý je na tomto poste už druhé volebné obdobie, sa začala meniť tvár Vydrian. Od začiatku mal jasné vytýčené ciele a chcel zmeniť život v obci. Podľa jeho názoru kľúčom reálneho vývoja dediny je aktivizovanie obyvateľov. "Na to, aby sa vedela daná komunita kultúrne aj ekonomicky vyvíjať, sa musia domáci stať lokálpatriotmi," povedal s tým, že ako starosta sa snaží čo najviac spájať občanov celej dediny. Z tohto dôvodu odštartovali aj miestny mesačník Naša dedina Vydrany.

Máloktorá obec sa môže pochváliť takým prudkým nárastom obyvateľstva ako Vydrany. Skutočnosť, že od okresného mesta Dunajská Streda sú vzdialené iba pol kilometra, môže ovplyvniť ďalšie zvyšovanie počtu obyvateľov. "Som presvedčený, že nielen poloha priťahuje ľudí do našej dediny. V roku 2011 sme mali 1320 obyvateľov, dnes ich evidujeme 1700," konštatoval starosta s tým, že k značnému zvýšeniu počtu obyvateľov došlo v predchádzajúcom volebnom období. "Nielenže chceme udržať mladšiu generáciu v obci, ale snažíme sa pritiahnuť späť aj tých, ktorí pred rokmi opustili našu dedinu, lebo nevedeli riešiť bývanie," pokračoval.

Vo Vydranoch postavili a odovzdali v ostatných rokoch 120 bytoviek, vybudovali športové ihrisko, vyhliadkovú vežu, ktorá je a bude pamiatkou Vydranskej hostiny. "To je kultúrny festival, ktorý organizujeme každý rok začiatkom augusta," konštatoval Balódi.

Podľa jeho ďalších slov pred tromi rokmi uskutočnili v obci rekultiváciu skládky komunálneho odpadu za 500.000 eur, rozšírili miestny cintorín, postavili ďalšie trasy vodovodu. "Keďže dedina rastie, vybudovali sme 1000 metrov novej cesty s potrebnou infraštruktúrou, pribudli ďalšie dve trafostanice. Staviame nové sídlisko, kde plánujeme odovzdať 80 bytoviek. Toto sídlisko bude mať aj 30 – 40 rodinných domov," priblížil starosta.

Pre rozvoj Vydrian sú podľa neho dôležité tri veci: rozvoj komunity, bývanie a zamestnanie ľudí. "V žiadnom prípade nechcem suplovať štát. Nehovorím o vybudovaní plechových hangárov s 300 – 400 zamestnancami, ale myslím na práce, ktoré vyžadujú 15 – 20 ľudí," zdôraznil s tým, že v prípade Vydrian to môže byť poľnohospodárstvo a obecné služby. "Koncom roka 2013 sme založili spoločnosť obecného úradu Hodus communal, s.r.o., ktorá by mohla využiť aj obecné poľnohospodárske pozemky. Podľa našich plánov rastlinná výroba by mala pomôcť vzniku živočíšnej výroby a produkty by sa poskytovali miestnym inštitúciám," vysvetlil. Pripomenul, že v žiadnom prípade nejde o zisk. Chcú vytvoriť pracovné miesta a mzdy hradiť z príjmov obecnej firmy.

"Chceme dosiahnuť, aby v obci existovala morálna súdržnosť, aby boli dobré medziľudské vzťahy. To, čo robíme, nerobíme len pre nás, ale pre naše deti, budúce pokolenia a generácie," Balódi.

Maďarská a slovenská ZŠ príkladne spolupracujú, tvrdí E. Domsitzová

V obci Vydrany existujú v dvoch budovách dve samostatné základné školy (ZŠ) prvého stupňa s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským a samostatne funguje aj materská škola. V slovenskej škole evidujú 24 žiakov, v škole s vyučovacím jazykom maďarským je 15 chlapcov a dievčat, škôlku navštevuje 39 detí. TASR informovala riaditeľka ZŠ slovenskej a predsedníčka školskej komisie pri obecnom úrade Erika Domsitzová.

"V súčasnosti sa vyučuje v dvoch triedach. Ide o spojené ročníky. Spoločne sa učia prváci a druháci, ako aj tretiaci a štvrtáci. Tento systém je aj v maďarskej škole," vysvetlila riaditeľka s tým, že keď nastúpila pred 17 rokmi mala troch žiakov. V minulom školskom roku otvorili už dve triedy, takže situácia sa zlepšila. Školský klub má tiež dve triedy.

Podľa ďalších slov Domsitzovej medzi obidvoma školami je príkladná spolupráca. "Všetky akcie robíme spoločne, slovenské deti sa učia jazyk od maďarských a opačne. Na toto som veľmi pyšná. Je veľmi dôležité, aby si už deti vážili jeden druhého. Títo chlapci a dievčatá majú obrovskú výhodu, lebo sa naučia dva jazyky. Keď si v školskom klube urobia domáce úlohy, spoločne sa hrajú," priblížila. Úzka spolupráca je podľa nej aj s materskou školou. Dokazuje to aj počet zapísaných detí do prvého ročníka. "V novom školskom roku bude 14 prváčikov, šesť v slovenskej a osem v maďarskej ZŠ, čo je na takú malú dedinu pekné číslo," zdôraznila. Poukázala na to, že školy začínajú mať priestorové problémy.

Vo Vydranoch organizujú spoločne tiež školský ples. "Aj príjem máme spoločný. Zo získaných peňazí obnovujeme školu. V tomto roku sa nám podarilo vynoviť učebňu informatiky, keďže sme kúpili šesť nových notebookov. Čo zostalo, použijeme na spoločný školský výlet," ozrejmila riaditeľka. Pripomenula, že obecné zastupiteľstvo poskytuje školám financie na organizovanie rôznych podujatí.

"Naši žiaci sa zapájajú do rôznych miestnych a okresných súťaží, v ktorých dosahujú dobré výsledky," uzavrela Domsitzová.

Obyvatelia spoločne oslavujú aj narodeniny a meniny

Vo Vydranoch veľmi úzko spolupracuje aj Centrum voľného času a Miestny kultúrny spolok. Spoločne organizujú už viac ako tri roky rôzne kultúrne a spoločenské akcie.

"Medzi naše najúspešnejšie patria vianočné a fašiangové podujatia. Členovia kultúrneho spolku, ktorý zahŕňa spevácku skupinu, zabezpečia kultúrny program a centrum voľného času pripraví sprievodné akcie," vysvetlil šéf spolku Juraj Csepi. Vedúca centra voľného času Juliana Fábiánová dodala, že ich činnosť finančne nepodporuje takmer nikto, náklady hradia zo vstupného na jednotlivé programy. "Dôchodcovia obce sa chcú stretávať a pravidelne spoločne stráviť niekoľko hodín. Ale v utorky a soboty prídu aj matky s deťmi. Najmenší kreslia, maľujú, ženy sa venujú ručnej práci. Máme priateľské vzťahy aj s okolitými klubmi a centrami, realizujeme aj spoločné programy," priblížila vedúca. Pripomenula, že spoločne oslavujú aj narodeniny a meniny.

Centrum voľného času zriadili v centre dediny, v staršom dome s pomocou obecnej samosprávy. Fábiánová priznala, že režijné náklady domu hradí obec. "Rekonštrukčné práce sme zabezpečili pomocou podnikateľov, ktorí sponzorovali obnovu budovy. Zariadenie sme zostavili z darov obyvateľov," povedala.

V prípade speváckej skupiny je situácia trošku iná. "Obec našu činnosť dotuje, hradí napríklad cestovné na jednotlivé vystúpenia. A tých predstavení nie je málo. Pravidelne chodíme do Maďarska, Slovinska a Rumunska. Pripravili sme bohaté tematické programy, ktoré majú veľký úspech aj na domácich pódiách," podčiarkol Csepi. Kultúrny spolok má 21 členov, zastúpené sú všetky vekové kategórie. Najmladší člen má deväť, najstarší 80 rokov. Dokonca je rodina, v ktorej spieva otec, jeho dcéra a vnučka. "Je dôležité, že máme potomkov, ktorí môžu prevziať štafetu," vyzdvihol.

Dôležité miesto v obci má aj zbor dobrovoľných hasičov. "Jeho činnosť sme obnovili v roku 2011 s novým vedením, lebo predtým boli dobrovoľníci nečinní. Zvýšili sme aj počet hasičov, máme ich 42," uviedol tajomník organizácie Viktor Rampaskó. Hasičský zbor má podľa jeho ďalších slov veľké plány, chcú postaviť novú zbrojnicu. Obec im poskytla pozemok, na ktorom sa s výstavbou už začalo. "Ministerstvo vnútra nám prisľúbilo nové hasičské vozidlo, k jeho odovzdaniu by malo dôjsť ešte v tomto roku," pochválil. Najväčší dôraz kladú na prevenciu, zúčastňujú sa hasičských súťažiach. Pre deti a mládež organizujú dvakrát do roka akcie, ktorých súčasťou sú zaujímavé ukážky, približovanie činnosti hasičov.

Vydranská hostina prilákala vlani 9000 ľudí

Vedenie obce Vydrany sa v roku 2011 rozhodlo, že letné kultúrne akcie v okrese Dunajská Streda obohatí o ďalšie podujatie. Vymyslelo Vydranskú hostinu, ktorej súčasťou sú kultúrne a kulinárske programy. Podujatie prekročilo hranice okresu.

"Chceme zachovať bohaté kultúrne tradície našej dediny a k tomu pripravujeme adekvátne pohostenie. Predpisy nie vždy dovoľujú usporiadať tradičnú zabíjačku, ale zabíjačkovú hostinu vieme zabezpečiť. Na podujatí nechýbal vlani ani perkelt z kohúta, bola to zaujímavá súťaž," povedala organizátorka Vydranskej hostiny Mária Fitosová. Dodala, že už v ranných hodinách sa začínajú športové a tanečné hry aj súťaž vo varení.

Na javisku sa počas dňa vystriedajú rôzne detské, dospelé, moderné aj ľudové tanečno-vokálne skupiny. Nechýbajú ani folklórne súbory. Popri domácich prichádzajú každoročne aj zahraniční hostia z Rumunska, Slovinska a Maďarska. "Máme viaceré družobné dediny. Poobede súťaž vyhodnocujeme. Víťazi dostanú darčeky, väčšinou pochádzajú od remeselníkov," priblížila.

Obecenstvo Vydranskej hostiny rok čo rok narastá. "V prvom ročníku sme mali 2000 návštevníkov, vlani sme zaevidovali počas jednodňovej akcie 9000 ľudí. Sme zvedaví, koľko ich príde na tohtoročné podujatie, ktoré bude 8. augusta. V programoch uprednostňujeme domácich sólistov, domáce hudobné, tanečné súbory a skupiny. Každý rok pripravujeme aj tematické programy, vlani dostali väčší priestor rómske skupiny," ozrejmila Fitosová.

Súčasťou hostiny sú aj sprievodné programy. Podľa organizátorky okrem remeselníkov veľký úspech mal aj vláčik, ktorý prevážal návštevníkov do Dunajskej Stredy a späť.