Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukrajinu nevníma ako formálne autonómny subjekt, akým bola za sovietskych čias, ale za bezprostrednú súčasť Ruska, zhodnotil Marušiak.
Autor TASR
Bratislava 24. februára (TASR) - Rusku ide o snahu obnoviť Ruské impérium s množstvom vazalských a deštruovaných satelitných útvarov v okolí, ktoré budú od neho závislé. Pre TASR to uviedol Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV).
"Mám pocit, že ruský prezident Vladimir Putin sa pozerá skôr do Ruska spred roku 1917, Ukrajinu nevníma ako formálne autonómny subjekt, akým bola za sovietskych čias, ale za bezprostrednú súčasť Ruska," zhodnotil Marušiak. Väčšina ľudí do poslednej chvíle podľa neho prechovávala nádej, že otvorený vojnový konflikt nenastane.
Tvrdí, že dikcia ultimát adresovaných NATO a USA a napokon jeho pondelkový (21. 2.) programový prejav a rozhodnutie uznať obe separatistické republiky v hraniciach súčasnej Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny ukazovali, že Putinovi išlo skôr o simuláciu než o reálne rokovania. "V konečnom dôsledku pritom čakal, kým bude mať istotu, že sily NATO nebudú na strane Ukrajiny zasahovať a keď už bol svet z jeho hrozieb unavený a prevládal názor, že ide iba o napínanie nervov. Až potom sa rozhodol pre útok," skonštatoval politológ.
Poukazuje, že snahou Putina počas uplynulých mesiacov bolo rozdelenie Západu, zasiatie neistoty a konfliktov vo verejnosti západných štátov, ku ktorým patrí aj Slovensko.
Marušiak si myslí, že konflikt by mohol prerásť do väčších globálnych rozmerov. "Putinove ultimáta boli adresované USA a NATO. Je to teda výzva adresovaná Západu, aj keď agresia Ruskej federácie smeruje proti Ukrajine," poznamenal.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území.
"Mám pocit, že ruský prezident Vladimir Putin sa pozerá skôr do Ruska spred roku 1917, Ukrajinu nevníma ako formálne autonómny subjekt, akým bola za sovietskych čias, ale za bezprostrednú súčasť Ruska," zhodnotil Marušiak. Väčšina ľudí do poslednej chvíle podľa neho prechovávala nádej, že otvorený vojnový konflikt nenastane.
Tvrdí, že dikcia ultimát adresovaných NATO a USA a napokon jeho pondelkový (21. 2.) programový prejav a rozhodnutie uznať obe separatistické republiky v hraniciach súčasnej Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny ukazovali, že Putinovi išlo skôr o simuláciu než o reálne rokovania. "V konečnom dôsledku pritom čakal, kým bude mať istotu, že sily NATO nebudú na strane Ukrajiny zasahovať a keď už bol svet z jeho hrozieb unavený a prevládal názor, že ide iba o napínanie nervov. Až potom sa rozhodol pre útok," skonštatoval politológ.
Poukazuje, že snahou Putina počas uplynulých mesiacov bolo rozdelenie Západu, zasiatie neistoty a konfliktov vo verejnosti západných štátov, ku ktorým patrí aj Slovensko.
Marušiak si myslí, že konflikt by mohol prerásť do väčších globálnych rozmerov. "Putinove ultimáta boli adresované USA a NATO. Je to teda výzva adresovaná Západu, aj keď agresia Ruskej federácie smeruje proti Ukrajine," poznamenal.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území.
