Bratislava 12. septembra (TASR) - Muž s titulom najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Ján Popluhár by sa v sobotu 12. septembra dožil vzácneho životného jubilea osemdesiat rokov. Legendárny stopér, ktorému dal v Slovane tréner Jim Šťastný prezývku "Bimbo", zomrel 6. marca 2011 vo veku 75 rokov.

Slávny futbalista je držiteľom mnohých "naj". Popluhár sa stal vôbec prvým najlepším futbalistom roka v Československej republike (v roku 1965). Ako prvý slovenský futbalista sa dostal do vybraného mužstva sveta (v roku 1963). Potom si obliekol aj dres výberu Európy a jeden z najslávnejších anglických futbalistov Stanley Matthews si ho pozval na veľkolepú exhibíciu pri oslave svojho jubilea. Zohral 62 medzištátnych zápasov. Debutoval hneď na majstrovstvách sveta 1958 vo Švédsku a odvtedy si zostavovatelia reprezentačných jedenástok za takmer desaťročie nevedeli nomináciu predstaviť inak ako s Popluhárom v strede obrany. Získal bronz na ME 1960 i striebro na MS 1962.
Bol nenahraditeľný pilier Slovana
Vyše desať rokov bol pilierom obrany Slovana Bratislava. Pri ňom vyrástli a dostali sa do reprezentačného dresu takí vynikajúci slovenskí hráči, ako Alexander Horváth alebo Vladimír Hrivnák zo Slovana, ale aj trnavský Kamil Majerník alebo z východu Slovenska Jozef Bomba. V drese "belasých" sa trikrát tešil z triumfu v Československom pohári. Experti ho stavali na úroveň hráčov ako Alfredo di Stéfano, Lev Jašin, Josef Masopust či Ferenc Puskás.
Začiatky slávnej kariéry
Popluhára objavil v Bernolákove tréner B-mužstva Slovana Viliam Vanák, keď tam zavítal so svojím mužstvom. Popluhárovi nestačila jedna pozvánka na tréning najlepšieho slovenského klubu, ale keď sa konečne objavil na trávniku Tehelného poľa, všimol si ho tréner áčka Jim Šťastný a ako bolo jeho zvykom, hneď mu pridelil prezývku "Bimbo". Pripomenul mu totiž robustnú postavu dávneho viedenského kanoniera Bindera a jeho prezývku. Cesta do dresu belasého áčka však tým nebola otvorená. Ján Popluhár narukoval do Červenej hviezdy Brno a tam sa stal stabilným záložníkom. Stálo potom Slovan nemálo peňazí, aby ho získali na Tehelné pole. Tam mu Jim Šťastný našiel ten najsprávnejší post - stopéra. Tak sa začala kariéra najslávnejšieho slovenského futbalistu.
Získal najväčší triumf Pohár víťazov pohárov
Popluhára obišlo niekoľko zaslúžených triumfov. Nikdy sa nemohol potešiť zo zisku titulu majstra Československa, hoci ich Slovan v tejto ére získal osem, iba blízko k tomu bol pri troch vicemajstroch. Tesne minul Popluhára aj najväčší triumf v histórii "belasých" – Pohár víťazov pohárov v roku 1969. I keď dlho pomáhal na ceste k nemu, v danom okamihu bol takmer ako 35-ročný profesionál vo francúzskom klube Olympique Lyon.

Na futbal nezanevrel ani vo svojom futbalovom dôchodku. Nevyšli mu pokusy v pozícii trénera, na ponuky byť funkcionárom nereagoval. Chcel byť v prostredí najbližšie k hráčom, prevzal na niekoľko rokov starosť o výstroj reprezentantov v začiatkoch slovenskej samostatnosti. Nikdy natrvalo neopustil svoje rodné Bernolákovo, rád relaxoval vo vlastnom vzornom vinohrade.

Nezabudnuteľný čin Fair Play po zranení Pelého
Krátko po jeho smrti mu prezident UEFA Michel Platini udelil Smaragdový rad UEFA, od roku 2010 nesie jeho meno aj cena pre najlepšieho slovenského Futbalistu roka. V roku 1967 dostal Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award), a to konkrétne za zastavenie hry na MS v Čile po zranení Pelého. V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V 1995 Jánovi Popluhárovi udelili aj Cenu fair play predsedu SOV za "celoživotné vystupovanie v duchu fair play".