Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Útok na Ukrajinu

Ministri obrany NATO diskutujú o posilnení východného krídla Aliancie

Policajná helikoptéra letí nad vlajkami členov krajín NATO počas stretnutia ministrov obrany NATO v Bruseli 16. marca 2022. Foto: TASR/AP

NATO už v reakcii na napadnutie Ukrajiny ruskými jednotkami rozmiestnilo sily rýchlej reakcie na východnom krídle Aliancie a aktivovalo svoje obranné plány, aby reagovalo na rôzne možné scenáre.

Brusel 16. marca (TASR) - Ministri obrany členských krajín NATO zišli sa v stredu v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie na mimoriadne zasadnutí, aby prediskutovali posilnenie východoeurópskych spojencov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu v strednodobom a dlhodobom horizonte. Slovensko na zasadnutí zastupuje minister obrany Jaroslav Naď, informuje spravodajca TASR.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na utorkovej tlačovej konferencii venovanej programu ministerských debát povedal, že existuje možnosť vyslať dodatočné pozemné, námorné a letecké posily na ochranu spojencov na východnom krídle, a to "na dlhšie obdobie a vo všetkých oblastiach".

V stredu, pred začatím ministerských diskusií, zdôraznil, že Aliancia má "zodpovednosť" za to, aby vojna na Ukrajine nepresiahla hranice tohto štátu, a upozornil, že konflikt bude mať "trvalé" dopady na bezpečnosť spojencov.

Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová v utorok počas stretnutia s novinármi vyhlásila, že ruská invázia na Ukrajinu postavila Alianciu pred otázku, akú stratégiu zaujať na podporu členských krajín na jej východnom krídle.

Krajiny východnej Európy a členské štáty NATO, ktoré vyjadrili obavy o svoju bezpečnosť v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, sú: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Ministri obrany 30-člennej Aliancie, vrátane ministra obrany USA Lloyda Austina, majú rokovať aj o okamžitých opatreniach, ktoré môže NATO prijať v reakcii na konflikt na Ukrajine, ktorý vstúpil už do tretieho týždňa.

Americký minister obrany Loyd J. Austin III (vľavo) prichádza na stretnutie ministrov obrany NATO v Bruseli 16. marca 2022.
Foto: TASR/AP


NATO už v reakcii na napadnutie Ukrajiny ruskými bojovými jednotkami rozmiestnilo sily rýchlej reakcie na východnom krídle Aliancie a aktivovalo svoje obranné plány, aby reagovalo na rôzne možné scenáre.

"V rámci Aliancie sú momentálne státisíce vojakov v stave najvyššej pohotovosti," povedal Stoltenberg v utorok a dodal, že v Európe je 100.000 amerických vojakov a 40.000 z nich je pod priamym velením NATO. Podľa jeho slov bola nasadená väčšia vzdušná a námorná kapacita na poskytovanie podpory spojeneckým jednotkám.

Na mimoriadne rokovania do Bruselu bol pozvaný aj ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov spolu s rezortnými kolegami zo Švédska, Fínska a Gruzínska, čiže z krajín, ktoré nie sú členmi NATO.

Okrem mimoriadneho rokovania ministrov sa v Bruseli uskutoční aj mimoriadny summit NATO za účasti prezidentov spojeneckých krajín. Stoltenberg v utorok oznámil, že summit zvolal na 24. marca a jeho cieľom bude zosúladiť reakciu spojencov na vojnu na Ukrajine.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)