Bratislava 27. apríla (TASR) – V spojitosti s blížiacim sa výročím vstupu SR do EÚ prináša TASR prehľad kľúčových slovenských osobností, ktoré pôsobili alebo pôsobia v štruktúrach EÚ.
Ján Figeľ – eurokomisár 2004 - 2009
Ján Figeľ bol v rokoch 1992 až 1998 podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia pre zahraničnú politiku a poslancom Národnej rady (NR) SR. Následne zastával funkciu hlavného vyjednávača pre rokovania o vstupe SR do EÚ (1998-2003). Od prvého dňa vstupu Slovenska do EÚ sa stal členom Európskej komisie, kde bol najskôr spoluzodpovedný za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti, neskôr sa stal eurokomisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť resp. mládež. Na poste komisára pôsobil od roku 2004 do roku 2009. V roku 2016 ho vymenovali za Osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Na tomto poste zotrval do roku 2019.
Ján Figeľ Foto: TASR/Michal Svítok
Maroš Šefčovič – Stály predstaviteľ SR pri EÚ 2004-2009, eurokomisár, podpredseda Európskej komisie 2009 – doteraz
Maroš Šefčovič je profesionálny diplomat. Od roku 2004 bol Stálym predstaviteľom SR pri EÚ. V roku 2009 vystriedal Jána Figeľa vo funkcii európskeho komisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež aby sa následne v roku 2010 stal podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti.
Po štyroch rokoch sa opätovne stal podpredsedom Európskej komisie, tentoraz bol zodpovedný za energetickú úniu a politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru. V roku 2019 sa stal podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad a napokon od roku 2023 sa stal výkonným podpredsedom EK, pričom mu do portfólia pribudla Európska zelená dohoda (Green Deal). Tento post zastáva do súčasnosti.
Na archívnej snímke podpredseda EK a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.Foto: TASR
Peter Javorčík – Stály predstaviteľ SR pri EÚ 2015-2020, generálny riaditeľ Rady EÚ pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie 2020 - doteraz
Peter Javorčík už pred vstupom Slovenska do EÚ pracoval na misii Slovenskej republiky pri EÚ a následne sa priamo podieľal na prístupových rokovaniach, či už ako riaditeľ odboru hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ alebo ako radca na misii Slovenskej republiky pri EÚ. Od roku 2004 do roku 2007 bol členom kabinetu eurokomisára Jána Figeľa.
Od novembra 2007 do apríla 2012 zastával post zástupcu stáleho predstaviteľa na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli a o tri roky neskôr, v roku 2015, sa stal na tomto zastúpení stálym predstaviteľom. Vo funkcii zotrval do roku 2020. Následne bol vymenovaný za Generálneho riaditeľa Rady Európskej únie pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie, kde pôsobí do súčasnosti.
Na snímke generálny riaditeľ Rady EÚ pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie Peter Javorčík.Foto: TASR Jakub Kotian
Andrea Elscheková Matisová – Vedúca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 2005-2011
Pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí SR ako šéfka odboru hlavného vyjednávača pre vstup krajiny do Európskej únie (2001-2003) a ako zástupkyňa stáleho predstaviteľa SR pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu vo Viedni.
Vedúcou Reprezentácie EK na Slovensku sa stala 16. októbra 2005. Vo funkcii nahradila Holanďana Erica van der Lindena. Ďalej pôsobila ako diplomatka, zastupovala SR vo Švajčiarsku či v Poľsku.
Na snímke designovaná veľvyslankyňa v Poľskej republike Andrea Elscheková - Matisová počas vymenovania veľvyslancov SR prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci v Bratislave 11. júla 2022.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Dušan Chrenek – Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 2012 - 2017
Dušan Chrenek bol profesionálne spätý s EÚ už pred vstupom Slovenska do nej, keď v rokoch 2001-2002 spolupracoval s hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky s EÚ Jánom Figeľom. V rokoch 2003-2004 pôsobil na Stálom zastúpení SR v Bruseli ako zástupca stáleho predstaviteľa v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ. Na Generálnom sekretariáte Rady EÚ v Bruseli pôsobil ako člen politickej jednotky vysokého predstaviteľa EÚ – generálneho tajomníka Rady EÚ Javiera Solanu. Zotrval tam do roku 2007, aby následne nastúpil na Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, kde bol vedúcim oddelenia pre rozširovanie.
V rokoch 2012 až 2017 pôsobil vo funkcii vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Dnes je hlavným poradcom pre riadenie energetickej únie na Generálnom riaditeľstve EK pre klímu.
Na archívnej snímke vedúci zastúpenia Európskej komisie v SR Dušan Chrenek.Foto: TASR
Ladislav Miko - Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 2018 – 2021
Český ekológ a odborník na pôdu Ladislav Miko sa narodil v Košiciach. V Českej republike zastával post ministra životného prostredia. Od 1. januára 2018 do 31.decembra 2021 pôsobil ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V súčasnosti pôsobí v tíme prezidenta ČR Petra Pavla.
Ladislav Miko, archívna snímka.Foto: TASR Jakub Kotian
Vladimír Šucha – Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 2022 - doteraz
Vladimír Šucha už počas rokovaní o členstve Slovenskej republiky v EÚ pracoval ako diplomat na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri EÚ. V štruktúrach Európskej komisie pôsobí od roku 2006 a do roku 2012 bol riaditeľom na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru. Na toto riaditeľstvo sa vrátil v roku 2020, keď na ňom pôsobil ako osobitný poradca.
Medzitým, v rokoch 2014 až 2019, pracoval na pozícii generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra. Ako povedal v rozhovore pre TASR, táto inštitúcia má 3.600 zamestnancov. "Ak sú dve vážne veci, na ktoré sa musí Slovensko sústrediť, potom je to vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vzdelávanie," povedal Šucha v rozhovore z 19. mája 2019. Od 1. januára 2022 zastáva post vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku.
Na snímke vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Vladimír Šucha.Foto: TASR Jaroslav Novák
Miroslav Lajčák – diplomat, minister zahraničných vecí 2009-2010, 2012-2020, osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a regionálne záležitosti západného Balkánu
Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov a Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od júla 2007 pôsobil ako zvláštny predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine. Počas jeho pôsobenia podpísala Bosna a Hercegovina stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ, čo bol na dlhé roky najvýznamnejší integračný úspech krajiny. V rokoch 2010 – 2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu v novovytvorenej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť v Bruseli. V rokoch 2009 až 2010 bol ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v prvej vláde Roberta Fica, rovnako aj v druhej a tretej Ficovej vláde (2012-2018), a tiež v kabinete Petra Pellegriniho (2018-2020).
V máji 2017 ho Valné zhromaždenie OSN zvolilo za predsedu svojho 72. zasadnutia, ktoré trvalo od septembra 2017 do septembra 2018. Od januára do decembra 2019 pôsobil na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ako jej úradujúci predseda. Od apríla 2020 zastával funkciu Osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a regionálne záležitosti západného Balkánu. Šéf európskej diplomacie Josep Borell nominoval v apríli Miroslava Lajčáka na post veľvyslanca Európskej únie vo Švajčiarsku. Potrebný je ešte oficiálny súhlas Bernu.
Na archívnej snímke osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a regionálne záležitosti západného Balkánu Miroslav Lajčák.Foto: TASR/AP
Katarína Mathernová – diplomatka
Katarína Mathernová vyštudovala Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave, je členkou advokátskej komory v New Yorku, pracovala v renomovaných advokátskych kanceláriách v New Yorku a Washingtone DC. Získala ocenenie Slovenka roka 2000. Bola poradkyňou podpredsedu vlády SR Ivana Mikloša. Zastávala viacero poradných a manažérskych funkcií v rámci Európskej komisie.
Od roku 2005 pôsobila na Generálnom riaditeľstve pre regionálnu a mestskú politiku. V rokoch 2007-2010 bola na tomto generálnom riaditeľstve zástupkyňou riaditeľa, kde mala na starosti koordináciu kohéznej politiky. V roku 2015 sa ujala funkcie zástupkyne riaditeľa na Generálnom riaditeľstve pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení. Od 28. septembra 2023 zastáva post veľvyslankyne EÚ na Ukrajine, na ktorý ju vymenoval Josep Borrell.
Na archívnej snímke Katarína Mathernová (vľavo) a Reiner Münz.Foto: TASR – Štefan Puškáš
Miroslav Gavalec - sudca Súdneho dvora Európskej únie 2021-súčasnosť
Záujem o sociálne vedy ho v rokoch 1990 - 1995 priviedol k štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2010 získal titul PhD. Pôsobil na Okresnom súde Bratislava III, na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Uplatnil sa aj na úrovni orgánov Európskej únie. V rokoch 2005 - 2020 bol členom Fóra sudcov EÚ pre životné prostredie a v rokoch 2006 - 2015 členom Asociácie európskych sudcov správnych súdov. Dňa 7. októbra 2021 bol menovaný za sudcu Súdneho dvora Európskej únie (7. októbra 2021 do 6. októbra 2027).
Sudca Súdneho dvora Európskej únie 2021 Miroslav Gavalec, 29.marca 2010 v Bratislave.Foto: TASR - Tomáš Halász
Beatrix Ricziová - sudkyňa Všeobecného súdu Európskej únie 2022 - súčasnosť
Magisterský titul v odbore právo získala v roku 2005 na Univerzite Komenského v Bratislave, v roku 2012 doktorandský titul v odbore právo.
V rokoch 2005 až 2006 pôsobila ako právnička na Inštitúte pre aproximáciu práva Úradu vlády SR a v rokoch 2007 až 2008 v Kancelárii zástupcu SR pred súdmi Európskej únie na slovenskom ministerstve spravodlivosti. V rokoch 2009 až 2022 zastávala funkciu zástupcu Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie.
Od roku 2007 až do roku 2010 bola členkou Stálej komisie Legislatívnej rady slovenskej vlády pre občianske a obchodné právo a od roku 2012 do roku 2015 členkou slovenskej Komisie pre rekodifikáciu občianskeho práva procesného.
Za sudkyňu Všeobecného súdu Európskej únie bola vymenovaná 6. júla 2022.
