Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
The New York Times tvrdí, že niektorí ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie šíria neoverené príbehy, prikrášlené historky či informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.
Autor TASR
Kyjev/Moskva (TASR) - Po ruskej invázii na Ukrajinu sa na internete rozpútala informačná vojna, v rámci ktorej obe strany šíria neoverené a prikrášlené informácie, propagandu či rovno klamstvá, píše americký denník The New York Times (NYT).
Pochybné tvrdenia ukrajinských činiteľov sú však podľa NYT neporovnateľné s klamstvami, ktoré šíri Kremeľ. Moskva krátko pred útokom na Ukrajinu tvrdila, že sa bráni ukrajinskej agresii a obyvateľov svojho západného suseda chce oslobodiť od fašistov a neonacistov. Od začiatku invázie prúdia z Kremľa nepodložené tvrdenia, že Ukrajinci ostreľujú nemocnice a zabíjajú civilistov, pripomína NYT.
Ukrajinská internetová propaganda sa týka najmä hrdinov a mučeníkov, ktorí v prikrášlených či úplne vymyslených príbehoch odolávajú ruskej agresii. Podľa informatičky Laury Edelsonovej ide o celkom bežnú formu propagandy.
"Rozprávajú príbehy, ktoré podporujú ich naratív. Niekedy sa do nich dostanú aj nepravdivé informácie," dodala Edelsonová, ktorá na Newyorskej univerzite študuje dezinformácie.
Príbehy o hrdinstve Ukrajincov či brutalite Rusov sú kľúčovou súčasťou vojenskej stratégie Kyjeva, tvrdia odborníci. Cieľom ukrajinskej vlády je udržať bojovú morálku svojich síl na vysokej úrovni, ako aj zachovať si podporu medzinárodného spoločenstva.
Ukrajina by bez takýchto príbehov vojnu s Ruskom prehrala, domnieva sa stratég Peter W. Singer z think-tanku New America. "Neprehrala by len informačnú vojnu, ale aj konvenčnú vojnu," povedal Singer.
V predchádzajúcich vojnách sa bojovníci pokúšali sabotovať komunikačné kanály nepriateľa, aby zabránili šíreniu vojnovej propagandy, pričom ničili fyzickú komunikačnú infraštruktúru ako napríklad telegrafné káble, pripomína NYT.
V internetovej dobe je však takýchto fyzických káblov oveľa menej, takže armády sa okrem ničenia komunikačných veží a narúšania prístupu k internetu spoliehajú aj na zaplavenie online priestoru obrovským množstvom správ, aby prehlušili konkurenčnú propagandu, vysvetľuje NYT.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok 24. februára skoro ráno oznámil, že ruská armáda začala "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) následne nariadila ruským médiám, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za "napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny" s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.
Pochybné tvrdenia ukrajinských činiteľov sú však podľa NYT neporovnateľné s klamstvami, ktoré šíri Kremeľ. Moskva krátko pred útokom na Ukrajinu tvrdila, že sa bráni ukrajinskej agresii a obyvateľov svojho západného suseda chce oslobodiť od fašistov a neonacistov. Od začiatku invázie prúdia z Kremľa nepodložené tvrdenia, že Ukrajinci ostreľujú nemocnice a zabíjajú civilistov, pripomína NYT.
Ukrajinská internetová propaganda sa týka najmä hrdinov a mučeníkov, ktorí v prikrášlených či úplne vymyslených príbehoch odolávajú ruskej agresii. Podľa informatičky Laury Edelsonovej ide o celkom bežnú formu propagandy.
"Rozprávajú príbehy, ktoré podporujú ich naratív. Niekedy sa do nich dostanú aj nepravdivé informácie," dodala Edelsonová, ktorá na Newyorskej univerzite študuje dezinformácie.
Príbehy o hrdinstve Ukrajincov či brutalite Rusov sú kľúčovou súčasťou vojenskej stratégie Kyjeva, tvrdia odborníci. Cieľom ukrajinskej vlády je udržať bojovú morálku svojich síl na vysokej úrovni, ako aj zachovať si podporu medzinárodného spoločenstva.
Ukrajina by bez takýchto príbehov vojnu s Ruskom prehrala, domnieva sa stratég Peter W. Singer z think-tanku New America. "Neprehrala by len informačnú vojnu, ale aj konvenčnú vojnu," povedal Singer.
V predchádzajúcich vojnách sa bojovníci pokúšali sabotovať komunikačné kanály nepriateľa, aby zabránili šíreniu vojnovej propagandy, pričom ničili fyzickú komunikačnú infraštruktúru ako napríklad telegrafné káble, pripomína NYT.
V internetovej dobe je však takýchto fyzických káblov oveľa menej, takže armády sa okrem ničenia komunikačných veží a narúšania prístupu k internetu spoliehajú aj na zaplavenie online priestoru obrovským množstvom správ, aby prehlušili konkurenčnú propagandu, vysvetľuje NYT.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok 24. februára skoro ráno oznámil, že ruská armáda začala "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) následne nariadila ruským médiám, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za "napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny" s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.
