Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sme pripravení rokovať o Ukrajine tak sa pozrime aj na to, či sa nedajú aj tieto krajiny posunúť dopredu, upozornil Lajčák.
Autor TASR
Brusel 26. apríla (TASR) - Diskusie krajín EÚ o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu by určite nemali byť na úkor integračných ambícií krajín západného Balkánu. V rozhovore pre TASR to v Bruseli uviedol osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu Miroslav Lajčák.
Tragické udalosti na Ukrajine spôsobené ruskou inváziou vyvolali podľa neho nový záujem o proces rozširovania Európskej únie. Fakt, že Únia dala najavo, že je pripravená posudzovať žiadosť Ukrajiny o udelenie kandidátskeho štatútu ako prvý krok integračného procesu, vyvolalo otázky u šiestich partnerov eurobloku na západnom Balkáne. Tieto krajiny sa teraz pýtajú, čo tento nový prístup EÚ znamená pre ne, uviedol Lajčák.
"Je cítiť, že to vytvorilo nejaké nové momentum, že ten proces sa stal viac politický a priniesol novú dynamiku. Je však iba na nich či to dokážu využiť a či ich tá Ukrajina potlačí dopredu, alebo tú šancu nevyužijú, pretože to neznamená žiadne zľavy z domácich úloh, ktoré všetci musia urobiť," povedal slovenský diplomat v službách EÚ.
To, že proces rozširovania je politickejší a má teraz väčšiu pozornosť zo strany členských krajín EÚ a aj zo strany euroinštitúcií, by západobalkánske krajiny mohli využiť a urobiť výraznejší krok dopredu, domnieva sa Lajčák.
EÚ podľa neho nechce, aby proces rozširovania prebiehal podľa nejakých "blokov krajín", napredovanie v integračnom procese podmieňuje len dosiahnutými pokrokmi jednotlivých štátov.
Na otázku TASR v čom by mali Balkánci pridať, aby súčasnú priaznivejšiu situáciu využili vo svoj prospech, Lajčák zdôraznil, že hodnovernosť musí preukázať aj samotná Únia. "Je dôležité, aby prístup zo strany EÚ bol spravodlivý a nedošlo k vysielaniu signálov, že sa preferuje Ukrajina na úkor západného Balkánu," vysvetlil.
Pripomenul, že najďalej v prístupovom procese z krajín západného Balkánu je Čierna Hora, ktorá má otvorené všetky rokovacie kapitoly. Srbsko dokázalo zatiaľ otvoriť tri štvrtiny prístupových kapitol.
"Ak sme pripravení rokovať o Ukrajine tak sa pozrime aj na to, či sa nedajú aj tieto krajiny posunúť dopredu. Severné Macedónsko a Albánsko napríklad zúfalo a túžobne čakajú, aby im bolo umožnené vstúpiť do tohto procesu," upozornil Miroslav Lajčák.
Vyjadril pritom nádej, že v prípade Skopje a Tirany sa ich integračné ambície naplnia už v júni tohto roku otvorením prístupového procesu. "Ten proces je vždy individuálny. Je založený na konkrétnych výsledkoch dosiahnutých každou krajinou a pre nás je dôležité, aby sme jasne demonštrovali, že nikoho nepreferujeme a ani nikoho nediskriminujeme," odkázal Lajčák.
Integračným ambíciám Srbska podľa neho pomôže normalizácia vzťahov s Kosovom. Preto Lajčák verí v úspech v poradí už tretieho stretnutia na najvyššej úrovni medzi kosovským premiérom Albinom Kurtim a srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Oboch pozval do Bruselu na pokračovanie dialógu, na ktorý osobne dohliada. Očakáva pritom, že stretnutie, ku ktorému by malo dôjsť v priebehu najbližších dní, vyústi do konkrétnych výsledkov vo viacerých oblastiach.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Tragické udalosti na Ukrajine spôsobené ruskou inváziou vyvolali podľa neho nový záujem o proces rozširovania Európskej únie. Fakt, že Únia dala najavo, že je pripravená posudzovať žiadosť Ukrajiny o udelenie kandidátskeho štatútu ako prvý krok integračného procesu, vyvolalo otázky u šiestich partnerov eurobloku na západnom Balkáne. Tieto krajiny sa teraz pýtajú, čo tento nový prístup EÚ znamená pre ne, uviedol Lajčák.
"Je cítiť, že to vytvorilo nejaké nové momentum, že ten proces sa stal viac politický a priniesol novú dynamiku. Je však iba na nich či to dokážu využiť a či ich tá Ukrajina potlačí dopredu, alebo tú šancu nevyužijú, pretože to neznamená žiadne zľavy z domácich úloh, ktoré všetci musia urobiť," povedal slovenský diplomat v službách EÚ.
To, že proces rozširovania je politickejší a má teraz väčšiu pozornosť zo strany členských krajín EÚ a aj zo strany euroinštitúcií, by západobalkánske krajiny mohli využiť a urobiť výraznejší krok dopredu, domnieva sa Lajčák.
EÚ podľa neho nechce, aby proces rozširovania prebiehal podľa nejakých "blokov krajín", napredovanie v integračnom procese podmieňuje len dosiahnutými pokrokmi jednotlivých štátov.
Na otázku TASR v čom by mali Balkánci pridať, aby súčasnú priaznivejšiu situáciu využili vo svoj prospech, Lajčák zdôraznil, že hodnovernosť musí preukázať aj samotná Únia. "Je dôležité, aby prístup zo strany EÚ bol spravodlivý a nedošlo k vysielaniu signálov, že sa preferuje Ukrajina na úkor západného Balkánu," vysvetlil.
Pripomenul, že najďalej v prístupovom procese z krajín západného Balkánu je Čierna Hora, ktorá má otvorené všetky rokovacie kapitoly. Srbsko dokázalo zatiaľ otvoriť tri štvrtiny prístupových kapitol.
"Ak sme pripravení rokovať o Ukrajine tak sa pozrime aj na to, či sa nedajú aj tieto krajiny posunúť dopredu. Severné Macedónsko a Albánsko napríklad zúfalo a túžobne čakajú, aby im bolo umožnené vstúpiť do tohto procesu," upozornil Miroslav Lajčák.
Vyjadril pritom nádej, že v prípade Skopje a Tirany sa ich integračné ambície naplnia už v júni tohto roku otvorením prístupového procesu. "Ten proces je vždy individuálny. Je založený na konkrétnych výsledkoch dosiahnutých každou krajinou a pre nás je dôležité, aby sme jasne demonštrovali, že nikoho nepreferujeme a ani nikoho nediskriminujeme," odkázal Lajčák.
Integračným ambíciám Srbska podľa neho pomôže normalizácia vzťahov s Kosovom. Preto Lajčák verí v úspech v poradí už tretieho stretnutia na najvyššej úrovni medzi kosovským premiérom Albinom Kurtim a srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Oboch pozval do Bruselu na pokračovanie dialógu, na ktorý osobne dohliada. Očakáva pritom, že stretnutie, ku ktorému by malo dôjsť v priebehu najbližších dní, vyústi do konkrétnych výsledkov vo viacerých oblastiach.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
