Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem archeologických vykopávok sa uskutočnilo v areáli historickej a kultúrnej pamiatky aj jej konzervovanie.
Autor TASR
Dechtice 18. decembra (TASR) – Historické ruiny Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, ktoré sa nachádzajú severne od Trnavy pri obci Dechtice, zachraňovali dobrovoľníci aj tento rok. Projekt Katarínka sa tak aj napriek pandémii nového koronavírusu otvoril pre ďalších dobrovoľníkov, ktorí počas letných mesiacov konzervovali múry priľahlého kláštora. TASR o tom informovala členka občianskeho združenia Katarínka Katarína Vargová.
Ešte v marci vyzerala situácia pre normálne fungovanie Katarínky vo forme dvojtýždňových družín nepriaznivo. „Vďaka zlepšenej epidemiologickej situácii sa však napokon letnú sezónu na Katarínke podarilo začať, avšak za prísnych hygienických podmienok a podľa odporúčaní hlavného hygienika," uviedla Vargová.
Rok sa niesol v znamení archeológie. Archeologický tím sa sústredil najmä na výskum bývalej budovy noviciátu a južnej kláštornej záhrady. V juhozápadnom rohu nádvoria objavili dobrovoľníci schody, ktoré viedli na druhé kláštorné nádvorie.
Okrem záhrady sa skúmal aj interiér noviciátu. Vďaka fragmentom z kamennej obruby okna zistili, že pôvodne sa v chodbe nachádzali menšie okná a podlaha bola približne 170 centimetrov pod úrovňou nádvoria.
„Ťažko sa to predstavuje. Pomôckou je, že kláštor stavali do prudkého kopca. Novoobjavená chodba bola teda polopodzemným priestorom, kým miestnosti, do ktorých sa z nej vstupovalo, mali takmer normálne okná, z ktorých bolo vidno do južnej záhrady," vysvetlila historička Ivana Kvetánová.
Najväčším archeologickým prekvapením bolo nájdenie vstupu do kláštora s ďalším tehlovým schodiskom. Viacerí dobrovoľníci sa zapojili aj do dokumentácie nálezov, umývania črepov, fotenia, vytvárania tabuliek či prepisovania poľných zápiskov. „Archeológiu sme poňali expedičným spôsobom," objasnila fungovanie tímu historička.
Okrem archeologických vykopávok sa uskutočnilo v areáli historickej a kultúrnej pamiatky aj jej konzervovanie. Murovanie pokračovalo predovšetkým na nadzemných častiach kláštorného krídla. Dobrovoľníci sa tento rok venovali aj vyrábaniu železných tiahel v novovybudovanej kováčskej dielni či tradičnému kresaniu drevených trámov.
Kontúry nadobúdala postupne aj južná záhrada františkánskeho kláštora, keď bolo zo zeme vykopaných viac ako desať metrov obvodového múru, ktorý bol prekrytý hlinou a vedelo sa o ňom len vďaka geofyzikálnym výskumom.
Ešte v marci vyzerala situácia pre normálne fungovanie Katarínky vo forme dvojtýždňových družín nepriaznivo. „Vďaka zlepšenej epidemiologickej situácii sa však napokon letnú sezónu na Katarínke podarilo začať, avšak za prísnych hygienických podmienok a podľa odporúčaní hlavného hygienika," uviedla Vargová.
Rok sa niesol v znamení archeológie. Archeologický tím sa sústredil najmä na výskum bývalej budovy noviciátu a južnej kláštornej záhrady. V juhozápadnom rohu nádvoria objavili dobrovoľníci schody, ktoré viedli na druhé kláštorné nádvorie.
Okrem záhrady sa skúmal aj interiér noviciátu. Vďaka fragmentom z kamennej obruby okna zistili, že pôvodne sa v chodbe nachádzali menšie okná a podlaha bola približne 170 centimetrov pod úrovňou nádvoria.
„Ťažko sa to predstavuje. Pomôckou je, že kláštor stavali do prudkého kopca. Novoobjavená chodba bola teda polopodzemným priestorom, kým miestnosti, do ktorých sa z nej vstupovalo, mali takmer normálne okná, z ktorých bolo vidno do južnej záhrady," vysvetlila historička Ivana Kvetánová.
Najväčším archeologickým prekvapením bolo nájdenie vstupu do kláštora s ďalším tehlovým schodiskom. Viacerí dobrovoľníci sa zapojili aj do dokumentácie nálezov, umývania črepov, fotenia, vytvárania tabuliek či prepisovania poľných zápiskov. „Archeológiu sme poňali expedičným spôsobom," objasnila fungovanie tímu historička.
Okrem archeologických vykopávok sa uskutočnilo v areáli historickej a kultúrnej pamiatky aj jej konzervovanie. Murovanie pokračovalo predovšetkým na nadzemných častiach kláštorného krídla. Dobrovoľníci sa tento rok venovali aj vyrábaniu železných tiahel v novovybudovanej kováčskej dielni či tradičnému kresaniu drevených trámov.
Kontúry nadobúdala postupne aj južná záhrada františkánskeho kláštora, keď bolo zo zeme vykopaných viac ako desať metrov obvodového múru, ktorý bol prekrytý hlinou a vedelo sa o ňom len vďaka geofyzikálnym výskumom.
