Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prijmeme akékoľvek opatrenie potrebné na plnenie mandátu ECB týkajúceho sa zabezpečenia cenovej a finančnej stability, uviedla Lagardová.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 10. marca (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) nezačne zvyšovať úrokové sadzby hneď po zastavení nákupov dlhopisov na konci 3. kvartála, uviedla šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov.
Lagardová vyjadrila plnú podporu Ukrajine. Ruská invázia podľa nej znamená zlomový bod pre Európu. ECB zabezpečí dostatok likvidity a implementuje sankcie proti Rusku prijaté Európskou úniou a európskymi vládami. "Prijmeme akékoľvek opatrenie potrebné na plnenie mandátu ECB týkajúceho sa zabezpečenia cenovej a finančnej stability," uviedla Lagardová.
Vojna na Ukrajine ovplyvní ekonomickú aktivitu a infláciu prostredníctvom vyšších cien energií a komodít, narušením medzinárodného obchodu a poklesom dôvery. "Rozsah týchto vplyvov bude závisieť od vývoja konfliktu, od dosahu aktuálnych sankcií a ďalších opatrení," uviedla šéfka ECB.
ECB zhoršila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v krátkodobom horizonte. Aktuálne počíta v tomto roku so zvýšením hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,7 %. V roku 2023 by sa tempo expanzie malo spomaliť na 2,8 % a v roku 2024 na 1,6 %.
Inflácia sa naďalej nečakane zrýchľuje pre vysoké ceny energií. ECB prognózuje tento rok infláciu na úrovni 5,1 %. V roku 2023 by sa mala spomaliť na 2,1 % a v roku 2024 na 1,9 %. Jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú ceny potravín a energií, by mala v roku 2022 dosiahnuť v priemere 2,6 %, 1,8 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024.
ECB v alternatívnych scenároch počíta aj s výraznejším ekonomickým a finančným vplyvom vojny a podstatným utlmením ekonomickej aktivity, predovšetkým pre prudký nárast cien energií a komodít, čo by znamenalo, že v krátkodobom horizonte bude inflácia ešte oveľa vyššia. Všetky scenáre však predpokladajú, že tempo rastu cien sa postupne spomalí a v roku 2024 sa bude pohybovať okolo dvojpercentného inflačného cieľa.
Lagardová upozornila, že ECB nechce zvyšovať sadzby hneď po ukončení nákupov aktív, pričom sprísňovanie menovej politiky bude len postupné. "Akákoľvek úprava kľúčových sadzieb ECB sa uskutoční až po nejakom čase, po ukončení čistých nákupov v rámci programu nákupu aktív a bude len postupná."
Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené a potvrdila, že na konci marca 2022 zastaví núdzový pandemický program nákupu aktív PEPP. Takisto upravila plán nákupov aktív v rámci programu APP, ktorý by sa mal skončiť v 3. kvartáli.
Kľúčový úrok tak zostal na úrovni 0 %. Sadzba pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 % a depozitná sadzba na úrovni -0,50 %.
Lagardová vyjadrila plnú podporu Ukrajine. Ruská invázia podľa nej znamená zlomový bod pre Európu. ECB zabezpečí dostatok likvidity a implementuje sankcie proti Rusku prijaté Európskou úniou a európskymi vládami. "Prijmeme akékoľvek opatrenie potrebné na plnenie mandátu ECB týkajúceho sa zabezpečenia cenovej a finančnej stability," uviedla Lagardová.
Vojna na Ukrajine ovplyvní ekonomickú aktivitu a infláciu prostredníctvom vyšších cien energií a komodít, narušením medzinárodného obchodu a poklesom dôvery. "Rozsah týchto vplyvov bude závisieť od vývoja konfliktu, od dosahu aktuálnych sankcií a ďalších opatrení," uviedla šéfka ECB.
ECB zhoršila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v krátkodobom horizonte. Aktuálne počíta v tomto roku so zvýšením hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,7 %. V roku 2023 by sa tempo expanzie malo spomaliť na 2,8 % a v roku 2024 na 1,6 %.
Inflácia sa naďalej nečakane zrýchľuje pre vysoké ceny energií. ECB prognózuje tento rok infláciu na úrovni 5,1 %. V roku 2023 by sa mala spomaliť na 2,1 % a v roku 2024 na 1,9 %. Jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú ceny potravín a energií, by mala v roku 2022 dosiahnuť v priemere 2,6 %, 1,8 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024.
ECB v alternatívnych scenároch počíta aj s výraznejším ekonomickým a finančným vplyvom vojny a podstatným utlmením ekonomickej aktivity, predovšetkým pre prudký nárast cien energií a komodít, čo by znamenalo, že v krátkodobom horizonte bude inflácia ešte oveľa vyššia. Všetky scenáre však predpokladajú, že tempo rastu cien sa postupne spomalí a v roku 2024 sa bude pohybovať okolo dvojpercentného inflačného cieľa.
Lagardová upozornila, že ECB nechce zvyšovať sadzby hneď po ukončení nákupov aktív, pričom sprísňovanie menovej politiky bude len postupné. "Akákoľvek úprava kľúčových sadzieb ECB sa uskutoční až po nejakom čase, po ukončení čistých nákupov v rámci programu nákupu aktív a bude len postupná."
Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené a potvrdila, že na konci marca 2022 zastaví núdzový pandemický program nákupu aktív PEPP. Takisto upravila plán nákupov aktív v rámci programu APP, ktorý by sa mal skončiť v 3. kvartáli.
Kľúčový úrok tak zostal na úrovni 0 %. Sadzba pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 % a depozitná sadzba na úrovni -0,50 %.
