Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Útok na Ukrajinu

Michel varoval Kyjev pred očakávaním rýchleho začatia rokovaní

Predseda Európskej rady Charles Michel (vľavo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve 21. novembra 2023. Foto: TASR/AP

Európska komisia v nedávnej správe napriek výhradám odporučila otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. O tom, či k tomuto kroku dôjde, rozhodnú lídri EÚ na decembrovom summite.

Kyjev 21. novembra (TASR) - Predseda Európskej rady Charles Michel varoval v utorok Ukrajinu, aby počítala s tým, že rýchle rozhodnutie členských krajín o začatí prístupových rokovaní s EÚ nemusí byť samozrejmosťou. Povedal to počas neohlásenej návštevy Kyjeva, kde má rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Európska komisia v nedávnej správe napriek výhradám odporučila otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. O tom, či k tomuto kroku dôjde, rozhodnú lídri EÚ na decembrovom summite.

Michel však uviedol, že niektoré krajiny Únie už dali jasne najavo, že by si svoj ďalší krok v tomto smere "chceli dôkladne premyslieť". Napriek tomu podľa neho pokračujú vo "veľmi intenzívnej práci", aby pred decembrovým summitom v tejto otázke dosiahli "jednotnú pozíciu".

Predseda Európskej rady zdôraznil, že "politické problémy" súvisiace s toto otázkou netreba podceňovať a dodal, že bude potrebné prijať aj ťažké rozpočtové rozhodnutia. Nespresnil, ktoré štáty by mohli blokovať začatie prístupových rozhovorov. Viaceré krajiny EÚ sa podľa jeho slov domnievajú, že je potrebné urobiť viac pre urýchlenie prístupového procesu v prípade štátov západného Balkánu, ktorým bolo pristúpenie prisľúbené pred vyše 20 rokmi.

Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ v júni 2022, prípadne začatie prístupových rokovaní záleží na rozhodnutí členských štátov.

Michel pricestoval do Kyjeva na 10. výročie vypuknutia proeurópskych protestov, známych ako Euromajdan. Začali sa po tom, ako vtedajší proruský prezident Viktor Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Znamenala by odpútanie sa od ruského vplyvu a väčší príklon Ukrajiny k Západu.

Michel v utorok povedal, že ukrajinskí demonštranti verili v "európske hodnoty" a chceli slobodnú budúcnosť. Výročie protestov označil za dôležité a dodal, že sa ho "pokúsi využiť na vyjadrenie presvedčenia, že EÚ bude bezpečnejšia a silnejšia s Ukrajinou" ako svojim členom.

Euromajdan trval niekoľko mesiacov, pričom tvrdé zásahy bezpečnostných síl si vyžiadali desiatky obetí. Viedol k zosadeniu Janukovyča, ktorý utiekol do Ruska. Neskôr ho ukrajinský súd v neprítomnosti odsúdil na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.