Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. september 2024Meniny má Konštantín
< sekcia Útok na Ukrajinu

Menový fond: Európa by mala dôsledky vojny riešiť fiškálnou politikou

Na archívnej snímke sídlo Medzinárodného menového fondu (MMF) vo Washingtone. Foto: TASR/AP

Spotrebiteľské ceny v eurozóne sa v marci zvýšili medziročne o 7,4 %, čo predstavuje nový rekord. Najväčšou mierou ich ovplyvnili rastúce ceny ropy a plynu.

Brusel 22. apríla (TASR) - Vlády v Európe by mali ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine riešiť prostredníctvom fiškálnej politiky a umožniť tak v období vysokej inflácie normalizáciu menovej politiky. Uviedol to v piatok Medzinárodný menový fond (MMF). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Vo svojom výhľade vývoja európskej ekonomiky MMF uviedol, že pokračovanie vojny na Ukrajine povedie k zvýšeniu počtu utečencov do Európy, ďalšiemu zhoršeniu problémov v dodávateľskom reťazci, zvýšeniu inflačných tlakov a prehĺbeniu ekonomických strát. Najväčším rizikom je podľa fondu prípadné náhle zastavenie dodávok ruskej ropy a plynu do Európy. To by znamenalo výrazné ekonomické straty, najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Kompletné zastavenie dodávok ropy a plynu z Ruska by pre Európsku úniu podľa MMF znamenalo v roku 2023 stratu zhruba 3 % HDP, pričom dôsledky pre jednotlivé krajiny by sa líšili podľa toho, ako sú závislé od dovozu energií z Ruska.

"Na riešenie nových (ekonomických) šokov sa lepšie hodí fiškálna než menová politika," uviedol MMF. Ako dodal, vzhľadom na infláciu vysoko nad inflačným cieľom by si menová politika mala udržať svoj kurz smerom k normalizácii.

Spotrebiteľské ceny v eurozóne sa v marci zvýšili medziročne o 7,4 %, čo predstavuje nový rekord. Najväčšou mierou ich ovplyvnili rastúce ceny ropy a plynu. Európska centrálna banka (ECB), ktorá má inflačný cieľ stanovený na 2 %, medzitým oznámila, že v 3. kvartáli ukončí nákup dlhopisov.