Podľa ústredného riaditeľa ZMOS Michala Kaliňáka by sa Slovensko mohlo inšpirovať skúsenosťami z minulosti, keď na Slovensko prišla vlna utečencov z okolia Černobyľu.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) – Integrácia utečencov z Ukrajiny môže posilniť odborné kapacity Slovenska a pomôcť obsadiť pozície v profesiách, po ktorých je veľký dopyt. Štát by mal byť pri tom proaktívny a koordinovať sa s regiónmi pri využívaní nástrojov, ktoré ponúka Európska únia (EÚ). Zhodli sa na tom hostia diskusie v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE).
Prostredníctvom statusu dočasného útočiska majú utečenci z Ukrajiny možnosť získať v celej EÚ nielen prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ale aj možnosť využiť ponuky pracovného trhu.
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka upozorňuje, že ak Slovensko nezačne aktívne oslovovať potenciálnych uchádzačov a vytvárať podmienky pre ich efektívnu integráciu, odborný a kvalifikovaný personál medzi utečencami nebude mať problém nájsť si pôsobisko inde.
"Volajú nám partneri z Francúzska, Nemecka i ďalších krajín, vyhľadávajú ľudí na pozície, na ktorých majú personálny nedostatok," uviedol. Varuje, že ak sa Slovensko nezaktivizuje, potenciálna možnosť sa zmení na hroziaci hendikep. "Ak nezačneme v tomto konať, ostanú nám tu utečenci, ktorí budú v konečnom dôsledku najmä záťažou pre sociálny a zdravotný systém," naznačil.
Poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Miriam Lexmann (KDH, EĽS) je presvedčená, že i pre samotných utečencov je v súčasnej situácii rýchle začlenenie sa do spoločnosti najlepšou obranou pred traumami, ktoré v dôsledku vojny zažili vo svojej domovine. Pýta sa, prečo štát doteraz nezačal systematicky monitorovať odborný potenciál utečencov, napríklad v prípade chýbajúceho kvalifikovaného zdravotníckeho personálu.
"EÚ prostredníctvom finančných i legislatívnych nástrojov ponúka možnosti, ako takýchto ľudí rýchlo integrovať na pracovnom trhu a posilniť nimi zdravotnícky či školský sektor alebo oblasti hospodárstva, ktoré trpia nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Ako tieto ponúkané prostriedky na Slovensku využijeme, je však už iba nás," upozornila.
Veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stálej predstaviteľky SR pri EÚ, pripomenula, že vzhľadom na dlhodobú vyťaženosť zdravotných systémov a potenciál utečencov hľadá EÚ spoločný prístup k uznávaniu kvalifikácie vrátane vzdelania zdravotníkov. "Status dočasnej ochrany umožňuje utečencom vykonávať prácu na zamestnanecký pomer, rovnako tak SZČO aktivity či odborné duálne vzdelávanie," informovala.
Podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka by sa Slovensko mohlo inšpirovať skúsenosťami z minulosti, keď na Slovensko prišla vlna utečencov z okolia Černobyľu.
"V súčasnosti sú títo ľudia integrálnou súčasťou našich komunít, lebo bol stanovený premyslený a jasný spôsob ich integrácie – vedeli, kam pôjdu, aké je ich uplatnenie, v ktorých regiónoch sú potrební," poukázal. Štát by mal podľa neho postupovať rovnako aj v súčasnosti. "Toto je možnosť štátu podporiť vlastnú hospodársku politiku na úrovni regiónov a šanca znižovať regionálne rozdiely," vysvetlil.
Prostredníctvom statusu dočasného útočiska majú utečenci z Ukrajiny možnosť získať v celej EÚ nielen prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ale aj možnosť využiť ponuky pracovného trhu.
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka upozorňuje, že ak Slovensko nezačne aktívne oslovovať potenciálnych uchádzačov a vytvárať podmienky pre ich efektívnu integráciu, odborný a kvalifikovaný personál medzi utečencami nebude mať problém nájsť si pôsobisko inde.
"Volajú nám partneri z Francúzska, Nemecka i ďalších krajín, vyhľadávajú ľudí na pozície, na ktorých majú personálny nedostatok," uviedol. Varuje, že ak sa Slovensko nezaktivizuje, potenciálna možnosť sa zmení na hroziaci hendikep. "Ak nezačneme v tomto konať, ostanú nám tu utečenci, ktorí budú v konečnom dôsledku najmä záťažou pre sociálny a zdravotný systém," naznačil.
Poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Miriam Lexmann (KDH, EĽS) je presvedčená, že i pre samotných utečencov je v súčasnej situácii rýchle začlenenie sa do spoločnosti najlepšou obranou pred traumami, ktoré v dôsledku vojny zažili vo svojej domovine. Pýta sa, prečo štát doteraz nezačal systematicky monitorovať odborný potenciál utečencov, napríklad v prípade chýbajúceho kvalifikovaného zdravotníckeho personálu.
"EÚ prostredníctvom finančných i legislatívnych nástrojov ponúka možnosti, ako takýchto ľudí rýchlo integrovať na pracovnom trhu a posilniť nimi zdravotnícky či školský sektor alebo oblasti hospodárstva, ktoré trpia nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Ako tieto ponúkané prostriedky na Slovensku využijeme, je však už iba nás," upozornila.
Veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stálej predstaviteľky SR pri EÚ, pripomenula, že vzhľadom na dlhodobú vyťaženosť zdravotných systémov a potenciál utečencov hľadá EÚ spoločný prístup k uznávaniu kvalifikácie vrátane vzdelania zdravotníkov. "Status dočasnej ochrany umožňuje utečencom vykonávať prácu na zamestnanecký pomer, rovnako tak SZČO aktivity či odborné duálne vzdelávanie," informovala.
Podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka by sa Slovensko mohlo inšpirovať skúsenosťami z minulosti, keď na Slovensko prišla vlna utečencov z okolia Černobyľu.
"V súčasnosti sú títo ľudia integrálnou súčasťou našich komunít, lebo bol stanovený premyslený a jasný spôsob ich integrácie – vedeli, kam pôjdu, aké je ich uplatnenie, v ktorých regiónoch sú potrební," poukázal. Štát by mal podľa neho postupovať rovnako aj v súčasnosti. "Toto je možnosť štátu podporiť vlastnú hospodársku politiku na úrovni regiónov a šanca znižovať regionálne rozdiely," vysvetlil.