Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na výstave nechýbajú tiež vtipné prípady zo súdnej siene, politické vtipy, preklepy v dokumentoch, mená vo vtipnom kontexte.
Autor TASR
Trnava 20. mája (TASR) – Výstava Za humorom do histórie v Štátnom archíve v Trnave je prvou výstavou v rámci Slovenska, ktorá sa zaoberá humorom v archívnych dokumentoch. Pracovníci archívu dva roky zhromažďovali zápisky, vyvolávajúce úsmev u súčasníkov, preskúmali pritom vyše tri kilometre dokumentov. Zostavili z nich výstavnú kolekciu, ktorú si možno pozrieť podľa autorky myšlienky Kataríny Boledovičovej do konca roka 2022.
"Nápad vytvoriť prezentáciu takéhoto razenia vznikol vo februári 2020. Následne vypukla pandémia. A keď ostatní kolegovia archivári a historici obrátili pozornosť na skúmanie epidémií v našich dejinách, v Trnave sme sa pustili proti prúdu," uviedla Boledovičová. Najstarší dokument, ktorý nesie v sebe nádych humoru, našli z roku 1542, kedy poľný hajtman Moravského markgrófstva písal radným v Trnave o svojich vojakoch. Dostali sa do trnavskej basy za krádež cibule.
Výstava je rozdelená do niekoľkých okruhov. Návštevníkov pobaví humor na politickú nôtu, osobité pozvánky, reklamy, prihlášky, zaujímavé straty a nálezy ako krádež čokoládovej svadobnej torty vo Veľkých Šúrovciach v roku 1932. Tiež prináša humorné situácie z bežného života, sťažnosti podpísané i anonymné, medzi nimi anonym o správaní komunistov z júla 1960 či anonymná sťažnosť na varenie v materskej škôlke z mája 1969. Pod svoju sťažnosť sa nepodpísal napríklad návštevník trnavských parných kúpeľov na to, že niektorí vstupujú do bazéna v špinavých spodkoch, a tak si z nich nečistotu máčajú, či na to, že na družstve agronóm nielenže kradne, ale si aj spravil zo sekretárky konkubínu. Okresná pobočka zväzu partizánov žiadala nájsť pre názov Partizánska ulica vhodnejšiu ulicu, lebo vtedajšia bola špinavá, malá a nevyhovujúca menu partizána. Chceli mať slušnú ulicu.
Na výstave nechýbajú tiež vtipné prípady zo súdnej siene, politické vtipy, preklepy v dokumentoch, mená vo vtipnom kontexte. Napríklad žiadosť Adama Zajaca o likvidáciu premnožených králikov v roku 1932, František Nemrava žiadal o povolenie k výrobe likérov a rumu v roku 1921, fungoval aj staviteľ Anton Povala. Kreslené vtipy našli v mesačníku Kultúra a život Trnavy, svojskú atmosféru majú inzeráty z prvej Československej republiky a zaradené sú aj dobové vtipy. V archívnych zložkách sa našli aj unikátne cenníky so zaujímavými názvami jedál. V roku 1942 stála Zvláštna polievka dve koruny, Omeleta bitá osem a Brečka tri a pol koruny.
"Nápad vytvoriť prezentáciu takéhoto razenia vznikol vo februári 2020. Následne vypukla pandémia. A keď ostatní kolegovia archivári a historici obrátili pozornosť na skúmanie epidémií v našich dejinách, v Trnave sme sa pustili proti prúdu," uviedla Boledovičová. Najstarší dokument, ktorý nesie v sebe nádych humoru, našli z roku 1542, kedy poľný hajtman Moravského markgrófstva písal radným v Trnave o svojich vojakoch. Dostali sa do trnavskej basy za krádež cibule.
Výstava je rozdelená do niekoľkých okruhov. Návštevníkov pobaví humor na politickú nôtu, osobité pozvánky, reklamy, prihlášky, zaujímavé straty a nálezy ako krádež čokoládovej svadobnej torty vo Veľkých Šúrovciach v roku 1932. Tiež prináša humorné situácie z bežného života, sťažnosti podpísané i anonymné, medzi nimi anonym o správaní komunistov z júla 1960 či anonymná sťažnosť na varenie v materskej škôlke z mája 1969. Pod svoju sťažnosť sa nepodpísal napríklad návštevník trnavských parných kúpeľov na to, že niektorí vstupujú do bazéna v špinavých spodkoch, a tak si z nich nečistotu máčajú, či na to, že na družstve agronóm nielenže kradne, ale si aj spravil zo sekretárky konkubínu. Okresná pobočka zväzu partizánov žiadala nájsť pre názov Partizánska ulica vhodnejšiu ulicu, lebo vtedajšia bola špinavá, malá a nevyhovujúca menu partizána. Chceli mať slušnú ulicu.
Na výstave nechýbajú tiež vtipné prípady zo súdnej siene, politické vtipy, preklepy v dokumentoch, mená vo vtipnom kontexte. Napríklad žiadosť Adama Zajaca o likvidáciu premnožených králikov v roku 1932, František Nemrava žiadal o povolenie k výrobe likérov a rumu v roku 1921, fungoval aj staviteľ Anton Povala. Kreslené vtipy našli v mesačníku Kultúra a život Trnavy, svojskú atmosféru majú inzeráty z prvej Československej republiky a zaradené sú aj dobové vtipy. V archívnych zložkách sa našli aj unikátne cenníky so zaujímavými názvami jedál. V roku 1942 stála Zvláštna polievka dve koruny, Omeleta bitá osem a Brečka tri a pol koruny.
