Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 21. december 2024Meniny má Bohdan
< sekcia Stalo sa vtedy

UNIKÁTNE FOTOGRAFIE: Počítače a telefóny - takto vyzerali kedysi

Kombo snímka. Foto: M. Vojtek

Žiadny displej ani množstvo aplikácií. Telefón mal kedysi iba jednu funkciu. Nahliadnite do sveta techniky cez náš archív fotografií.

Bratislava 18. júna (TASR) - Séria unikátnych fotografií vám tentokrát ponúka retrospektívu do sveta techniky. Smartfóny, ktoré v súčasnosti dokážu nahradiť aj počítač, boli kedysi len akousi víziou do budúcnosti. Nehovoriac o notebookoch, ktoré dnes vložíte do ruksaku alebo tašky a viete ich preniesť.

Možno si ešte pamätáte na vytáčanie telefónnych čísiel z hrubého zoznamu Zlatých stránok. Áno, aj tak to kedysi fungovalo. Zaspomínajte si na tieto časy pomocou série fotografií, pri ktorých opäť nájdete dobové popisy.

Na archívnej snímke z 20. júna 1961 v Tesle Liptovský Hrádok vyrábajú okrem telefónnych prístrojov aj automatické telefónne pobočné ústredne. Ich výroba v III. štvrťroku vzrastie štvornásobne. Stovky telefónov vyrobia denne v závode v Liptovskom Hrádku. V týchto dňoch vyrobili miliónty telefónny prístroj. Telefóny vyrobené v závode používajú v Sovietskom zväze, Grécku, Brazílii a inde.
Foto: Š. Petráš


Na archívnej snímke zo 16. mája 1982 Stanka Merku a Janka Klusána z hračiek najviac zaujal telefón. K starostlivosti o pracujúce ženy v Jednote-Spotrebné družstvo Galanta, patrí aj výstavba predškolských zariadení. Po materskej škole v Galante odovzdali do užívania v tomto roku už druhé závodné detské jasle v Šali. Hodnota novozrekonštruovaného domu s prístavbou, v ktorom sú jasle, je 800 tisíc korún. V jasliach sú dve oddelenia pre 22 detí, ich kuchyňa je zariadená najmodernejším vybavením, majú priestrannú jedáleň, dve herne, spálňu, hygienické zariadenia a prijímačku. O deti sa vzorne starajú štyri zdravotné sestry a traja personálni pracovníci, ktorí tu majú k dispozícii sociálnu miestnosť so sprchou, práčovňu a sušiareň.
Foto: Magda Borodáčová - ČSTK


Na archívnej snímke zo 4. mája 1986 František Pavlišin montuje telefón. Banské telefónne prístroje určené pre sťažené podmienky, v ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu plynov, najmä metánu, sú dôležitou súčasťou výrobného programu Tesly Stropkov. Ich výroba je oproti klasickým typom podstatne náročnejšia, pretože musí vo všetkých smeroch spínať naše normy, ktoré patria k najprísnejším na svete. Doposiaľ sa vyrábali ako nevýbušné, čo okrem iného znamenalo, že prípadne vzniknutá iskra sa nemala prejaviť navonok. V súčasnosti vyrábajú nové typy, v ktorých iskry už nevznikajú. Dosiahli to novým elektrickým zapojením a použitím nových prvkov. Jedným z nich je hybridný integrovaný obvod, ktorým sa zároveň zvýšila kvalita prenosu zvuku a predĺžila životnosť. Celkove majú v tomto roku vyrobiť 1730 banských telefónov, ktoré vyvezú aj do Maďarska a Talianska
Foto: Jozef Veselý-ČSTK


Na archívnej snímke z 19. januára 1987 Ing. Ján Tuška ladí programové vybavenie APRESu. Budovanie plošne automatizovanej telefónnej siete s postupným vylúčením manipulantiek, si vyžiadalo vytvoriť systém na jej kontrolu a poznanie technického stavu siete. Preto pracovníci Výskumného ústavu spojov v Banskej Bystrici vyvinuli okrem iného aj analyzátor prevádzkových stavov - APRES. Na urýchlenie výroby nového diagnostického prostriedku použili už vyrábané funkčné diely zo zariadenia pre skúšanie ústrední a vedení ZZUV z Tesly k. p. Karlín, ktoré doplnili novým programovým vybavením. APRES umožňuje merať parametre telefónnej prevádzky metódami, ktoré odporúča CCITT /medzinárodné združenie pre telefón a telegraf/,čo doterajšími zariadeniami u nás nebolo možné. Súčasne umožňuje podrobne diagnostikovať funkčný stav zväzkov telefónnych vedení. APRES tak významne rozširuje funkčné vlastnosti ZZUV, čím prispeje ku Skvalitneniu telefónnej prevádzky. Okrem toho je aj v súlade s medzinárodnou deľbou práce v rámci RVHP.
Foto: Peter Lenhart


Na archívnej snímke z 15. januára 1981 Ing. Gabriela Stopková kontroluje na obrazovke počítača v žilinskej nemocnici priebeh vyšetrenia. Nemocnica s poliklinikou v Žiline využíva novovybudované výpočtové stredisko na určovanie diagnózy u pacientov po spirometrickom a EKG vyšetrení. Upravený elektrokardiograf CHIRAKARD je priamo napojený na počítač RPP 16 S a na konci komplexného vyšetrenia, ktoré trvá asi desať minút, vytlačí správu pre ošetrujúceho lekára, vrátane stanovenia diagnózy. Program počítača je postavený na preventívne vyhľadávanie kardiovaskulárnych ochorení; môže odhaliť skryté infarktové stavy, ale aj iné ochorenia srdca, ktoré presne lokalizuje. Na zariadení sa vyšetrujú aj pacienti v priebehu liečby a pred pravidelnými kontrolami. Obdobne je na počítač napojené aj ďalšie zariadenie - spirometer, pomocou ktorého sa do počítača vkladajú údaje o funkcii pľúc. Pomocou tohto vyšetrenia počítač odhaľuje ventilačné poruchy dýchacieho ústrojenstva. V žilinskom výpočtovom stredisku budú v tomto roku pokračovať v budovaní ďalších programov, medzi iným na zracionalizovaní evidencie vyšetrení v biochemickom laboratóriu, sledovanie pravidelných prehliadok pacientov kardiologickej ambulancie OÚNZ, a pod. Žilinská Nemocnica s poliklinikou je po Nemocnici s poliklinikou akademika L. Dérera v Bratislave druhým zdravotníckym zariadením na Slovensku, kde pomocou počítača nielen riadia chod nemocnice, ale aj stanovujú diagnózy niektorých ochorení.
Foto: V. Gabčo - ČSTK


Na archívnej snímke zo 14. júna 1985 najvýkonnejší paralelný počítač v krajinách Vyšehradskej štvorky. Spoločné paralelné laboratórium Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského (MFF UK) a Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity (EF STU) otvorili 19. novembra 1993 v priestoroch Elektrotechnickej fakulty STU v Bratislave. Jadrom laboratória je paralelný počítač francúzskej firmy Telmat. Toto špičkové vedecké pracovisko sa bude venovať metóde paralelného spracúvania informácií.
Foto: Ján Zeman - TA SR


Na archívnej snímke zo 14. júna 1985 Romana Sokolíková obsluhuje operátorský pult počítača EC 1055 M. Počítač typu EC 1055 M (výrobok firmy Robotron z NDR) uviedli v týchto dňoch do prevádzky v Závode výpočtovej techniky Slovenskej štátnej sporiteľne v Rovinke pri Bratislave, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť. Nové výpočtové zariadenie prispeje k skvalitneniu a zrýchleniu spracúvania vkladov, sporožírových účtov a ďalšej sporiteľskej agendy. ZVT doteraz túto činnosť zabezpečovali tzv. hromadným dávkovým spôsobom - dokladmi, čo bolo značne zdĺhavé a pracné. Počítač umožní spracúvať vklady v reálnom čase, t. j. v momente odovzdávania vkladu v sporiteľni. Diaľkovým prenosom budú naň postupne zapojené bratislavské sporiteľne a neskôr aj ďalšie po celom Slovensku. V súčasnosti tu skúšajú aj bankový terminál, ktorý umožní styk príslušnej sporiteľne so Závodom výpočtovej techniky.
Foto: Peter Šimončík


Archívna snímka zo 4. júna 1972. Obrovský význam komplexnej racionalizácie v mobilizovaní rezerv dokazujú aj výsledky v odštepnom závode Tatra v Bánovciach nad Bebravou. Plán racionalizačných opatrení predpokladá splnenie 90 úloh a prinesie podniku v tomto roku 4 milióny a 680 tisíc korún. Bánoveckí tatrováci mnohé racionalizačné opatrenia realizujú bez väčších nárokov na investície a tak významne prispievajú k plneniu úloh, vytýčených XIV. zjazdom KSČ a februárovým plénom. Na prvý pohľad nič neobyčajné, telefón ako telefón. Ale v bánoveckej Tatre k úspešným racionalizačným opatreniam patrí aj zavedenie priamej linky do Tatry v Kopřivnici, čo prinieslo úsporu 150 tisíc korún a ušetrené nervy, z márneho čakania na spoj - to sa už vyčísliť nedá.
Foto: M. Vojtek