Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európske krajiny patria medzi najväčších poskytovateľov zbraní Ukrajine od začiatku ruského ťaženia na jej území z februára roku 2022.
Autor TASR
Brusel 31. januára (TASR) - Európska únia v stredu požiadala ministrov obrany členských krajín, aby predostreli podrobný prehľad vojenskej pomoci, ktorú poskytujú Ukrajine na jej boj proti ruskej invázii. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell uviedol, že šéfov rezortov obrany na stretnutí v Bruseli vyzvali, aby "presne predstavili, čo urobili, čo robia a čo plánujú urobiť" pre vyzbrojenie Kyjeva, ktorého armáda sa usiluje odolávať prevahe ruskej palebnej sily.
"Účelom schôdzky je práve to, aby sme jasne pochopili situáciu a záväzky. Ukrajinci potrebujú viac munície," povedal Borrell s tým, že medzi ruskými a ukrajinskými silami existuje nerovnováha v palebnej kapacite.
Európske krajiny patria medzi najväčších poskytovateľov zbraní Ukrajine od začiatku ruského ťaženia na jej území z februára roku 2022. Dosiaľ sa im však nepodarilo splniť záväzok z vlaňajšieho marca, v ktorom sa spoločne zaviazali dodať Kyjevu do roka jeden milión kusov delostreleckej munície.
Do marcového termínu zostáva jeden mesiac a podľa údajov EÚ členské štáty dosiaľ poskytli Ukrajine menej ako polovicu zo sľúbeného počtu striel.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v tejto súvislosti uviedol, že chce nájsť dohodu, aby EÚ dodala milión "alebo dokonca viac" nábojov aspoň do konca tohto roka.
Tento štvrtok sa v Bruseli uskutoční summit Európskej rady zloženej z lídrov členských štátov, na ktorom bude dominovať téma vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a síce 50 miliárd eur z rozpočtu EÚ pre Kyjev, ktoré blokuje Maďarsko.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorého krajina je spomedzi štátov EÚ najväčším podporovateľom Ukrajiny, vyzval ostatných lídrov, aby prezentovali svoj prehľad podpory a aby pre Kyjev urobili ešte viac.
V tejto súvislosti agentúra AFP pripomenula obvinenia voči Francúzsku, Španielsku a Taliansku - kľúčovým európskym ekonomikám - za to, že sa nepodieľajú na vyzbrojovaní Ukrajiny.
Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová povedala, že cieľom stredajšej schôdzky bolo zistiť, či sa všetky krajiny podieľajú na plnení svojich záväzkov. "Niektorí robia viac. Niektorí robia viac, ale nerobia to otvorene," skonštatovala.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell uviedol, že šéfov rezortov obrany na stretnutí v Bruseli vyzvali, aby "presne predstavili, čo urobili, čo robia a čo plánujú urobiť" pre vyzbrojenie Kyjeva, ktorého armáda sa usiluje odolávať prevahe ruskej palebnej sily.
"Účelom schôdzky je práve to, aby sme jasne pochopili situáciu a záväzky. Ukrajinci potrebujú viac munície," povedal Borrell s tým, že medzi ruskými a ukrajinskými silami existuje nerovnováha v palebnej kapacite.
Európske krajiny patria medzi najväčších poskytovateľov zbraní Ukrajine od začiatku ruského ťaženia na jej území z februára roku 2022. Dosiaľ sa im však nepodarilo splniť záväzok z vlaňajšieho marca, v ktorom sa spoločne zaviazali dodať Kyjevu do roka jeden milión kusov delostreleckej munície.
Do marcového termínu zostáva jeden mesiac a podľa údajov EÚ členské štáty dosiaľ poskytli Ukrajine menej ako polovicu zo sľúbeného počtu striel.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v tejto súvislosti uviedol, že chce nájsť dohodu, aby EÚ dodala milión "alebo dokonca viac" nábojov aspoň do konca tohto roka.
Tento štvrtok sa v Bruseli uskutoční summit Európskej rady zloženej z lídrov členských štátov, na ktorom bude dominovať téma vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a síce 50 miliárd eur z rozpočtu EÚ pre Kyjev, ktoré blokuje Maďarsko.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorého krajina je spomedzi štátov EÚ najväčším podporovateľom Ukrajiny, vyzval ostatných lídrov, aby prezentovali svoj prehľad podpory a aby pre Kyjev urobili ešte viac.
V tejto súvislosti agentúra AFP pripomenula obvinenia voči Francúzsku, Španielsku a Taliansku - kľúčovým európskym ekonomikám - za to, že sa nepodieľajú na vyzbrojovaní Ukrajiny.
Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová povedala, že cieľom stredajšej schôdzky bolo zistiť, či sa všetky krajiny podieľajú na plnení svojich záväzkov. "Niektorí robia viac. Niektorí robia viac, ale nerobia to otvorene," skonštatovala.
