Bratislava 26. marca (TASR) - Predpovede na rok 2022 sa nesú v znamení konfliktu na Ukrajine, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje ekonomický vývoj aj na Slovensku. Uviedol to v analýze analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Vplyv ruskej invázie už podľa prieskumu medzi podnikateľmi slovenské firmy pocítili.

"Vidíme tu nielen veľké politické riziká, ale aj zvýšenú neistotu ovplyvňujúcu investičnú aktivitu, vyvolané problémy v dodávateľských reťazcoch a tlak na rast cien (najmä komodít), ktoré brzdia ekonomickú výkonnosť. Z týchto dôvodov sme revidovali pôvodný medziročný odhad rastu ekonomiky o jeden percentuálny bod nadol na 2 %," priblížil.

Rast cien by podľa neho mal kulminovať v najbližších mesiacoch (marec-apríl) na úrovni vyše 10 %, tlačený najmä plynom a elektrinou, potravinami, cenami pohonných hmôt, ale aj širšími inflačnými tlakmi, keďže cena prepravy a energií ovplyvňuje širokú škálu tovarov a služieb.

"Okrem toho dochádza k očakávanému ďalšiemu nárastu spotrebných daní z tabaku a cien niektorých služieb (napr. telekomunikácie). Rast spotrebiteľských cien by tak mal v tomto roku dosiahnuť v priemere 9,5 %," informoval.

Na tento vývoj podľa Horňáka reaguje aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá výrazne zvýšila odhad rastu cien v eurozóne pre tento rok a na svojom marcovom zasadnutí pristúpila k sprísneniu menovej politiky. "Avizované utlmenie objemu nakupovaných dlhopisov tak bude rýchlejšie – už počas druhého štvrťroka," myslí si Horňák.

"Ak sa vyhliadky inflácie neznížia pod inflačný cieľ, pristúpi k ukončeniu nákupov aktív už v treťom kvartáli a otvorí si tak cestu k zvyšovaniu sadzieb. Vzhľadom na súčasný vývoj očakávame ich prvé zvýšenie už v tomto roku," uviedol analytik.

Tlmená ekonomická aktivita a nové výdavky prinesú podľa neho aj vyššiu potrebu financovania. Vláda má vytvorenú istú rezervu, no financovanie humanitárnych či vojenských potrieb môže byť nákladné a prinesie nárast deficitu. Vyššie popísané podmienky (inflácia, kroky centrálnej banky) tlačia na rast výnosov štátnych dlhopisov a zvyšujú tak náklady na obsluhu dlhu.

"Očakávame, že rozpočtový deficit môže v tomto roku dosiahnuť 6 %, pozorovať však budeme aj rýchly rast nominálneho výkonu ekonomiky kvôli rastu inflácie, čo bude tlmiť podielový ukazovateľ dlhu voči HDP," upozornil Horňák.

Z prieskumu, ktorý realizovali v období od 4. do 15. marca medzi zástupcami podnikateľov na Slovensku - Slovak Business Agency (SBA), Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyplýva, že vojenským konfliktom sú najviac zasiahnuté firmy pôsobiace v priemysle (71 %) a v obchode (65 %). Výrazne negatívne dopady ako priamy následok konfliktu potvrdilo 15 % respondentov. Čiastočne negatívne vníma následky 34 % podnikateľov.

Podľa prieskumu približne každý druhý podnikateľ na Slovensku pociťuje negatívne následky vojenského konfliktu na Ukrajine na svoje podnikanie. Mnohí z nich by ukrajinským občanom radi ponúkli prácu, ale sťažujú si na nedostatok informácií.

Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že podnikatelia na Slovensku majú záujem (až 63 %) o zamestnávanie občanov Ukrajiny, ktorí opustili svoju krajinu. Najväčší záujem prejavili stredné (90 %) a malé podniky (83 %) a zástupcovia podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektoroch priemysel (89 %) a stavebníctvo (73 %).