Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Haavisto pred novinármi pripomenul, že fínska vláda sa chystá predložiť parlamentu návrh zákona o bezpečnosti a obrane.
Autor TASR
Brusel 6. apríla (TASR) – Vo Fínsku sa v súčasnosti vedú politické diskusie o jeho bezpečnosti a obrane, pričom v hre je aj žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v stredu večer fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto po príchode na dvojdňové rokovania šéfov diplomacií NATO v Bruseli.
Fínsko a Švédsko, ktoré sú členmi EÚ, ale nie NATO, sa v posledných rokoch zúčastňujú na všetkých ministerských zasadnutiach 30-člennej Aliancie. Počas stredajších a štvrtkových rokovaní sa vzhľadom na situáciu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu k nim pridajú aj ministri zahraničných vecí kandidátskych krajín Ukrajiny a Gruzínska a partnerských krajín Austrálie, Japonska, Južnej Kórey a Nového Zélandu.
Haavisto pred novinármi pripomenul, že fínska vláda sa chystá predložiť parlamentu návrh zákona o bezpečnosti a obrane. Do parlamentu by sa mal dostať počas veľkonočného týždňa a poslanci v rámci rozpravy preberú rôzne možnosti, vrátane vstupu do NATO.
Na otázku, prečo je členstvo v Aliancii atraktívne pre Fínsko, Haavisto odpovedal, že po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine sa verejná mienka rýchlo zmenila a vôbec po prvýkrát v dejinách krajiny väčšina obyvateľov podporuje myšlienku vstupu do NATO.
"Keď analyzujeme bezpečnostnú otázku v Európe, vidíme, že sa veľa vecí zmenilo. Vidíme, že Rusko je ochotné zobrať na seba väčšie riziko vojny, je schopné zhromaždiť viac ako 180.000 vojakov na útok proti inej krajine a tiež vidíme, že pribúdajú verbálne hrozby o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo chemických zbraní," konštatoval Haavisto. V tejto situácii Fínsko musí byť pripravené na viaceré scenáre.
Ďalej uviedol, že Fíni si uvedomujú svoju zraniteľnosť voči vonkajším hrozbám od momentu podania prihlášky do NATO a ratifikácie svojho členstva zo strany všetkých 30 členských krajín. "Toto je situácia, ktorú musíme prediskutovať s NATO a jej členskými štátmi," dodal.
Pripomenul tiež, že Fínsko ako člen EÚ má bezpečnostné záruky vyplývajúce z tohto členstva podľa článku 42.7 Zmluvy o EÚ. "Videli sme, akú veľkú podporu EÚ zmobilizovala pre Ukrajinu, tak verím, že to isté by platilo aj pre niektorú z jej členských krajín, ak sa ocitnú v núdzi," povedal Haavisto.
Vstupom Fínska by Aliancia mala priamu 1340-kilometrovú hranicu s Ruskou federáciou. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že ak sa Fínsko a Švédsko rozhodnú pridať sa k NATO, v tomto obrannom zoskupení budú vítané.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Fínsko a Švédsko, ktoré sú členmi EÚ, ale nie NATO, sa v posledných rokoch zúčastňujú na všetkých ministerských zasadnutiach 30-člennej Aliancie. Počas stredajších a štvrtkových rokovaní sa vzhľadom na situáciu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu k nim pridajú aj ministri zahraničných vecí kandidátskych krajín Ukrajiny a Gruzínska a partnerských krajín Austrálie, Japonska, Južnej Kórey a Nového Zélandu.
Haavisto pred novinármi pripomenul, že fínska vláda sa chystá predložiť parlamentu návrh zákona o bezpečnosti a obrane. Do parlamentu by sa mal dostať počas veľkonočného týždňa a poslanci v rámci rozpravy preberú rôzne možnosti, vrátane vstupu do NATO.
Na otázku, prečo je členstvo v Aliancii atraktívne pre Fínsko, Haavisto odpovedal, že po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine sa verejná mienka rýchlo zmenila a vôbec po prvýkrát v dejinách krajiny väčšina obyvateľov podporuje myšlienku vstupu do NATO.
"Keď analyzujeme bezpečnostnú otázku v Európe, vidíme, že sa veľa vecí zmenilo. Vidíme, že Rusko je ochotné zobrať na seba väčšie riziko vojny, je schopné zhromaždiť viac ako 180.000 vojakov na útok proti inej krajine a tiež vidíme, že pribúdajú verbálne hrozby o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo chemických zbraní," konštatoval Haavisto. V tejto situácii Fínsko musí byť pripravené na viaceré scenáre.
Ďalej uviedol, že Fíni si uvedomujú svoju zraniteľnosť voči vonkajším hrozbám od momentu podania prihlášky do NATO a ratifikácie svojho členstva zo strany všetkých 30 členských krajín. "Toto je situácia, ktorú musíme prediskutovať s NATO a jej členskými štátmi," dodal.
Pripomenul tiež, že Fínsko ako člen EÚ má bezpečnostné záruky vyplývajúce z tohto členstva podľa článku 42.7 Zmluvy o EÚ. "Videli sme, akú veľkú podporu EÚ zmobilizovala pre Ukrajinu, tak verím, že to isté by platilo aj pre niektorú z jej členských krajín, ak sa ocitnú v núdzi," povedal Haavisto.
Vstupom Fínska by Aliancia mala priamu 1340-kilometrovú hranicu s Ruskou federáciou. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že ak sa Fínsko a Švédsko rozhodnú pridať sa k NATO, v tomto obrannom zoskupení budú vítané.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
