V minulých rokoch sa podarilo zachrániť viacero častí, ktoré boli v havarijnom stave, teraz sa dobrovoľníci venovali veži.
Autor TASR
Cerová 14. júla (TASR) – Nultý ročník Dňa otvorených dverí (DOD) na záver tohtoročných letných záchranných prác na hrade Korlátko nad obcou Cerová pri Senici pripravili dobrovoľníci zo zoskupenia SmoTrBí, združujúceho mládežníkov zo spoločenstiev v Smoleniciach, Trstíne a Bíňovciach, v spolupráci s obcou Cerová. Rozhodli sa prezentovať verejnosti, čo sa im podarilo realizovať od roku 2008, kedy s aktivitami na hrade začali.
V tomto roku skupina 25 mladých ľudí nastúpila 8. júla. "Pripravili sme historický výklad a sprievod po hrade, ale aj program v podobe zábavných hier a súťaží," informoval vedúci záchranných prác na hrade Martin Slezák. Začnú o 14. hodine, záverečná omša je naplánovaná na 17. hodinu.
V minulých rokoch sa podarilo zachrániť viacero častí, ktoré boli v havarijnom stave, teraz sa dobrovoľníci venovali veži. "Veža je jedným z najstarších objektov hradu, a preto sa záchrana murív považuje za najdôležitejšiu. V päte veže sme vymurovali kavernu, ktorá mohla spôsobiť odtrhnutie plášťa," dodal Slezák.
Zrúcanina sa nachádza v zalesnenom teréne Malých Karpát, necelé dva kilometre od obce. Hrad bol postavený asi v 11. storočí a spolu s hradom Branč bol majetkom Abovcov. Na začiatku 14. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý oň prišiel pri bitke s uhorským kráľom Karolom I. Korlátsky hrad sa tak stal r. 1321 kráľovským majetkom. V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc, do roku 1700 sa tu potom striedali Pongrácovci i Apponyiovci. O niekoľko desaťročí sa už panstvo odsťahovalo do pohodlnejších kaštieľov v Jablonici a na Lieskovom. Hrad od polovice 18. storočia pustol.
V tomto roku skupina 25 mladých ľudí nastúpila 8. júla. "Pripravili sme historický výklad a sprievod po hrade, ale aj program v podobe zábavných hier a súťaží," informoval vedúci záchranných prác na hrade Martin Slezák. Začnú o 14. hodine, záverečná omša je naplánovaná na 17. hodinu.
V minulých rokoch sa podarilo zachrániť viacero častí, ktoré boli v havarijnom stave, teraz sa dobrovoľníci venovali veži. "Veža je jedným z najstarších objektov hradu, a preto sa záchrana murív považuje za najdôležitejšiu. V päte veže sme vymurovali kavernu, ktorá mohla spôsobiť odtrhnutie plášťa," dodal Slezák.
Zrúcanina sa nachádza v zalesnenom teréne Malých Karpát, necelé dva kilometre od obce. Hrad bol postavený asi v 11. storočí a spolu s hradom Branč bol majetkom Abovcov. Na začiatku 14. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý oň prišiel pri bitke s uhorským kráľom Karolom I. Korlátsky hrad sa tak stal r. 1321 kráľovským majetkom. V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc, do roku 1700 sa tu potom striedali Pongrácovci i Apponyiovci. O niekoľko desaťročí sa už panstvo odsťahovalo do pohodlnejších kaštieľov v Jablonici a na Lieskovom. Hrad od polovice 18. storočia pustol.