Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hrdinov SNP, generála Rudolfa Viesta, veliteľa povstaleckej armády a jeho blízkeho spolupracovníka, generála Jána Goliana zadržali špeciálne jednotky v dedine Pohronský Bukovec 3. novembra 1944.
Autor TASR
Pohronský Bukovec/Bratislava/Flossenbürg 3. novembra (TASR) - Navždy zostanú v pamäti národa ako vedúce osobnosti Slovenského národného povstania (SNP), antifašisti i antikomunisti. Nacisti ich popravili po dlhom mučení v koncentračnom tábore v bavorskom Flossenbürgu na jar 1945 v rozpore s medzinárodnými konvenciami. Presný dátum popravy nie je známy, ani to, čo následne spravili esesáci s ich telami.
Hrdinov SNP, generála Rudolfa Viesta, veliteľa povstaleckej armády a jeho blízkeho spolupracovníka, generála Jána Goliana zadržali špeciálne jednotky v dedine Pohronský Bukovec 3. novembra 1944. V nedeľu uplynie 80 rokov, odkedy dvoch generálov slovenskej armády a zároveň vrcholných predstaviteľov vzbury proti Adolfovi Hitlerovi a ním podporovaného režimu v Slovenskom štáte zajali nemecké vojská.
Generáli sa vzdali, aby ušetrili životy iným. "Ak sa nevzdáte, vypálime celú obec," vyhrážali sa pred zamýšľaným útokom nacisti. Viestov posledný veliteľský rozkaz znel "prechod celej povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja".
Úspech pri "lovení" veliteľov SNP, ktorý osobne ocenil sám Adolf Hitler, sa podaril špeciálnemu Einsatzkommandu 14 (EK-14) v dome Jozefíny Rybárovej v Pohronskom Bukovci. Generáli s úzkym štábom a pod ochranou Vysokoškolského strážneho oddielu po potlačení SNP ustupovali do hôr. Komando ich prenasledovalo.
Po zajatí sa rozbehol kolobeh výsluchov prominentných zajatcov a ďalších dôstojníkov spojených s mučením priamo na štábe EK-14. Neskôr padol do rúk nemeckého Sicherheitsdienstu (bezpečnostnej polície) aj pobočník generála Viesta nadporučík Michal Petro.
Mučenie nabralo na sile po prevoze prominentných zajatcov do Bratislavy. Úlohy sa chopil vtedy už osvedčený sadista so skúsenosťami a zároveň veliteľ okupačných vojsk SS - Obergruppenführer a generál polície Hermann Höfle, ktorý sa obom hrdinom SNP začal osobne "venovať". Pri mučení mu asistovala oveľa známejšia osoba, štátny minister SS - Obergruppenführer a generál polície Karl Hermann Frank.
Po výsluchoch v Bratislave previezli Viesta a Goliana do Berlína, kde ich ďalej mučili na Hlavnom úrade ríšskej bezpečnosti. Keďže už zrejme nereagovali ani na bolesť a ďalšie mučenie tak stratilo z hľadiska efektivity zmysel, rozhodli sa ich popraviť. Smrť si ich našla v koncentračnom tábore v bavorskom Flossenbürgu.
Spomienku na udalosti pripomína pamätník, ktorý 29. augusta 2008 odhalili v Pohronskom Bukovci. Pamätník Viestovi a Golianovi i neďaleká partizánska základňa Matúšová patria k často navštevovaným miestam v rámci okolia obce.
zdroj: Kronika Slovenska, 1999
Hrdinov SNP, generála Rudolfa Viesta, veliteľa povstaleckej armády a jeho blízkeho spolupracovníka, generála Jána Goliana zadržali špeciálne jednotky v dedine Pohronský Bukovec 3. novembra 1944. V nedeľu uplynie 80 rokov, odkedy dvoch generálov slovenskej armády a zároveň vrcholných predstaviteľov vzbury proti Adolfovi Hitlerovi a ním podporovaného režimu v Slovenskom štáte zajali nemecké vojská.
Generáli sa vzdali, aby ušetrili životy iným. "Ak sa nevzdáte, vypálime celú obec," vyhrážali sa pred zamýšľaným útokom nacisti. Viestov posledný veliteľský rozkaz znel "prechod celej povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja".
Úspech pri "lovení" veliteľov SNP, ktorý osobne ocenil sám Adolf Hitler, sa podaril špeciálnemu Einsatzkommandu 14 (EK-14) v dome Jozefíny Rybárovej v Pohronskom Bukovci. Generáli s úzkym štábom a pod ochranou Vysokoškolského strážneho oddielu po potlačení SNP ustupovali do hôr. Komando ich prenasledovalo.
Po zajatí sa rozbehol kolobeh výsluchov prominentných zajatcov a ďalších dôstojníkov spojených s mučením priamo na štábe EK-14. Neskôr padol do rúk nemeckého Sicherheitsdienstu (bezpečnostnej polície) aj pobočník generála Viesta nadporučík Michal Petro.
Mučenie nabralo na sile po prevoze prominentných zajatcov do Bratislavy. Úlohy sa chopil vtedy už osvedčený sadista so skúsenosťami a zároveň veliteľ okupačných vojsk SS - Obergruppenführer a generál polície Hermann Höfle, ktorý sa obom hrdinom SNP začal osobne "venovať". Pri mučení mu asistovala oveľa známejšia osoba, štátny minister SS - Obergruppenführer a generál polície Karl Hermann Frank.
Po výsluchoch v Bratislave previezli Viesta a Goliana do Berlína, kde ich ďalej mučili na Hlavnom úrade ríšskej bezpečnosti. Keďže už zrejme nereagovali ani na bolesť a ďalšie mučenie tak stratilo z hľadiska efektivity zmysel, rozhodli sa ich popraviť. Smrť si ich našla v koncentračnom tábore v bavorskom Flossenbürgu.
Spomienku na udalosti pripomína pamätník, ktorý 29. augusta 2008 odhalili v Pohronskom Bukovci. Pamätník Viestovi a Golianovi i neďaleká partizánska základňa Matúšová patria k často navštevovaným miestam v rámci okolia obce.
zdroj: Kronika Slovenska, 1999
