Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Útok na Ukrajinu

Europarlament žiada posilnenie obranných schopností EÚ

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell počas prejavu v rámci debaty o úlohe EÚ a bezpečnostnej situácii v Európe po ruskej invázii na Ukrajine na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 9. marca 2021. Foto: TASR/AP

Podľa Borrella prebiehajúca vojna na Ukrajine "zanechá stopu v dejinách", jej dozvuky budú dlhodobé a ovplyvnia európsku politiku na celé roky a desaťročia.

Štrasburg 9. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine vyzvali na zintenzívnenie obranného úsilia v rámci EÚ a na ďalšie kroky smerujúce k zníženiu energetickej závislosti Európy od Ruska. Informuje o tom spravodajca TASR.

Poslanci sa počas rozpravy s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom zaoberali úlohou Únie v meniacom sa svete a európskou bezpečnostnou situáciou po ruskej agresii voči Ukrajine.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová s odkazom na snahy Ruska destabilizovať európsky bezpečnostný poriadok uviedla, že treba prehodnotiť úlohu Európy v súčasnom svete. "Potrebujeme posilniť investície do obrany a inovatívnych technológií. Musíme prijať rozhodné kroky na zaistenie bezpečnosti pre všetkých Európanov. Nastal čas na vybudovanie skutočnej bezpečnostnej a obrannej únie a zníženie našej závislosti na Kremli," uviedla.

Estónska premiérka ocenila kroky EÚ zamerané na pomoc Ukrajine a solidaritu európskych občanov s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou. Podľa jej slov môže takýto stav trvať ešte "dlho", preto sa treba obrniť strategickou trpezlivosťou.

Estónska premiérka Kaja Kallasová počas prejavu v rámci debaty o úlohe EÚ a bezpečnostnej situácii v Európe po ruskej invázii na Ukrajine na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 9. marca 2021.
Foto: TASR/AP


Zdôraznila, že EÚ musí viac a rýchlejšie tlačiť na zníženie energetickej závislosti na ruskom plyne a rope a posilniť európsku obranu, ktorá by mala fungovať "ruka v ruke s NATO". "Poskytnúť Ukrajine perspektívu členstva nie je len v našom záujme, je to aj naša morálna povinnosť," povedala Kallasová.

Podľa Borrella prebiehajúca vojna na Ukrajine "zanechá stopu v dejinách", jej dozvuky budú dlhodobé a ovplyvnia európsku politiku na celé roky a desaťročia. Aj on zdôraznil, že EÚ a jej občania musia vyvinúť kolektívne úsilie o zníženie energetickej závislosti na Rusku. Upozornil, že "náš spôsob života niečo stojí" a dodal, že Európa musí byť pripravená zaplatiť túto cenu.

Poslanci sa v rámci rozpravy vyslovili za posilnenie európskej obrany, za prijatie nových azylových pravidiel a podporili odstrihnutie EÚ od ruského plynu

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell (v pozadí uprostred) počas prejavu v rámci debaty o úlohe EÚ a bezpečnostnej situácii v Európe po ruskej invázii na Ukrajine na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 9. marca 2021.
Foto: TASR/AP


Viacerí zákonodarcovia poukázali na doteraz neúspešné snahy o zlepšenie obranných spôsobilostí EÚ. Privítali nový Strategický kompas zameraný na posilnenie bezpečnosti v EÚ a vyzvali na spoločné úsilie o dosiahnutie pokroku v Európskej obrannej únii. Zdôraznili tiež, že EÚ musí znížiť využívanie ruského plynu a ropy, investovať viac do zelených technológií a uskladňovania energií a predstaviť riadny migračný systém, ktorého súčasťou by bola deľba zodpovednosti za prichádzajúcich utečencov.

Investície do bezpečnosti však podľa niektorých poslancov neznamenajú iba vynakladanie prostriedkov na armádu, ale aj podporu kritickej infraštruktúry, kybernetickej odolnosti a zelenej transformácie.

Časť poslancov vyzvala na ešte prísnejšie a efektívnejšie sankcie voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a jeho oligarchom, posilnenie daňovej transparentnosti a viacerí poukázali na potrebu spomalenia pretekov v zbrojení.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)